Poviedky

Zobudil ma ťah za vodítko. Tvár som mala pritlačenú k zemi, telo skrehnuté z chladnej podlahy. Bolesť v krku, napätie medzi stehnami. Vlaha medzi nohami. A túžba... tá bola neústupná.

„Na štyri,“ prikázal, jeho hlas ostrý, nekompromisný. „Bez zívania, bez rečí. Veci predsa nehovoria.“

Zamračil sa, keď som sa pohla príliš pomaly. Trhlo mnou. Kovový...

Deň 1 – Zlomenie hrdosti

Keď som vošla, nepovedal ani slovo. Ukázal na podlahu pred sebou. Na studené dlaždice. Kľakla som si bez váhania. Nahá, zraniteľná, a predsa tak správne na svojom mieste.

„Dnes nie si žena. Nie si ani človek. Si objekt. Vec. Ktorá slúži. A ak ma sklamáš, budeš potrestaná tak, ako si to ešte nezažila.“

Zaviazal mi oči, na...

Nemohla jsem dospat.
Moc jsem se na ten den těšila.
Byla jsem vzhůru a nechtěla jsem vbudit Alici. A tak jsem trpělivě čekala na budíček.
Ten určovala vždy Paní Gita.
Když konečně zívla a protáhla se, byla jsem ráda.
"Uáááá! Tak co, holubičky moje? Jste připraveny na velký den?"
Alice stěží rozlepila jedno oko a ještě napůl ve spánku prohlásila...

Pád do hĺbky

Od toho rána sa všetko zmenilo.

Lea cítila, ako sa v nej niečo uvoľnilo – ako by pustila opraty vlastného ja a dovolila niekomu inému, aby ich držal. Dominik nehovoril zbytočne. Každé slovo, ktoré vyslovil, malo váhu. Každý pokyn bol ako kameň budujúci nový základ – jej nový svet, kde neexistovala kontrola, iba dôvera.


---

Na štvr...