Najpopulárnejšie poviedky

“Tu nie, ale doma mi ich môžeš roztrhať.”
“Len plytváš slovami,” dodal som vážne. Pozerala na mňa nechápavo. Prevalil som ju chrbtom na stôl a zapchal jej ústa.
Prstom som pretrhol silonky v rozkroku a rozpáral ich až po koleno. Nekričala. Len sa chcela vyslobodiť. Nesnažila sa ani kopať, len prudko dýchala cez rozšírené nozdry.
Odstúpil som od nej...

„Smrdíš.“ Pričuchávam k tvojmu telu, ktoré ešte ráno vydávalo tak omamné vône. Vôňu však vystriedal zápach. V doslovnom i prenesenom význame. O prvom vieš, o druhom viem zatiaľ len ja. Stojíš nahá v strede miestnosti, nemáš na sebe ani ponožky, ruky držíš pri tele a hlavu máš sklonenú. Nemáš odvahu sa mi pozrieť do očí. Nevydáš zo seba ani len hlás...

Ustavične sa jej v mysli opakovali tie isté slová. Slová ktoré ju priviedli až sem na okraj priepasti odkiaľ už nieje návratu. Neznesiteľne jej duneli v hlave a ešte viac ubíjali už aj tak dosť pošliapanú hrdosť krčiacu sa na dne jej duše.
"Zhrešila si sestra! Podľahla si chlipným chutiam svojho teľa ! A preto si - Vinná !"
Ten výkrik sa nie...

Rozhodol som sa, že je čas, aby som na znehybnenie subiniek nepoužíval len popruhy alebo fóliu, ale výhradne už iba lano. Predsa len, je to tesnejšie, dajú sa vykúzliť krajšie kreácie a nakreslí to na jej telo pekné stopy. Zaplatil som si kurz u nadšencov na Morave, kde mi ukázali nejaké základy viazania o strop. Niečo som sa priučil, no je predo-m...