Poviedky

Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.
Skryjú tvoju tvár, vlhkú od potu a od sĺz.
Môžu pritúliť zachrániť a zohriať.
Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.

Stojí vo vchode a Válkove verše jej rezonujú v hlave. "Veľmi príznačné pre túto situáciu", vraví si v duchu. Vonku je tma a prší, ale ona si len pretiahne kapucňu cez hlavu a vykročí smerom domo...
“Tu nie, ale doma mi ich môžeš roztrhať.”
“Len plytváš slovami,” dodal som vážne. Pozerala na mňa nechápavo. Prevalil som ju chrbtom na stôl a zapchal jej ústa.
Prstom som pretrhol silonky v rozkroku a rozpáral ich až po koleno. Nekričala. Len sa chcela vyslobodiť. Nesnažila sa ani kopať, len prudko dýchala cez rozšírené nozdry.
Odstúpil som od nej...
Anka mala hlavu na kolenách Lamik. Obe ženy mlčali. Lamik, jej občas prešla po vlasoch. “Sadni si. Vymasírujem ťa.”
Anka pomaly vstala. Lamik rozkročila nohy a Anka si sadla medzi ne. Lamik ju chvíľu masírovala, ale potom si oprela hlavu o jej chrbát.
“Stále sa mi opakuje ten istý scenár. Niekde náhodou spoznám ženu. Pozeráme chvíľu na seba a ona má...
dievcatko
Verdikt: vinná
Posted 5.11.2016 by dievcatko in Poezia
Cudzie dotyky
A takmer okamzite prisla vina
Uprimnost a odhodlanie priznat sa
Samotne priznanie
Ticho
Obrovsky zarmutok a sklamanie
mojho Pana
Ziarlivost, majetnicke sklony
A moja potrhana dusa

Burka slov
Slova, ktore boleli..
Omnoho viac ako
Bicom, ci rakoskou

Tuzim byt pri tebe
A septat ti pri nohach:
Pane, prosim.. Odpust mi!
Bar u Bizóna bol plný. Bea stála v hlúčiku kolegov a hlasno ale zároveň s vášňou rozprávala. Bola v stave, keď jej už nevadilo, že pri tom rozlieva pivo. Nevšimla si ma a ja som mohol nepozorovane prejsť až k Lamik, ktorá sedela pri bare. Mala na sebe tmavo purpurové šaty, ktoré zakrývali jej plecia a hnedé silonky. Nemohol som si nevšimnúť jej náp...
Zobrazujem 896 - 900 z 1590