Poviedky

So slnkom západu, neveriac v náhodu,
cítiš tú zmenu, inú náladu,
keď jej oči, čo doposiaľ dívali sa
ako oči nežnej lane,
v tak neškodných denných hrách,
tvrdnú, oceľovou farbou do
neúprosnosti sa zatiahnu
a ty vieš čo sa stane
v nočných hodinách.

Úsmev, čo ako úsmev dievčatka bol
nadobudne zvláštne rozmery
a v tej usmiatosti, keď vojde do dverí...

Večer keď si ľahli na matrace, sfúkli sviečku a v stane zavládla tma, Jasna si zaspomínala aké to bolo, keď bola nahá a Turzo si tak pedantne obzeral jej telo. Aj keď bola hladná a cítila modriny po poslednom bití aj tak pocítila na veľmi krátky okamih bezpečie. Skúšala si predstaviť, aké by to bolo byť s ním každý deň. Byť svedkom panských chúťok....

Sára bola vo svojom byte sama. Mala na sebe krátku saténovú košieľku a okolo ramien mala prehodené kožušinové bolerko. Na jej tvári sa odrážal zlatistý odtieň zapadajúceho slnka, ktorý vyčnieval z otvoreného okna. V ruke držala svoj nedopitý pohár drinku a sadla si na parapetu okna. Bola taká sama, ale už pár dni ju spaľoval pocit vášne. Nevedela z...

Sedeli pri stole a pozerali na poloprázdnu misku. Čakali, kým príde voz s jedlom a donesie raňajky. A keď príde, môžu zjesť včerajšiu večeru, aby vyprázdnili misky pre nové jedlo. Jasna priložila do pece. Drevo s dunením padlo na dno.
“Potichu!” zasyčala Čadca. “Zobudíš ho.”
Opatrne zavrela dvierka na peci a šla pozrieť či nejde voz. Sklamane sa vrá...