Zuzana s úsmevom skontrolovala svoj obraz v zrkadle. Myšlienkami už bola v príjemnom prostredí reštaurácie, kam sa chystala na večeru. Prekvapilo ju dnešné pozvanie a o to viac sa teraz tešila. S myšlienok ju vytrhlo krátke zazvonenie. Pozrela na mobil a rýchlo si obliekla plášť. Nechcela aby čakal.
V aute bolo príjemne teplo a nevtieravá vôňa jeho kolínskej zvyšovala jej vzrušenie. Vedela, že idú len na večeru. Aj napriek tomu cítila ten známy pocit niečoho nového, nepoznaného.
V reštaurácii bolo až nečakane veľa svetla. Prekvapilo ju to, čakala skôr príjemné šero. Nebolo tam veľa ľudí a aj tých pár hostí prestala Zuzana veľmi rýchlo vnímať. Okolie pre ňu prestalo existovať. Mala výborného spoločníka. Nepatrné dotyky a jeho oči ju systematicky vzrušovali. Úsmev jej zrazu zmrzol na perách. Pozrela vyľakane na neho a premýšľala, či to skutočne povedal...
„Rozopni si vrchný gombík blúzky“ zopakoval znovu. Zuzana preletela pohľadom po miestnosti. Tých pár hostí, čo sedeli okolo, si ich vôbec nevšímalo. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. „... vrchný gombík“ počula jeho hlas. Otvorila oči a uprela pohľad do jeho oči. Prsty sa jej chveli, keď rozopínala ten prekliaty gombík. Na prázdno prehltla, keď uvidela v jeho očiach diabolské ohníčky. Okamžite pochopila, že ma chuť sa hrať. Bude záležať len na nej, kam až to príde. „Nádhera“, okomentoval jej pohyb a ďalej sa venoval tanieru. Zuzana sedela vzpriamene a v celku rýchlo získala stratenú rovnováhu. Veď sa ten gombík mohol rozopnúť sám... usmiala sa a pozrela na svojho spoločníka. „Rozopni si ďalší...“ povedal s úsmevom. Chvejúcou sa rukou zobrala pohár vína a odpila. Takmer nepatrne pokrútila odmietavo hlavou. „...ďalší...“ zašepkal a pozeral jej pri tom do očí. Znovu pokrútila hlavou. Jeho oči sa usmiali. „Keď pekne poprosím, urobíš to pre mňa?“ Jeho hlas znel dráždivo a Zuzana cítila, ako ňou prebehla vlna vzrušenia. Váhavo posunula ruku na zapínanie. Pomaly odopla gombík a stále mu uprene pozerala do očí. Na okamih tam uvidela víťazstvo a po tvári sa mu rozlial úsmev. Zuzana si dávala pozor, aby neurobila žiadny prudký pohyb. Okolie by mohlo nazrieť pod blúzku. Bola nervózna a vzrušená zároveň. Sklopila oči do taniera a počula ako ten diabol vyriekol „...ešte jeden...“ Prudko zdvihla hlavu a na jej rezolútne nie sa otočili hostia od vedľajších stolov. Pozrel na ňu a udivene zodvihol obočie. „Premysli si, čo urobíš,“ dramaticky sa odmlčal a Zuzana ho v tom momente nenávidela. „Opakujem, premysli si ako zareaguješ... Rozopni si ešte jeden gombík!“ Toto už vôbec neznelo milo a dráždivo. Bol to rozkaz a Zuzane sa zatmelo pred očami. Nič by sa nebolo stalo, keby rozopla ešte jeden gombík. Nikto by si okrem nich nič nevšimol, ani čašník by nemohol nič vidieť. Usmiala sa a pevným hlasom vyriekla NIE. Sama nevedela prečo. To, čo sa udialo v priebehu pár sekúnd sa jej zdalo ako sen. Prišiel čašník a nechápavo na nich pozeral. Len sa uklonil a ponáhľal sa preč. V okamihu bol späť s účtom. Zuzana zaregistrovala ako jej ponúkol plášť. Celkom neprítomne vyšla von. Netušila ako nasadla do auta. Z prekvapenia sa prebrala až na spŕšku nadávok, ktorá sa valila na jej hlavu. „...nie si jediná...“ „...na každý prst desať...“ „...slaboch...“ „...skončil som s tebou...“ Premýšľala, čo tak strašné urobila, čo ho tak príšerne nahnevalo, prečo jej bez prestania nadáva. Nezmohla sa na slovo. Ako tak sa prebrala až keď vystúpila z auta a počula výsmešnú trilku jeho klaksónu. Nenašla však silu, aby zodvihla ruku a zamávala mu. Pomaly kráčala domov a stále sa nevedela spamätať.
Vôbec netušila ako prišla domov. Ležala na posteli a premýšľala, prečo vlastne povedala nie. Veď o nič nešlo, nikto by si nič nevšimol a bola to vzrušujúca hra. Vzala do ruky mobil a na klávesnici vyťukala jediné, čo ju v ten moment napadlo „ ďakujem za večeru“. Nič viac. Keď sa rozhodol skončiť, aspoň zdvorilé ďakujem snáď príjme. Mobil zostal hluchý. Len pomaly si uvedomovala, že svojou vzdorovitosťou vlastne ukončila niečo pekné. Naozaj to bolo len tým? Nechcel sa s ňou rozísť už keď sa stretli? Nebola to len zámienka? Nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť. O to viac ju prekvapilo to, čo sa zjavilo na displeji telefónu o dve hodiny neskôr. Znovu a znovu čítala správu. „Aj mne sa páčila večera, teším sa na teba zajtra.“ Čo je to za hru? Čo to má znamenať? Žartuje? Bola zabratá do svojich myšlienok a zvonenie telefónu ju vyľakalo. Počula jeho zvonivý smiech a pobavený hlas „Dúfam, že sa na zajtra tešíš aj ty. Ale predpokladám, že budeš poslušnejšia. Vieš, že nemám rád, keď nepočúvaš moje príkazy. O druhej prídem pre teba a zájdeme na chatu. Dobrú noc.“ Nečakal na jej súhlas alebo protest, jednoducho hovor ukončil. Zuzana v nemom úžase pozerala na telefón. To je dnes už druhýkrát, čo si z nej vystrelil. Nevedela, či sa má hnevať alebo tešiť, že jej obavy boli neopodstatnené. Hlavou jej vírili myšlienky a ani nevedela ako zaspala.
Ráno sa zobudila Zuzana skoro a prvá myšlienka patrila nočnému telefonátu. Bola to skutočnosť alebo sa jej to len zdalo? Jasne počula jeho hlas, nesnívalo sa jej to. Celé dopoludnie počítala hodiny a tešila sa na popoludňajšie stretnutie. Na chate býva vždy príjemne a dnes sa ukazoval nádherný slnečný, aj keď mrazivý, deň.
V aute na Zuzanu čakal úplne iný muž ako ten, ktorý ju z auta večer vysadil. Privítal ju letmým bozkom a úsmevom. „Už som bol na chate a zakúril som. Tento krát výnimočne to nebudeš robiť ty.“ Zuzana prekvapene bokom pozrela na neho. Nikdy nerozkurovala kachle na chate, nevedela to. Čo to má zasa znamenať? „Viem, ešte si to nerobila, ale budeš sa to musieť naučiť. Nečakaj, že sa budem o všetko starať ja... TY si predsa moja hračka a TY plníš moje príkazy!“ Zuzana bola rada, že ma na očiach slnečné okuliare a nie je možné vidieť vzdor v jej očiach. „Daj si dolu okuliare, slnko svieti z opačnej strany...“ Prudko sa otočila smerom k nemu... ten chlap ju pozná ako seba samého. Vytušil, čo by videl v jej očiach. Usmiala sa a okuliare zložila „Ešte niečo?“ Miesto slov jej rukou siahol na prsia. „Ty máš na sebe spodné prádlo?“ Otázka ju prekvapila. Chodievala na stretnutia s ním bez prádla, ale na chatu tak ešte nikdy nešla. Kým stihla čokoľvek povedať, ruka sa presunula nižšie. Pohoršene pokrútil hlavou, keď zistil, že pod nohavicami nie je len nahé telo. „To bude prvé čo na chate urobíš, rozumieš?“ Mlčky prikývla. Cez tričko jej prstom prechádzal po bradavke. „Nezabudla si vibrátor?“ Zmohla sa len na nemý súhlas, toto želanie splnila.
Zuzana so strachom sledovala blížiacu sa chatu. Vedela, že sa bude musieť vyzliekať pred ním. Bude ju pozorne sledovať. Videl ju už veľakrát nahú, vždy však cítila stud. S úsmevom jej otvoril dvere „Už sa teším, ponáhľaj sa...“ Zuzana sa zhlboka nadýchla a vystúpila. V chate už bolo príjemne teplo. Pán si sadol pohodlne do kresla a uprel oči na Zuzanu. Očami ju posúril. Vedela, na čo čaká. Ostýchavo chytila okraj trička a vyzliekla si ho. Zatvorila oči. Mala pocit, že keď nevidí ona neho, nevidí ju ani ON. Omyl! Jeho hlas jej vyvrátil túto predstavu. „Otvor oči! Pozri na mňa!“, nedalo sa neposlúchnuť ten hlas. Pozrela na neho a odopla si podprsenku. V očiach mu zbadala diabolské ohníčky. Rýchlo sa natiahla za tričkom a v polovici cesty ju zastavil Jeho hlas „Nie, nie moja milá... ešte nohavičky dolu... Potom sa môžeš obliecť...“ Prekukol jej snahu kryť sa dlhým tričkom. Zuzana bez pohybu ostala na neho pozerať. Rozopla si nohavice a o chvíľu stála pred ním úplne nahá. Pristúpil k nej. Zuzana opäť zatvorila oči. Jeho ruka sa jemne dotkla bradavky a smerovala dolu. Zuzana sa zachvela vzrušením. „Vedel som, že sa ti to bude páčiť...“ počula akoby z diaľky. „Obleč sa, mám chuť na pizzu.“ Zuzana si na nahé telo natiahla tričko a nohavice. Napadlo ju, že v kufri auta ešte zostali minerálky. Vybehla von a naklonila sa do kufra. Vtom Ho zacítila za sebou. Kolenom ju prinútil rozkročiť sa. Stála hlboko predklonená. Jeho ruka jej zabránila zodvihnúť sa. Začal ju hladiť po prsiach. Tenké tričko odhaľovalo jej vzrušenie. „Pekné...naozaj pekné...“ počula jeho spokojný hlas. „Tak sa mi páčiš. Vyľakaná, ale vzrušená. Aj tu cítiš vzrušenie?“ presunul ruku rýchlo medzi rozkročené nohy. Zachvela sa. Vždy presne vedel kedy a ako sa jej má dotknúť, aby jej vzrušenie rástlo. Tichý vzdych sa jej vydral z úst. Nahlas sa zasmial. Tešilo ho, že ma nad ňou takú moc. Vedel, že ho poslúchne. Vedel, že sa obaja príjemne pobavia. Obaja sa tešili na nasledujúce hodiny.
Zuzana vyniesla balíčky s pizzami do chaty. Boli tak veľké, že ich nedokázali zjesť. Vykladala nakrájané kúsky na tanier, keď začula jeho hlas. „Okamžite poď sem! Potrebujem ťa!“ Zuzana sa striasla, čo sa mu zasa stalo? Prečo je nahnevaný? Čo urobila zle? Nechala všetko tak a zbehla dolu po schodoch. Stál pri otvorených dverách a nedočkavo prestupoval z nohy na nohu. „Čo potrebuješ?“ s úsmevom sa spýtala Zuzana. Odpoveď ju prinajmenšom prekvapila. „Potrebujem ísť na toaletu a chcem aby si mi pomohla.“ Zuzana vyprskla do smiechu. Toto skutočne nečakala. „Prestaň sa smiať a pohni sa!“ Jeho hlas bol ostrý ako nôž. Zuzana otvorila dvere na toaletu a spýtavo sa pozrela na neho. Vstúpil za ňou a postavil sa k mise. „Vyzleč ma!“ vyštekol. Zuzana len ťažko premáhala smiech. Bola to absurdná situácia. Rozopla mu opasok a stiahla zips na rifliach. Nohavice stiahla dolu spolu so slipami. Stál pred ňou nahý a nič neskrývalo jeho vzrušenie. Zuzana jemne vzala vzrušený penis do ruky a nasmerovala ho do misy. Jemný dotyk jej ruky ešte zvýšil vzrušenie. V očiach jej zablýskalo a na perách zahral úsmev. Pozrela na neho. Mračil sa. „To si kde videla celkom vyzlečeného muža na toalete?“ „A ty si kde videl muža močiť s tak tvrdým údom?“ neodoprela si poznámku a vyprskla do smiechu. V záchvate smiechu si ani neuvedomila, prečo jej hlava narazila do jeho pleca. Jeho ruky ju chytili za hlavu a jemne nadvihli. „Neublížila si si?“ hlas znel starostlivo. Zľakol sa, že facka bola silná. Zuzana sa neprestávala smiať, tá situácia bola absurdná. „Nič mi nie je, ale zato na teba je komický pohľad.“ „Odstúp!“ už neznelo starostlivo. Bola to studená sprcha. Prestala sa smiať a urobila krok dozadu. „Vyzleč si tričko!“ Zuzana zaváhala, myslel to vážne? Tu? Veď je tu poriadna zima. „Nepočula si?!“ tón hlasu ju nenechával na pochybách. Myslel to vážne. Váhavo si pretiahla tričko cez hlavu a podržala si ho na prsiach. „Neskrývaj sa! Nemám to rád! Ruky za hlavu!“ strieľal príkazy ako zo samopalu. Zuzana položila tričko na poličku a poslušne založila ruky za hlavu. Bradavky jej okamžite stuhli. Čiastočne od chladu, čiastočne od vzrušenia. Pristúpil k nej a rukou prešiel po vystúpených gombíčkoch. Zuzana slasťou zatvorila oči. „Nezatváraj ich! Pozeraj sa na mňa!“ počula akoby z diaľky. Otvorila oči a videla ako sa ústami blíži k jednej bradavke. Vzal ju do úst a jemne stisol medzi zubami. Zuzana tlmene vydýchla. Vzápätí prstami pevne stisol druhú bradavku. Zuzana sikla bolesťou. „Nepáči sa ti to?“ prešiel jazykom po bradavke a znovu ju stisol. Jemný dotyk a vzápätí bolesť stupňovali jej vzrušenie. Podlomili sa jej kolená. „Potrebuješ sa oprieť?“ jeho hlas bol nežný a rukou ju jemne tlačil dozadu. Zuzana vykríkla. Nahým chrbátom ju pritlačil o studené kachličky. Striasla sa chladom a súčasne ju zalievala horúčava vzrušenia. „Dobre, dobre...je to tu nepohodlné. Máš pravdu. Choď hore a vyzleč sa. Hneď som tam za tebou,“ počula už na schodoch. Vykúrená izba bola opakom studenej kúpeľne. Zuzana premýšľala prečo nepustil teplo aj tam. V kútiku duše dúfala, že ho nenapadne poslať ju osprchovať a kochať sa pri tom pohľadom na jej skrehnuté telo.
V izbe si odložila hodinky a prstienky. Zaváhala a dala si dolu aj retiazku. Nemal rád, keď mu zavadzala pri viazaní uzlov. Zuzana netušila čo má na pláne, ale istota je istota. Mohol by to byť impulz k nejakému trestu. Netreba zbytočne provokovať. „Ako to, že ešte nie si vyzlečená?“ nečakane zaznelo za ňou. Prudko sa otočila, vôbec ho nepočula kráčať hore schodami. „Nestihla som,“ skôr vydýchla ako povedala. Prekvapil ju jeho úsmev. „Nevadí. Urobíš to pri hudbe a ja sa na to rád pozriem.“ Zuzana sa zamračila, toto nemala vôbec rada. Z rádia sa plynula príjemná hudba. Bezradne stála s rukami na prsiach. On si pohodlne sadol do kresla a pohľadom ju posúril. Zuzana sa ani nepohla a zanovito upierala zrak do zeme. „Čo je? Nepočula si ma?“ Zuzana pozrela na neho a takmer nepatrne pokrútila hlavou. „Odmietaš?! Okamžite sa vyzleč!“ jeho hlas znel nahnevane. Po úsmeve nebolo ani chýru. Zuzana rýchlo rozopla zips na nohaviciach a stiahla ich dolu aj s ponožkami. Neuvedomila si, že nemá nohavičky a zostane úplne nahá. Snažila rukou skryť svoju nahotu. Prekvapene mu pozrela do očí, keď zistila, že stojí pri nej. „Rozkroč sa a ruky za hlavu! Zabudla si ako máš predo mnou stáť?!“ znelo jej pri uchu. Šepkal, ale hlas nezniesol odpor. Poslušne sa rozkročila a pomaly zdvihla ruky za hlavu. Dych sa jej zrýchlil. Prebehli ňou zmiešané pocity. Vadila jej nahota, vadilo jej, že ju pozorne sleduje a môže sa jej nerušene dotýkať. Súčasne ju to vzrušovalo. Rukami chytil obe prsia a stisol ich. Pritlačil ich k sebe a palcami prešiel po bradavkách. Vzrušene sa týčili dohora. Usmial sa. „Maličká je vzrušená... alebo je tu chladno? Prilož do krbu!“ Zuzana sa spýtavo na neho pozrelo. „To snáď vieš, nie?“ Bez slova prikývla a pristúpila ku krbu. Teplo ju pálilo na nahej pokožke. V polovici pohybu ju zastavil jeho hlas. „ Rozkroč sa predkloň! Tak si podaj poleno a prilož ho, chcem z toho niečo mať aj ja!“ Zuzana si uvedomila, že ju pozorne sleduje. Ak urobí čo povedal, bude mať výhľad na jej vzrušené pohlavie... zhlboka sa nadýchla a mierne rozkročila nohy. „Poriadne sa rozkroč! Neflákaj to! A švihni, som netrpezlivý!“ Zuzana naprázdno prehltla a rýchlo urobila čo jej prikázal. Trvalo to len pár sekúnd. „Hmm...vidím, že mi nedopraješ potešenie. Nevieš ako sa máš správať v spoločnosti Pána?! Zabudla si? Asi ti to treba pripomenúť!“ tón hlasu znel veľmi neutrálne. Zuzana zaváhala. Nedokázala odhadnúť jeho náladu. Netušila čo to znamená.
Zuzana si až teraz všimla tenké horolezecké lano. Jeho konce viseli z trámu na strope. Hypnotizovane pozerala striedavo na lano a na muža pred sebou. Usmial sa. „Maličká pochopila? Pristúp bližšie!“ zavelil. Ako bez duše sa pomaly k nemu blížila. To, čo nasledovalo, trvalo len chvíľu. Zuzana si nedokázala vybaviť, ako to všetko prebehlo. Vnímala len výsledný efekt. Stála na špičke jednej nohy. Druhú nohu mala zviazanú a vytiahnutú takmer do pravého uhla dohora. Ruky mala zviazané za chrbátom a nútili ju stáť v predklone. Takmer visela! Bola bezmocná! Balancovala na špičke a bola si istá, že tak dlho neustojí. Veď si vykĺbi ramená! Chcelo sa jej kričať... bránilo jej v tom len narastajúce vzrušenie a zvedavosť. Prsia jej vlastnou váhou viseli. Dotkla sa ich chladná ruka. Pocítila tlak a o chvíľu boli obe pevne zviazané lanom. „Úžasný pohľad, škoda, že som si nevzal fotoaparát. Bol by to pekný snímok.“ Zuzana zodvihla hlavu a prekvapene na neho pozrela. Myslel to vážne. Skutočne ľutoval, že ju nemá čím fotografovať. Vtom sa jej rozšírili zreničky „nie...“ skôr zašepkala ako skutočne vyriekla. Videla ako zo stola vzal vibrátor a blíži sa k nej. „Zatiaľ mi zavadzia, podrž ho!“ zasunul jej ho do úst „aspoň budeš ticho,“ povedal skôr pre seba ako pre Zuzana. Zuzana stála uprostred izby, napnutá v hlbokom predklone a s roztiahnutými nohami. Ideálna pozícia. Prístupná zo všetkých strán. „Takto zviazané prsia sú priam úžasné“ bolo posledné, čo povedal pred tým, než ich začal drviť rukami. Prsia aj bradavky boli citlivé a Zuzana vnímala každý dotyk. Jej vzrušenie stúpalo. Zubami hrýzla vibrátor a bola rada, že ho má v ústach. Inak by si dohrýzla pery. To však netušila, že je len začiatok. Po malej chvíli pocítila dotyky na vnútornej strane stehien. Ruky smerovali stále vyššie, čoraz bližšie k jej vzrušenej mušličke. Snažila sa uhnúť, lano ju však veľmi obmedzovalo v pohybe. „Toto sa mi páči! Si nádherne mokrá!“ počula z diaľky. Nevnímala nič, len rastúce vzrušenie a dotyky na vzrušených lupienkoch jej pohlavia. Neuvedomila si, že už nemá vibrátor v ústach. Postrehla to, až keď ucítila jeho tlak na vzrušený otvor. Pomaly sa strácal v nej a ona sa tlačila proti nemu. Z úst sa jej vydral vzdych. Uvedomila si, že ju začínajú opúšťať sily a nohy ju neudržia. Kým stihla čokoľvek povedať, mala voľné ruky aj nohu. Pred pádom ju zadržali jeho ruky a jemne položili na posteľ.
Ležali vedľa seba muž a žena. Obaja vzrušení a túžiaci uvoľniť to príjemné napätie. Zuzana si stihla uvedomiť, že už nemá v sebe vibrátor. Rýchlo bol vymenený niečím príjemnejším. Niečím, čo reagovalo na jej pohyby a teplo. Bol to len okamih a ich telá tancovali známy tanec milovania...
V aute bolo príjemne teplo a nevtieravá vôňa jeho kolínskej zvyšovala jej vzrušenie. Vedela, že idú len na večeru. Aj napriek tomu cítila ten známy pocit niečoho nového, nepoznaného.
V reštaurácii bolo až nečakane veľa svetla. Prekvapilo ju to, čakala skôr príjemné šero. Nebolo tam veľa ľudí a aj tých pár hostí prestala Zuzana veľmi rýchlo vnímať. Okolie pre ňu prestalo existovať. Mala výborného spoločníka. Nepatrné dotyky a jeho oči ju systematicky vzrušovali. Úsmev jej zrazu zmrzol na perách. Pozrela vyľakane na neho a premýšľala, či to skutočne povedal...
„Rozopni si vrchný gombík blúzky“ zopakoval znovu. Zuzana preletela pohľadom po miestnosti. Tých pár hostí, čo sedeli okolo, si ich vôbec nevšímalo. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. „... vrchný gombík“ počula jeho hlas. Otvorila oči a uprela pohľad do jeho oči. Prsty sa jej chveli, keď rozopínala ten prekliaty gombík. Na prázdno prehltla, keď uvidela v jeho očiach diabolské ohníčky. Okamžite pochopila, že ma chuť sa hrať. Bude záležať len na nej, kam až to príde. „Nádhera“, okomentoval jej pohyb a ďalej sa venoval tanieru. Zuzana sedela vzpriamene a v celku rýchlo získala stratenú rovnováhu. Veď sa ten gombík mohol rozopnúť sám... usmiala sa a pozrela na svojho spoločníka. „Rozopni si ďalší...“ povedal s úsmevom. Chvejúcou sa rukou zobrala pohár vína a odpila. Takmer nepatrne pokrútila odmietavo hlavou. „...ďalší...“ zašepkal a pozeral jej pri tom do očí. Znovu pokrútila hlavou. Jeho oči sa usmiali. „Keď pekne poprosím, urobíš to pre mňa?“ Jeho hlas znel dráždivo a Zuzana cítila, ako ňou prebehla vlna vzrušenia. Váhavo posunula ruku na zapínanie. Pomaly odopla gombík a stále mu uprene pozerala do očí. Na okamih tam uvidela víťazstvo a po tvári sa mu rozlial úsmev. Zuzana si dávala pozor, aby neurobila žiadny prudký pohyb. Okolie by mohlo nazrieť pod blúzku. Bola nervózna a vzrušená zároveň. Sklopila oči do taniera a počula ako ten diabol vyriekol „...ešte jeden...“ Prudko zdvihla hlavu a na jej rezolútne nie sa otočili hostia od vedľajších stolov. Pozrel na ňu a udivene zodvihol obočie. „Premysli si, čo urobíš,“ dramaticky sa odmlčal a Zuzana ho v tom momente nenávidela. „Opakujem, premysli si ako zareaguješ... Rozopni si ešte jeden gombík!“ Toto už vôbec neznelo milo a dráždivo. Bol to rozkaz a Zuzane sa zatmelo pred očami. Nič by sa nebolo stalo, keby rozopla ešte jeden gombík. Nikto by si okrem nich nič nevšimol, ani čašník by nemohol nič vidieť. Usmiala sa a pevným hlasom vyriekla NIE. Sama nevedela prečo. To, čo sa udialo v priebehu pár sekúnd sa jej zdalo ako sen. Prišiel čašník a nechápavo na nich pozeral. Len sa uklonil a ponáhľal sa preč. V okamihu bol späť s účtom. Zuzana zaregistrovala ako jej ponúkol plášť. Celkom neprítomne vyšla von. Netušila ako nasadla do auta. Z prekvapenia sa prebrala až na spŕšku nadávok, ktorá sa valila na jej hlavu. „...nie si jediná...“ „...na každý prst desať...“ „...slaboch...“ „...skončil som s tebou...“ Premýšľala, čo tak strašné urobila, čo ho tak príšerne nahnevalo, prečo jej bez prestania nadáva. Nezmohla sa na slovo. Ako tak sa prebrala až keď vystúpila z auta a počula výsmešnú trilku jeho klaksónu. Nenašla však silu, aby zodvihla ruku a zamávala mu. Pomaly kráčala domov a stále sa nevedela spamätať.
Vôbec netušila ako prišla domov. Ležala na posteli a premýšľala, prečo vlastne povedala nie. Veď o nič nešlo, nikto by si nič nevšimol a bola to vzrušujúca hra. Vzala do ruky mobil a na klávesnici vyťukala jediné, čo ju v ten moment napadlo „ ďakujem za večeru“. Nič viac. Keď sa rozhodol skončiť, aspoň zdvorilé ďakujem snáď príjme. Mobil zostal hluchý. Len pomaly si uvedomovala, že svojou vzdorovitosťou vlastne ukončila niečo pekné. Naozaj to bolo len tým? Nechcel sa s ňou rozísť už keď sa stretli? Nebola to len zámienka? Nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť. O to viac ju prekvapilo to, čo sa zjavilo na displeji telefónu o dve hodiny neskôr. Znovu a znovu čítala správu. „Aj mne sa páčila večera, teším sa na teba zajtra.“ Čo je to za hru? Čo to má znamenať? Žartuje? Bola zabratá do svojich myšlienok a zvonenie telefónu ju vyľakalo. Počula jeho zvonivý smiech a pobavený hlas „Dúfam, že sa na zajtra tešíš aj ty. Ale predpokladám, že budeš poslušnejšia. Vieš, že nemám rád, keď nepočúvaš moje príkazy. O druhej prídem pre teba a zájdeme na chatu. Dobrú noc.“ Nečakal na jej súhlas alebo protest, jednoducho hovor ukončil. Zuzana v nemom úžase pozerala na telefón. To je dnes už druhýkrát, čo si z nej vystrelil. Nevedela, či sa má hnevať alebo tešiť, že jej obavy boli neopodstatnené. Hlavou jej vírili myšlienky a ani nevedela ako zaspala.
Ráno sa zobudila Zuzana skoro a prvá myšlienka patrila nočnému telefonátu. Bola to skutočnosť alebo sa jej to len zdalo? Jasne počula jeho hlas, nesnívalo sa jej to. Celé dopoludnie počítala hodiny a tešila sa na popoludňajšie stretnutie. Na chate býva vždy príjemne a dnes sa ukazoval nádherný slnečný, aj keď mrazivý, deň.
V aute na Zuzanu čakal úplne iný muž ako ten, ktorý ju z auta večer vysadil. Privítal ju letmým bozkom a úsmevom. „Už som bol na chate a zakúril som. Tento krát výnimočne to nebudeš robiť ty.“ Zuzana prekvapene bokom pozrela na neho. Nikdy nerozkurovala kachle na chate, nevedela to. Čo to má zasa znamenať? „Viem, ešte si to nerobila, ale budeš sa to musieť naučiť. Nečakaj, že sa budem o všetko starať ja... TY si predsa moja hračka a TY plníš moje príkazy!“ Zuzana bola rada, že ma na očiach slnečné okuliare a nie je možné vidieť vzdor v jej očiach. „Daj si dolu okuliare, slnko svieti z opačnej strany...“ Prudko sa otočila smerom k nemu... ten chlap ju pozná ako seba samého. Vytušil, čo by videl v jej očiach. Usmiala sa a okuliare zložila „Ešte niečo?“ Miesto slov jej rukou siahol na prsia. „Ty máš na sebe spodné prádlo?“ Otázka ju prekvapila. Chodievala na stretnutia s ním bez prádla, ale na chatu tak ešte nikdy nešla. Kým stihla čokoľvek povedať, ruka sa presunula nižšie. Pohoršene pokrútil hlavou, keď zistil, že pod nohavicami nie je len nahé telo. „To bude prvé čo na chate urobíš, rozumieš?“ Mlčky prikývla. Cez tričko jej prstom prechádzal po bradavke. „Nezabudla si vibrátor?“ Zmohla sa len na nemý súhlas, toto želanie splnila.
Zuzana so strachom sledovala blížiacu sa chatu. Vedela, že sa bude musieť vyzliekať pred ním. Bude ju pozorne sledovať. Videl ju už veľakrát nahú, vždy však cítila stud. S úsmevom jej otvoril dvere „Už sa teším, ponáhľaj sa...“ Zuzana sa zhlboka nadýchla a vystúpila. V chate už bolo príjemne teplo. Pán si sadol pohodlne do kresla a uprel oči na Zuzanu. Očami ju posúril. Vedela, na čo čaká. Ostýchavo chytila okraj trička a vyzliekla si ho. Zatvorila oči. Mala pocit, že keď nevidí ona neho, nevidí ju ani ON. Omyl! Jeho hlas jej vyvrátil túto predstavu. „Otvor oči! Pozri na mňa!“, nedalo sa neposlúchnuť ten hlas. Pozrela na neho a odopla si podprsenku. V očiach mu zbadala diabolské ohníčky. Rýchlo sa natiahla za tričkom a v polovici cesty ju zastavil Jeho hlas „Nie, nie moja milá... ešte nohavičky dolu... Potom sa môžeš obliecť...“ Prekukol jej snahu kryť sa dlhým tričkom. Zuzana bez pohybu ostala na neho pozerať. Rozopla si nohavice a o chvíľu stála pred ním úplne nahá. Pristúpil k nej. Zuzana opäť zatvorila oči. Jeho ruka sa jemne dotkla bradavky a smerovala dolu. Zuzana sa zachvela vzrušením. „Vedel som, že sa ti to bude páčiť...“ počula akoby z diaľky. „Obleč sa, mám chuť na pizzu.“ Zuzana si na nahé telo natiahla tričko a nohavice. Napadlo ju, že v kufri auta ešte zostali minerálky. Vybehla von a naklonila sa do kufra. Vtom Ho zacítila za sebou. Kolenom ju prinútil rozkročiť sa. Stála hlboko predklonená. Jeho ruka jej zabránila zodvihnúť sa. Začal ju hladiť po prsiach. Tenké tričko odhaľovalo jej vzrušenie. „Pekné...naozaj pekné...“ počula jeho spokojný hlas. „Tak sa mi páčiš. Vyľakaná, ale vzrušená. Aj tu cítiš vzrušenie?“ presunul ruku rýchlo medzi rozkročené nohy. Zachvela sa. Vždy presne vedel kedy a ako sa jej má dotknúť, aby jej vzrušenie rástlo. Tichý vzdych sa jej vydral z úst. Nahlas sa zasmial. Tešilo ho, že ma nad ňou takú moc. Vedel, že ho poslúchne. Vedel, že sa obaja príjemne pobavia. Obaja sa tešili na nasledujúce hodiny.
Zuzana vyniesla balíčky s pizzami do chaty. Boli tak veľké, že ich nedokázali zjesť. Vykladala nakrájané kúsky na tanier, keď začula jeho hlas. „Okamžite poď sem! Potrebujem ťa!“ Zuzana sa striasla, čo sa mu zasa stalo? Prečo je nahnevaný? Čo urobila zle? Nechala všetko tak a zbehla dolu po schodoch. Stál pri otvorených dverách a nedočkavo prestupoval z nohy na nohu. „Čo potrebuješ?“ s úsmevom sa spýtala Zuzana. Odpoveď ju prinajmenšom prekvapila. „Potrebujem ísť na toaletu a chcem aby si mi pomohla.“ Zuzana vyprskla do smiechu. Toto skutočne nečakala. „Prestaň sa smiať a pohni sa!“ Jeho hlas bol ostrý ako nôž. Zuzana otvorila dvere na toaletu a spýtavo sa pozrela na neho. Vstúpil za ňou a postavil sa k mise. „Vyzleč ma!“ vyštekol. Zuzana len ťažko premáhala smiech. Bola to absurdná situácia. Rozopla mu opasok a stiahla zips na rifliach. Nohavice stiahla dolu spolu so slipami. Stál pred ňou nahý a nič neskrývalo jeho vzrušenie. Zuzana jemne vzala vzrušený penis do ruky a nasmerovala ho do misy. Jemný dotyk jej ruky ešte zvýšil vzrušenie. V očiach jej zablýskalo a na perách zahral úsmev. Pozrela na neho. Mračil sa. „To si kde videla celkom vyzlečeného muža na toalete?“ „A ty si kde videl muža močiť s tak tvrdým údom?“ neodoprela si poznámku a vyprskla do smiechu. V záchvate smiechu si ani neuvedomila, prečo jej hlava narazila do jeho pleca. Jeho ruky ju chytili za hlavu a jemne nadvihli. „Neublížila si si?“ hlas znel starostlivo. Zľakol sa, že facka bola silná. Zuzana sa neprestávala smiať, tá situácia bola absurdná. „Nič mi nie je, ale zato na teba je komický pohľad.“ „Odstúp!“ už neznelo starostlivo. Bola to studená sprcha. Prestala sa smiať a urobila krok dozadu. „Vyzleč si tričko!“ Zuzana zaváhala, myslel to vážne? Tu? Veď je tu poriadna zima. „Nepočula si?!“ tón hlasu ju nenechával na pochybách. Myslel to vážne. Váhavo si pretiahla tričko cez hlavu a podržala si ho na prsiach. „Neskrývaj sa! Nemám to rád! Ruky za hlavu!“ strieľal príkazy ako zo samopalu. Zuzana položila tričko na poličku a poslušne založila ruky za hlavu. Bradavky jej okamžite stuhli. Čiastočne od chladu, čiastočne od vzrušenia. Pristúpil k nej a rukou prešiel po vystúpených gombíčkoch. Zuzana slasťou zatvorila oči. „Nezatváraj ich! Pozeraj sa na mňa!“ počula akoby z diaľky. Otvorila oči a videla ako sa ústami blíži k jednej bradavke. Vzal ju do úst a jemne stisol medzi zubami. Zuzana tlmene vydýchla. Vzápätí prstami pevne stisol druhú bradavku. Zuzana sikla bolesťou. „Nepáči sa ti to?“ prešiel jazykom po bradavke a znovu ju stisol. Jemný dotyk a vzápätí bolesť stupňovali jej vzrušenie. Podlomili sa jej kolená. „Potrebuješ sa oprieť?“ jeho hlas bol nežný a rukou ju jemne tlačil dozadu. Zuzana vykríkla. Nahým chrbátom ju pritlačil o studené kachličky. Striasla sa chladom a súčasne ju zalievala horúčava vzrušenia. „Dobre, dobre...je to tu nepohodlné. Máš pravdu. Choď hore a vyzleč sa. Hneď som tam za tebou,“ počula už na schodoch. Vykúrená izba bola opakom studenej kúpeľne. Zuzana premýšľala prečo nepustil teplo aj tam. V kútiku duše dúfala, že ho nenapadne poslať ju osprchovať a kochať sa pri tom pohľadom na jej skrehnuté telo.
V izbe si odložila hodinky a prstienky. Zaváhala a dala si dolu aj retiazku. Nemal rád, keď mu zavadzala pri viazaní uzlov. Zuzana netušila čo má na pláne, ale istota je istota. Mohol by to byť impulz k nejakému trestu. Netreba zbytočne provokovať. „Ako to, že ešte nie si vyzlečená?“ nečakane zaznelo za ňou. Prudko sa otočila, vôbec ho nepočula kráčať hore schodami. „Nestihla som,“ skôr vydýchla ako povedala. Prekvapil ju jeho úsmev. „Nevadí. Urobíš to pri hudbe a ja sa na to rád pozriem.“ Zuzana sa zamračila, toto nemala vôbec rada. Z rádia sa plynula príjemná hudba. Bezradne stála s rukami na prsiach. On si pohodlne sadol do kresla a pohľadom ju posúril. Zuzana sa ani nepohla a zanovito upierala zrak do zeme. „Čo je? Nepočula si ma?“ Zuzana pozrela na neho a takmer nepatrne pokrútila hlavou. „Odmietaš?! Okamžite sa vyzleč!“ jeho hlas znel nahnevane. Po úsmeve nebolo ani chýru. Zuzana rýchlo rozopla zips na nohaviciach a stiahla ich dolu aj s ponožkami. Neuvedomila si, že nemá nohavičky a zostane úplne nahá. Snažila rukou skryť svoju nahotu. Prekvapene mu pozrela do očí, keď zistila, že stojí pri nej. „Rozkroč sa a ruky za hlavu! Zabudla si ako máš predo mnou stáť?!“ znelo jej pri uchu. Šepkal, ale hlas nezniesol odpor. Poslušne sa rozkročila a pomaly zdvihla ruky za hlavu. Dych sa jej zrýchlil. Prebehli ňou zmiešané pocity. Vadila jej nahota, vadilo jej, že ju pozorne sleduje a môže sa jej nerušene dotýkať. Súčasne ju to vzrušovalo. Rukami chytil obe prsia a stisol ich. Pritlačil ich k sebe a palcami prešiel po bradavkách. Vzrušene sa týčili dohora. Usmial sa. „Maličká je vzrušená... alebo je tu chladno? Prilož do krbu!“ Zuzana sa spýtavo na neho pozrelo. „To snáď vieš, nie?“ Bez slova prikývla a pristúpila ku krbu. Teplo ju pálilo na nahej pokožke. V polovici pohybu ju zastavil jeho hlas. „ Rozkroč sa predkloň! Tak si podaj poleno a prilož ho, chcem z toho niečo mať aj ja!“ Zuzana si uvedomila, že ju pozorne sleduje. Ak urobí čo povedal, bude mať výhľad na jej vzrušené pohlavie... zhlboka sa nadýchla a mierne rozkročila nohy. „Poriadne sa rozkroč! Neflákaj to! A švihni, som netrpezlivý!“ Zuzana naprázdno prehltla a rýchlo urobila čo jej prikázal. Trvalo to len pár sekúnd. „Hmm...vidím, že mi nedopraješ potešenie. Nevieš ako sa máš správať v spoločnosti Pána?! Zabudla si? Asi ti to treba pripomenúť!“ tón hlasu znel veľmi neutrálne. Zuzana zaváhala. Nedokázala odhadnúť jeho náladu. Netušila čo to znamená.
Zuzana si až teraz všimla tenké horolezecké lano. Jeho konce viseli z trámu na strope. Hypnotizovane pozerala striedavo na lano a na muža pred sebou. Usmial sa. „Maličká pochopila? Pristúp bližšie!“ zavelil. Ako bez duše sa pomaly k nemu blížila. To, čo nasledovalo, trvalo len chvíľu. Zuzana si nedokázala vybaviť, ako to všetko prebehlo. Vnímala len výsledný efekt. Stála na špičke jednej nohy. Druhú nohu mala zviazanú a vytiahnutú takmer do pravého uhla dohora. Ruky mala zviazané za chrbátom a nútili ju stáť v predklone. Takmer visela! Bola bezmocná! Balancovala na špičke a bola si istá, že tak dlho neustojí. Veď si vykĺbi ramená! Chcelo sa jej kričať... bránilo jej v tom len narastajúce vzrušenie a zvedavosť. Prsia jej vlastnou váhou viseli. Dotkla sa ich chladná ruka. Pocítila tlak a o chvíľu boli obe pevne zviazané lanom. „Úžasný pohľad, škoda, že som si nevzal fotoaparát. Bol by to pekný snímok.“ Zuzana zodvihla hlavu a prekvapene na neho pozrela. Myslel to vážne. Skutočne ľutoval, že ju nemá čím fotografovať. Vtom sa jej rozšírili zreničky „nie...“ skôr zašepkala ako skutočne vyriekla. Videla ako zo stola vzal vibrátor a blíži sa k nej. „Zatiaľ mi zavadzia, podrž ho!“ zasunul jej ho do úst „aspoň budeš ticho,“ povedal skôr pre seba ako pre Zuzana. Zuzana stála uprostred izby, napnutá v hlbokom predklone a s roztiahnutými nohami. Ideálna pozícia. Prístupná zo všetkých strán. „Takto zviazané prsia sú priam úžasné“ bolo posledné, čo povedal pred tým, než ich začal drviť rukami. Prsia aj bradavky boli citlivé a Zuzana vnímala každý dotyk. Jej vzrušenie stúpalo. Zubami hrýzla vibrátor a bola rada, že ho má v ústach. Inak by si dohrýzla pery. To však netušila, že je len začiatok. Po malej chvíli pocítila dotyky na vnútornej strane stehien. Ruky smerovali stále vyššie, čoraz bližšie k jej vzrušenej mušličke. Snažila sa uhnúť, lano ju však veľmi obmedzovalo v pohybe. „Toto sa mi páči! Si nádherne mokrá!“ počula z diaľky. Nevnímala nič, len rastúce vzrušenie a dotyky na vzrušených lupienkoch jej pohlavia. Neuvedomila si, že už nemá vibrátor v ústach. Postrehla to, až keď ucítila jeho tlak na vzrušený otvor. Pomaly sa strácal v nej a ona sa tlačila proti nemu. Z úst sa jej vydral vzdych. Uvedomila si, že ju začínajú opúšťať sily a nohy ju neudržia. Kým stihla čokoľvek povedať, mala voľné ruky aj nohu. Pred pádom ju zadržali jeho ruky a jemne položili na posteľ.
Ležali vedľa seba muž a žena. Obaja vzrušení a túžiaci uvoľniť to príjemné napätie. Zuzana si stihla uvedomiť, že už nemá v sebe vibrátor. Rýchlo bol vymenený niečím príjemnejším. Niečím, čo reagovalo na jej pohyby a teplo. Bol to len okamih a ich telá tancovali známy tanec milovania...
