Poviedky

Včera ráno ma budík prebral presne o šiestej. Ešte so zalepenými očami, no s vedomím, čo ma v ten deň čaká, som okamžite siahla po telefóne.
Vedela som, že prvá vec, ktorú musím urobiť, je dať mu vedieť, že som pripravená.

Prsty sa mi jemne chveli, keď som vyťukávala slová, ktoré pre mňa znamenali začiatok nového dňa: „Dobré ránko, Paníček. Už so...