Po poslednom údere už nevládala predstierať, že je silná.
Sedela pred Pánom, hlavu sklonenú, dych nepravidelný. Telo odmietalo spolupracovať a v hlave mala jediné – ticho.
Pán chvíľu nič nehovoril.
Len sa na ňu díval.
„Pozri sa na mňa.“
Pomaly zdvihla oči.
V jej pohľade už nebola vzdorovitosť. Len únava, zraniteľnosť a zvláštny pokoj človeka, ktorý...