.... čo si odo mňa odišla. Zavrela za nami dvere. Nepoznal som odpovede vtedy, nepoznám ich ani teraz. Trpezlivo som čakal. Ty si sa zase ako Dominika oddávala cudzím mužom.
Dokopy nás dala náhoda. Prežili sme spolu 9 rokov. Objavovali v sebe to dobré, aj zlé. Boli sme si najbližší ľudia na svete. Ako to mohlo zmiznúť?
Hľadela si na mňa tými modrými očami, ktoré sa nedajú nahradiť. Sedel som pri tebe, keď si bola chorá. Bránil Ťa pred okolím, keď si Ty nevládala.
A teraz sa ráno budím bez teba. Premýšlam prečo. Spomínam na tvoj smiech, na tie drobné veci, ktoré sme mali.
Večer zaspávam tak isto, premýšlam, prečo tam nie si. Hľadám chyby v sebe, v tebe. Nič nepomáha.
Sedel som s tebou, rozprával o tom, a odchádzal s mnohými nezodpovedanými otázkami.
Zlom? Prišla medzi nás tretia osoba. Nechcel som zostať sám, Ty si sama si predsa odmietala. Potom to už išlo z kopca, už to bolo všetko tak komplikované a zamotané, chcela si sa vrátiť, prosila si, plakala. Nebolo cesty späť.
A tak ja som zostal s nesprávnou osobou z nesprávnych dôvodov. A Ty si tam niekde, kde už so mnou nechceš komunikovať. Nechceš si ubližovať. Túlame sa ako tie dve strašidlá.
Po večeroch tak vidim tvoje tiene, cítim tvoju vôňu, bozky. Napĺňaš ma neskutočnou túžbou a neviem si pomôcť, ako to zastaviť.
Možno raz v budúcom živote budeme spolu opäť šťastní. Budeme sa oddávať niečomu, čo bude len naše. Stačil pohľad, stačila myšlienka a už sa mi varila krv a chcel som Ťa dlhé hodiny len ochutnávať, každý kúsok tvojho tela.
Láska má zvláštne podoby. Niektorí ju nepoznajú za celý život. Ďalší dostanú ochutnávku a je preč, ako mydlová bublina z bublifuku.
Takže milá Dominika, buď šťastná.
Dokopy nás dala náhoda. Prežili sme spolu 9 rokov. Objavovali v sebe to dobré, aj zlé. Boli sme si najbližší ľudia na svete. Ako to mohlo zmiznúť?
Hľadela si na mňa tými modrými očami, ktoré sa nedajú nahradiť. Sedel som pri tebe, keď si bola chorá. Bránil Ťa pred okolím, keď si Ty nevládala.
A teraz sa ráno budím bez teba. Premýšlam prečo. Spomínam na tvoj smiech, na tie drobné veci, ktoré sme mali.
Večer zaspávam tak isto, premýšlam, prečo tam nie si. Hľadám chyby v sebe, v tebe. Nič nepomáha.
Sedel som s tebou, rozprával o tom, a odchádzal s mnohými nezodpovedanými otázkami.
Zlom? Prišla medzi nás tretia osoba. Nechcel som zostať sám, Ty si sama si predsa odmietala. Potom to už išlo z kopca, už to bolo všetko tak komplikované a zamotané, chcela si sa vrátiť, prosila si, plakala. Nebolo cesty späť.
A tak ja som zostal s nesprávnou osobou z nesprávnych dôvodov. A Ty si tam niekde, kde už so mnou nechceš komunikovať. Nechceš si ubližovať. Túlame sa ako tie dve strašidlá.
Po večeroch tak vidim tvoje tiene, cítim tvoju vôňu, bozky. Napĺňaš ma neskutočnou túžbou a neviem si pomôcť, ako to zastaviť.
Možno raz v budúcom živote budeme spolu opäť šťastní. Budeme sa oddávať niečomu, čo bude len naše. Stačil pohľad, stačila myšlienka a už sa mi varila krv a chcel som Ťa dlhé hodiny len ochutnávať, každý kúsok tvojho tela.
Láska má zvláštne podoby. Niektorí ju nepoznajú za celý život. Ďalší dostanú ochutnávku a je preč, ako mydlová bublina z bublifuku.
Takže milá Dominika, buď šťastná.
