Putá ležali na stole.
Staré železo. Ťažké, chladné, poškriabané. Kov, ktorý nepôsobil ako hračka, ale ako predmet, ktorý už dávno poznal ľudské slabosti.
Pán sa na ne chvíľu díval.
Potom zdvihol oči k nej.
„Vstaň.“
Poslúchla.
„Ruky.“
Zaváhala.
Jeho hlas zostal pokojný.
„Povedal som ruky.“
Natiahla ich pred seba.
Pán vzal putá zo stola. Ich kovový z...