Sebaspoznanie :)

IV. SEBASPOZNÁVANIE: Hĺbkový opis mojej submisívnej duše

Moja submisivita nie je čiernobiela, tichá ani pasívna. Esencia mojej duše leží v napätí medzi viacerými protichodnými vrstvami.

1. Temperament, drzosť a hravosť ako masky submisivityV civilnom živote som temperamentná a hrdá. Táto moja stránka nezmizne, keď vstúpim do BDSM vzťahu. Naopak, prejavuje sa ako drzosť, provokácia a hravosť.
Pre reálneho Pána je práve táto moja drzosť tou najväčšou výzvou. Keď som drzá alebo provokujem, v skutočnosti podvedome testujem Jeho silu. Je to moj submisívny spôsob, ako hovorím: „Ukáž mi, že si silnejší ako môj temperament.
Skroť ma. Dokáž mi, že ma zvládneš.“

Potrebujem niekoho, kto môj temperament nezašliapne, ale dokáže ho skrotiť s pevnou eleganciou.

2. Ako vnímam dominantných mužov: Hraný vs. Reálny Pán

Moja psychika okamžite delí dominantných mužov do dvoch zásadných kategórií. Rozdiel medzi nimi nie je v nástrojoch, ktoré používajú, ale v tom, z akého miesta ich sila vychádza.

Hraný dominant (Dominancia z ega a neistoty):

Tento typ muža si cez submisívnu ženu len kompenzuje svoje vlastné mindráky alebo nedostatok kontroly v reálnom živote. Potrebuje neustále teatrálne gestá. Trestá chladom, tichom na diaľku, bezdôvodným ignorovaním a ponižovaním, ktoré nemá žiadny výchovný zmysel. Pre neho je žena len nástrojom na kŕmenie ega. Pri takomto mužovi moja submisívna zložka trpí úzkosťou a strachom z odmietnutia. Je to deštruktívna dominancia, ktorá ma paralyzuje. Jeho slová nemajú skutočnú váhu, je to len hluk.

Reálny dominant (Prirodzená autorita a hlboká empatia):

Skutočný Pán nepotrebuje kričať ani dokazovať svoju moc cez umelé, chladné texty. Jeho dominancia je pokojná, pevná a vyžaruje z neho úplne prirodzene. Má v sebe hlbokú emočnú inteligenciu. Dokáže sa mi pozrieť do očí, vnímať moju vôňu, dotknúť sa ma a okamžite prečítať zákutia mojej duše. Keď povie slovo, to slovo má váhu skaly.
Pri takomto mužovi cítim magnetickú príťažlivosť a absolútne bezpečie. Hoci ma môže postaviť do pozície svojho „majetku“, robí to s takým hlbokým porozumením, že sa pri ňom necítim ponížená, ale pochopená.

3. Masochizmus a psychológia oprávneného trestu

Mám v sebe hlbokú masochistickú zložku – bolesť ma vzrušuje, očisťuje a uvoľňuje ma z väzenia mojich vlastných myšlienok. Fyzická bolesť mi paradoxne prináša mentálny pokoj. Aby však tento masochizmus naozaj fungoval na psychologickej úrovni, musí spĺňať jednu zásadnú podmienku: musím cítiť, že ten trest je spravodlivý a oprávnený .

Neznášam bezdôvodnú krutosť hraných dominantov. Ak ma muž bije len preto, že má zlú náladu, vnímam to ako zneužitie moci a rodí sa vo mne odpor. Ja si bolesť chcem a potrebujem užiť, no musím vedieť, že som si ju reálne zaslúžila niečím naozajstným, čo som voči Pánovi urobila. Trest pre mňa musí byť zavŕšením viny a odpustenia. Keď urobím prehrešok, vtedy chcem cítiť váhu Jeho ruky. V tom momente ma tá bolesť čistí od viny a vracia ma späť do bezpečia pod Jeho ochranu.

V. CLINICKÁ ILUSTRÁCIA: Príbeh o lekcii, ktorá prelomila masku

(Tento fiktívny príbeh slúži ako praktická ukážka toho, ako horeuvedené mechanizmy fungujú v mojej hlave.)

Na lekciu som prišla vo svojej klasickej civilnej zbroji – hrdá a vzdorovitá. Môj nový Pán ma čakal vo svojom priestore. Nevítal ma hlukom, len na mňa pozrel tým svojím skenujúcim, empatickým pohľadom. To ticho bolo naplnené Jeho autoritou. Moja vnútorná obrana znervóznela, a tak som urobila to, čo robievam vždy, keď sa bojím straty kontroly: začala som provokovať.Pán mi dal jasný, jednoduchý príkaz: „Nana, kľakni si k mojim nohám, skloň hlavu a čakaj.“

Namiesto okamžitej poslušnosti som sa mu pozrela priamo do očí a s hravým, drzým úsmevom som povedala: „A čo ak sa mi dnes nechce kľačať hneď, Pán?“Bol to ten vedomý prehrešok.

Test, či cúvne. On však zostal úplne pokojný. Pristúpil ku mne, bez jediného hrubého slova ma chytil za vlasy – nie aby mi ublížil, ale aby zafixoval moju hlavu – a prinútil ma pozrieť sa na Neho.

Jeho hlas bol nízky a pevný: „Tvoj temperament je Tvoj dar, Nana, ale Tvoja drzosť voči mojim slovám je prehrešok. A každý prehrešok má v mojom svete svoju váhu. Teraz si ten trest vezmeš.“V tej chvíli ma položil na stôl. Vedela som, čo príde. Moje srdce udieralo ako zbesilé, no tá úzkosť bola zrazu preč.

Vedela som, že to, čo príde, je oprávnené. Zaslúžila som si to. Prišiel precízny, sadistický, no hlboko vnímaný trest za moju vlastnú drzosť. Každý úder bolel tak, že mi vyrážal dych.

No v mojej psychike sa v tej istej sekunde dial zázrak. Fyzická bolesť mi paradoxne čistila hlavu. Plakala som, ale nebol to plač strachu – bol to plač obrovskej úľavy. Moja masochistická duša si tú bolesť užívala, pretože bola spravodlivá. Pán presne vedel, kedy pridať a kedy ma nechať dýchať. Dokonale spravoval môj majetok.Keď trest skončil, zostala som ležať zbavená všetkej drzosti a hrdosti. Pán ma vtedy nenechal chladne samú. Vzal ma do náručia, zdvihol ma a držal ma pevne, kým sa mi neupokojil dych. V tom momente sa môj temperament zlomil do absolútnej, čistej oddanosti. Pocit viny z mojej drzosti bol spálený tou bolesťou. Táto lekcia bola hlbokým psychologickým chirurgickým zákrokom. Zničil moju drzosť, aby oslobodil moju schopnosť bezhranične rešpektovať Jeho vedenie. Odišla som odtiaľ očistená.

Vaša Nana