Poviedky » Category
Aj teambuilding raz musel skončiť a život sa vrátil späť do štandardného pracovného režimu. Veď niekto to HDP musí aj tvoriť, všakže? Do práce som ale začal chodiť s oveľa väčšou chuťou. Ilonka mi vedela rozjasniť deň už len svojou prítomnosťou. Dni sa zmenili na mesiace, vonkajšie teploty sa vysoko prešvihli cez dvadsiatku a zimné kabáty vystrieda...
Monika už ďalej nevedela mlčať. zatial čo ju stale držal pod krkom a masiroval ju a ostatní cirkusanti sa pomaličky vkrádali tienmi počaš blikajucej neónky v nočnom podchode ktorý sa zmenil na beznádejne miesto na záchranu, sa postupne oddávala viac a viac.

,,prosím.,, zašepkala vzdychaním.

,,Čo prosíš?,, spýtal sa tanečník. a prestal ju na seku...
„Čo to povedal predtým ako sme sa rozišli? Mám prísť v župane, nohavičkách a nemám čakať žiadnu romantiku? Vyzerám snáď na nejakú romantickú princeznú?“ Otváram dvere svojej izby, pohľadom sa zastavím na svojom obraze v zrkadle, „Hmm, veď trochu aj vyzerám ako princezná“, pousmejem sa nad svojimi myšlienkovými pochodmi a zatváram izbové dvere.
„To...
Som asi v nebi. Ale veď som predtým nekričal „ Akblahu taknabar!“ Pocity však mám, akoby minimálne sedemdesiatdva panien ovievalo moje spotené čelo. „Keď otvorím oči, tak budem vyhnaný z raja?“. Moju dilemu čo s očami vyrieši šťuknutie kľučky a ľubozvučný - čo to trepem, viem z raja sa ťažko odchádza, harddisk sa ešte nerozbehol – „škrtám a mením“ ...
Pííp, pííp, pííp. 7:30. „Neznášam zvuk toho budíku. Ale robota nepočká, svahy pokryté čerstvým prašanom sa ma už nevedia dočkať. 8:30 musím sedieť v prvej sedačke“, moje prvé myšlienky dnešného dňa, myseľ nabudená na sto percent. Kebyže sme v osemdesiatkach, pamätníci určite pamätajú, tak soudruzi by určite požadovali plnenie aspoň na 112%. Vďaka m...
Zobrazujem 16 - 20 z 178