Najpopulárnejšie poviedky

Pero, ktorým prepisujem prítomnosť
namáčam striedavo do pekla aj do raja,
veď som tá, čo lieta okolo večných pák a protiváh.
Vy čo neunesiete alchýmiu pomerov
seďte na márach,
dívajte sa do mŕtvych očí hmoty,
a v mene cnostných snáh,
robte kíže na hrudi.
A aj keby protijedom slov
čo do rakiev vkladáte,
zružoveli vyschlé perly v zamate,
ja zmením ž...

Strom, so srdcom na dlani, čo konármi ťa obopína,
v koreňoch miazgu tvojho života nechá kolovať.
Tvoj strom, pre ktorý les už nevidíš, čo do svojho tela
nechal podobu tváre ženy vyrezať.
Každým slovom, čo láska v tebe zrodila a túžobne nalieha,
každým chcením, nové svetielko na ňom zapáliš.
V šume lístia žiť zatúžiš, nech čas tvojej hojnosti už p...

Po krátkom boji mi ho podal a ja som pokračovala vo svojom predstavení a natiahla som sa a postavila sa na špičky, takže moje päty teraz trčali rovno oproti Petrovi. Nech sa vynadíva, ale nie dlho. Ešte sme na dnes neskončili. Prešiel dopredu aby mi popodával fľaše, a ja som si zase vyložila labku na bar. Skončila som a chcela som zliezť z pultu, p...

On takéto veci nepíše. Nikdy nepísal. Slová preňho bývali nástroj, nie spoveď. No spôsob, akým písala ona, ticho medzi jej vetami a presnosť, s akou pomenovala svoje tiene, mu ukázali, že aj muž môže niečo vysloviť bez toho, aby tým stratil pevnosť.
Nikdy sa jej nedotkol a predsa vedel, ako by voňalo jej hebké telo. Stretli sa v priestore, kde sa m...