Poviedky

Prvá rana jej vyrazila dych. Nebola pripravená na tú prudkú, pálivú stopu, ktorá sa jej rozbehla telom a zostala v ňom pulzovať.

„Jeden,“ vyslovila so zovretými zubami.

Pán mlčal. Nechal bolesť doznieť iba natoľko, aby presne vedela, že prichádza ďalšia.

Druhá dopadla tvrdšie. Mykla sa, prsty zovrela okolo hrany lavice a zatvorila oči.

„Pozeraj...

Vyšli sme z kúpeľne úplne nahé. Vzduch vonku bol chladnejší než para, ktorá nás ešte obklopovala. V ruke som držala jej dlaň. Jemne, s dôverou. Každý krok, ktorý sme urobili cez drevenú podlahu, bol tichý, až slávnostný.

Náš svet bol iba tento byt… a my dve.

Vošli sme do spálne. V jej strede stál pripravený masážny stôl – biele plátno rozprestreté...

Dvere sa za ňou zavreli tichšie, než čakala.

Pán stál pri okne. Neotočil sa.

„Neskoro.“

„Len pár minút.“

Až teraz sa k nej obrátil.

„To nebola otázka.“

Stíchla.

Presne tento moment na ňom neznášala. A presne preto sa vracala. Nemusel kričať. Nemusel sa jej ani dotknúť. Stačil pohľad a ona vedela, že dnešný večer nebude podľa jej predstáv.

„...

Ležala som tam celkom bezbranná, pripútaná k posteli v hotelovej izbe, z ktorej nebolo úniku. Hlava plná zmätku, strachu, ale zároveň aj vzrušenia a hnevu. Ani sama som si nebola istá, ktoré z týchto pocitov prevládali.

Zároveň, chyžná kráčala ku mne. Samotný pocit z tohto faktu? Sama neviem. Jednu vec som ale vedela – toto tej mrche vrátim.

Dver...