Poviedky

Putá ležali na stole.
Staré železo. Ťažké, chladné, poškriabané. Kov, ktorý nepôsobil ako hračka, ale ako predmet, ktorý už dávno poznal ľudské slabosti.
Pán sa na ne chvíľu díval.
Potom zdvihol oči k nej.
„Vstaň.“
Poslúchla.
„Ruky.“
Zaváhala.
Jeho hlas zostal pokojný.
„Povedal som ruky.“
Natiahla ich pred seba.
Pán vzal putá zo stola. Ich kovový z...

Vydesila ho vlastná túžba...

Obdivoval ju

On: "Ty chceš, aby som z Teba zošalel?"
Ona: "Nie, ja to potrebujem."

Pán v bielej košeli stál pred ňou a v ruke držal bič.
Nie napnutý, nie zdvihnutý — len pokojne, presne, ako predmet, ktorý mal význam.
Nie hrozbu.


Jej pohľad na okamih skĺzol k biču, ale hneď sa vrátil k jeho očiam.
Vedela, že predmet je len súčasťou jazyka, ktorý medzi sebou používali.

„Povedz mi, čo cítiš,“ prehovoril ticho.

„Cítim napätie…...

Probudil jsem se před obědem.
Madam Cat mi asi vypnula i budíček.
Vylezl jsem z klece a na stole našel opřený papír na němž stálo:
Snídani máš v krmítku, pak program na čistícím stroji. Požádej některou z Dam o nasazení klícky. Pak tě chce vidět Paní Gábina. Vem si na sebe něco pohodlného.
M. Cat
P.S. Až se vrátím z města, dám...