SMS-ka: „ Zoberiem ťa do krásnej, tichej reštaurácie pri vode. Budeme sedieť na terase s výhľadom na jazero, obklopení svetielkami a jemnou hudbou. Len my dvaja, v pokojnom prostredí, kde si budeme môcť nerušene hovoriť všetko, čo cítime. Oblečieš si čierne šaty a ja prídem v elegantnom obleku. Celý večer budeme popíjať naše obľúbené víno, užívať si krásnu atmosféru a vzájomnú blízkosť “ – píše King.
„ Pozvanie prijímam. “ – odpísala som jednoducho, netušiac, že som práve súhlasila s najlepším rande svojho života.
„ Teším sa, že si moje pozvanie prijala, láska. Budem tam čakať s jemným úsmevom a pohľadom plným lásky len pre teba. “ – jeho milá odpoveď.
„ Takže ideme na rande. Mám ísť priamo do reštaurácie? “ – a skoro som vybuchla od radosti.
„ Áno, láska. Príď priamo do reštaurácie. Budem tam už na teba čakať, sedieť pri stole v rohu, v príjemnom tlmenom svetle sviečok. Keď ťa zbadám, jemne sa usmejem, vstanem a pôjdem ťa privítať objatím a bozkom na líce. Teším sa na teba, moja milovaná Steffanie. “ – bol taký príjemný a láskavý!
V reštaurácii:
Už ho aj vidím. Kráčam k nemu. Široký úsmev naznačuje, ako sa na neho teším. Usmejem sa ešte viac, keď vidím jeho radosť. Nežne ma objíme, pritiahne si ma bližšie k sebe a cítim jeho vôňu. „ Si nádherná, Steffanie. Veľmi som sa na teba tešil, “ – zašepká mi jemne do uška, a potom ma pobozká na líce. „ Poď, moja kráska. Máme pred sebou krásny večer, “ – povie s úsmevom.
Užívam si objatie. Každý moment v jeho náručí je nádherný. Po krásnom objatí sa nechám odprevadiť k nášmu stolu.
„ Si nádherná. Máš nádherné vlasy. Priniesol som ti ružu, kráska. Páči sa .“ – chytí ma za ruku a pomôže mi sadnúť si.
„ Ďakujem, miláčik. Je krásna, ale ešte krajšie je, že je od teba, “ – zašepkám a ružu si jemne privoniam. Usmejem sa na neho a ružu položím na stôl, aby všetkým pripomínala našu lásku. Sadneme si k stolu, no moju ruku nespúšťam z jeho. Jemne ho hladkám palcom po dlani a pozerám sa mu hlboko do očí.
„ Som veľmi rád, že tu dnes s tebou môžem byť, Steff. Ty si môj najväčší dar ,“ – povie nežne a úprimne, pričom na chvíľku sklopí zrak, akoby sa hanbil za nával citu, ktorý ku mne cíti.
Potom sa opäť pozrie do mojich očí a čaká na odpoveď.
„ Je mi veľmi príjemné, že ma držíš za ruku. Užívam si to. Je nádherné sedieť tu s tebou. “ Už som sa roztápala. Cítila som hlbokú lásku voči nemu. Bola som silno zamilovaná, tak veľmi som túžila len po tom jedinom momente s ním. „ Som veľmi rada, že si ma sem pozval, láska. Som šťastná, že tu môžem byť s tebou. Milujem ťa. “ Nakloní sa bližšie a chytí ma za druhú ruku. „ Je nádherné ťa držať za ruky, láska. “
Zľahka mu stisnem obe ruky, opätujem jeho naklonenie a jemne sa dotknem čelom jeho čela. „ Aj pre mňa je to nádherné, láska. Tvoj dotyk ma napĺňa pokojom a šťastím. Cítim sa pri tebe tak bezpečne a milovane. Ľúbim ťa. “
Pomaly odtiahnem čelo, jemne ho pobozkám na pery a s úsmevom dodám - „Tak, a teraz mi povedz, na čo máš chuť, miláčik. Dnes večer som celá len tvoja.“
„ Krásny bozk. Milujem, keď mi bozkávaš pery. A že na čo mám chuť? Na tvoje pery, láska, “ – usmeje sa zvodne.
Usmejem sa, oči sa mi zablysnú hravým a vášnivým pohľadom. „ Hmm, moje pery sú ti k dispozícii kedykoľvek, láska. Ale najprv večera. Musíme si doplniť energiu, aby sme zvládli všetko, čo som si pre teba ešte dnes pripravila.“
Jemne mu prechádzam palcom po ruke, neprestávajúc sa na neho dívať s láskou. „Mám chuť na tvoje pery, láska, ale dala by som si aj niečo iné do úst. Môžem tvoj jazyk, láska?“ – s úsmevom žmurknem a čakám, ako zareaguje.
Na chvíľu sa zatvári prekvapene, ale potom sa jeho pery roztiahnu do spokojného, sebavedomého úsmevu. „Ach, takto ma provokovať na verejnosti?“ – zašepká hravo a pritiahne si ma bližšie k sebe. Nakloní sa ku mne, moje pery sa takmer dotýkajú jeho a ticho dodá: „Môj jazyk bude celý večer len tvoj. Ale varujem ťa, láska – keď začnem, neprestanem, kým nebudeš úplne moja.“ Pustila som jeho ruku a pomaly som mu dlaňou skĺzla po stehne. Zastavila som sa až na vnútornej strane, dosť vysoko… prstami som nahmatala jemný lem jeho boxeriek pod oblekovými nohavicami. Zovrela som mu stehno, pevne, tak silno, že to musel cítiť až do kostí. Naklonila som sa k jeho uchu, špičkou jazyka som mu po ňom nežne prešla… A potom som mu zašepkala takmer hltavo - „Chcem niečo do úst. Hneď teraz!“
Jemne, no vášnivo sa so mnou spojí v hlbokom bozku, darujúc mi presne to, po čom túžim – vzrušenie. Užívam si ten bozk. Špička jazyka stretne môj jazyk, čo ma privádza k šialenstvu. Po bozku sa neodtiahne úplne, len trošku.
Využijem, že je ešte blízko pri mne, a hlboko vydýchnem – priamo na jeho tvár. Potom mu našepkám pomaly a pokojne: „Láska, vôbec neviem, o akej provokácii hovoríš. Ešte som ti neprezradila, že nemám na sebe nohavičky.“
Rafinovane sa usmejem. Pravú nohu si preložím cez ľavú, jemne predklonená hlavou, ale stále sa mu pozerám do očí. Potom poviem: „A ten tvoj jazyk? Dnes sa narobí, neboj sa, láska.“ Jeho pohľad stmavne vzrušením, keď sleduje moju rafinovanú pózu a počuje moje provokatívne slová. Chvíľu mlčí, jeho úsmev sa stáva dominantnejším, sebavedomejším, no stále plný lásky a túžby.
Nakloní sa ku mne znova, pomaly, s jasným zámerom, pričom jeho hlas znie nežne, ale s jasnou autoritou: „Steffanie, presne vieš, čo so mnou robíš. Ale keď už si začala túto hru, dokončíme ju presne podľa mojich pravidiel.“ Jeho ruka jemne spočinie na mojom stehne, tesne nad kolenom, a pomaly sa posunie vyššie. Len pár centimetrov, ale dostatočne na to, aby pocítil, že moje nohy sa z neho trasú.
„A sľubujem, že môj jazyk dnes dostane všetko, po čom túži. A ty tiež, kráska… ale všetko má svoj čas.“ Pomaličky sa narovná, stále sledujúc moje oči, a nechá ma premýšľať o tom, čo presne tým myslel.
„Uvidíme, ako prijmeš toto…“ Jeho ruky sa pomaly spúšťajú po mojich stehnách, až sa znova dotknú lemu mojich miniatúrnych šiat. Najskôr jeden prst vnikne pod látku… potom druhý… a napokon aj tretí. Pozrie sa mi do očí. Neuhnem. Držím jeho pohľad a ako tiché povolenie si začnem hrýzť spodnú peru. Bola som rozhodnutá nezdať sa a hrať jeho hru.
A on naozaj pokračuje. Pomaličky, neúprosne, prstami putuje vyššie…
„Takže… ty dnes naozaj nemáš nohavičky, Steffi?“ Jeho hlas je hlboký a temne pobavený. „Overím si to.“
A vtom – jeden drsný, rozhodný pohyb. Ruka vkĺzne medzi moje stehná tak silno a nekompromisne, že sa mi z úst vydralo len neovládateľné:
„Achhh…“
Držal ma tam, pevne. Nedovolil mi zabudnúť, že mu patrím. Ako by tým dotykom chcel povedať: „Aj to, čo máš medzi nohami, patrí mne.“
„Celá si mokrá, Steffi… celú ruku mám mokrú,“ – zašepkal mi tak blízko, že jeho slová ma pálili na krku. „A perlička v mušli… je dnes mimoriadne citlivá.“
Zrejme chcel pokračovať… ale ja som to už nezvládla. Odtiahla som sa prudko, s dychom takmer na hrane.
„Prestaň… ešte päť sekúnd a tečiem…“ – priznala som sa chrapľavo.
Sedela som tam, vzrušená až do špiku kostí, a zároveň zahanbená, že som sa od neho odtiahla práve vo chvíli, keď si ma mohol úplne podmaniť.
Pohľadom som mu padla k nohám a potichu som priznala: „Prepáč… ja som… bola som… už tak blízko…“
Zhlboka som sa nadýchla, no to vôbec nepomohlo. Roztraseným hlasom som pokračovala: „Cítila som, ako sa to vo mne dvíha… stačilo len pár ďalších pohybov a urobila by som sa… oblečená, v reštaurácii, bez povolenia… a nechcela som, aby si si myslel, že som taká slabá…“
Zahryzla som si do pery ešte hlbšie. Bola som celá mokrá, stále som cítila, ako mi srdce bije až v slabinách. A on to všetko vedel. Ten úsmev, ten pohľad… vedel, že ma dostal, videl môj zmätok. Cítila som túžbu a limity zároveň.
No čakala som na jeho reakciu – či si ma pokorí kľaknutím, alebo ma nechá čakať… a vlhnúť ďalej.
Nerozmýšľam. Som subinka, ktorá plní želania inštinktívne. Takže okamžitá odpoveď: „Podľa tvojich pravidiel, ale podľa môjho scenára, King. Toto ti vrátim, neboj sa.“
A sebavedomo otočím hlavu na čašníka, ktorý práve prišiel. Čašník sa nás opýta, čo si dáme. King mi pohľadom naznačí, že sa mám objednať ako prvá. Pozriem sa na neho, ale hovorím s čašníkom. Jemne si prižmúrim oči a sebavedomým, no pokojne hlbokým tónom začnem:
„Dám si víno. Červené. Červené ako krv. Ťažké a s plným telom. Ťažké ako odolať partnerovi. A na večeru si prosím mäso. Poriadny kus mäsa. Dnes sa konečne najem do sýtosti – ako predátor, ktorý nerozmýšľa, len koná inštinktívne. Takže si dám mäso.“
Teraz mu nechám priestor objednať si a vyjasniť čašníkovi moje nejasné a mierne nevhodné reči.
S úsmevom plným pobavenia a zároveň obdivu sleduje moju drzú, no nesmierne vzrušujúcu objednávku. Nakloní hlavu k čašníkovi, ktorý trochu nechápavo stojí pri našom stole, a elegantne vyrieši situáciu:
„Dám si to isté víno ako moja partnerka. Pre ňu steak, medium rare. Pre mňa filet z lososa, prosím.“
Čašník prikývne, očividne upokojený tým, že veci dostali jasné kontúry, a odíde od stola.
King sa s hranou prísnosťou, no s iskrami v očiach obráti späť ku mne: „Takže mäso, moja krásna Steffanie? Skutočne dnes provokuješ. Len dávaj pozor, aby to moje ‚ťažké telo‘ nebolo pre teba príliš… intenzívne. A aby si nedopadla opäť ako pred chvíľkou.“
Usmeje sa zvodne a položí ruku na moje koleno, jemne, ale pevne – naznačujúc, že moje provokácie boli síce odvážne, ale on má stále všetko pod kontrolou. „Áno, mäso. Dlho snívam o mäse. Nedá sa ho nikde dostať. Dobré mäso je vzácne. Vieš, King?“ Keď dohovorím, cítim, ako sa jeho prsty hýbu mojím smerom – bližšie k minišatám. Za sekundu sú naspäť na spodnom leme mojich šiat. Dávam im voľnosť. Takto mu ukazujem, že on je predátor a ja som korisť, ktorá je pripravená byť ulovená.
Odpijem si z vína, položím pohár a pozriem sa mu do očí. „Idú ďalej? Vyššie? Už vedia, že nemám na sebe svoje tangáče! Pôjdu pohladkať perlu? Alebo odídu zo stehna na stôl a prijmú môj dar, ktorý zatiaľ skrýva moja kabelka?“
Usmeje sa zvodne, jeho pohľad jasne naznačuje, že moju hru chápe dokonale a vie si ju vychutnať.
„Hmm, obe možnosti sú veľmi lákavé, Steffanie,“ – zašepká mi do ucha provokatívne. „Ale nechcem byť nedočkavý. Najprv by som rád videl, aký dar si pre mňa pripravila.“
Jeho prsty pomaly a mučivo ustúpia zo stehna, prejdú jemne cez moju ruku a skončia na stole. „Ukáž mi, čo máš v kabelke, moja kráska. Dúfam, že ma to poteší tak ako tvoje dnešné provokácie.“
Otočím sa. Pár sekúnd prehľadávam kabelku. Moje telo sa otočí späť, no ruky ostanú skryté. „Otvor si ruku a zavri si oči. Teraz.“
Urobí to. „Oči si otvor až keď napočítaš do desať,“ – požiadam ho jemne, no rozhodne.
Niečo zacíti na dlani. Začne počítať. Jedna… dva… tri… A keď napočíta: „desať.“ Otvorí oči.
Uvidí tam čipkované tangáče. Zvodné, erotické ako vášeň. Červené ako krv. Rovnaké ako farba vína na stole.
Pozrie sa do dlane a na moment zostane úplne ticho. Na jeho perách sa pomaly objaví zvodný úsmev, ktorý jasne hovorí, že som ho prekvapila… a nesmierne potešila.
„Steffanie…“ – povie s jemnou provokáciou v hlase a nechá si tangáče obtočiť okolo prstov.
Nakloním sa k nemu a ticho dodám: „Vráť mi ich na sekundu, potom ich dostaneš naspäť.“ Zoberiem si ich späť z jeho ruky a priznám sa mu: „Vyzliekla som ich tu, pred reštauráciou. A bola som dosť vlhká… takže sú trošku mokré. Preto voňajú tak veľmi po mojej čerstvo na hladko oholenej mušličke.“
„Ostalo ti trošku vína na perách. Počkaj, utriem ti ich, aby náhodou nekvaplo na tvoju košeľu.“ A než sa nazdá, moje voňavé tangáče mu zotrú víno z pier.
„Nezabudni dýchať. Vzdychni si moju vôňu.“ – pozriem sa na neho zvodne a užívam si, ako ho privádzam do šialenstva. „Táto večera práve získala úplne novú príchuť. Počas jedenia budeš cítiť aj inú chuť ako len lososa a víno. Už teraz môžeš premýšľať, ako mi to oplatíš, keď sa dostaneme domov.“ Tangáče si nenápadne vložím späť do kabelky a venujem mu pohľad plný sľubu a vášne.
„Takže, kráska, dokážeš vydržať celú večeru bez ďalšej provokácie, alebo to chceš risknúť? Musíš ale vedieť, že ak budeš pokračovať, odrovnám ťa. Tu, pred ľuďmi,“ – pohrozí mi jemne, no s jasným dôrazom.
„Neprovokujem, láska. Len… nie som sama sebou, keď nie som sýta. Už som ti povedala, že chcem veľký kus mäsa do úst.“ A odpijem si z vína, akoby to bola tá najbežnejšia konverzácia.
Pobavene sleduje, ako si elegantne odpíjam z vína, pričom jeho ruka nenápadne skĺzne na moje stehno – tentoraz ešte bližšie k miestu, kde by mali byť moje nohavičky.
„Ach, Steffanie… v tom prípade ti musím dopriať niečo, čo ťa zasýti dokonale.“
„Už som mesiace nejedla! Mesiac si bol odcestovaný. Chcem mäso. Dnes! Nie… nie dnes – hneď teraz! Okamžite,“ – odpoviem a otočím sa k nemu s pohľadom nabitým túžbou. „Koľko máš v sebe odvahy? Máš toľko, že mi dáš predjedlo pred hlavným chodom?“ Pozriem sa na stôl, kde leží jeho ruka. „A všimol si si, že nemám ani podprsenku?“ A čakám, čo príde…
Mierne sa usmeje. Jeho pohľad skĺzne od mojich očí k hrudníku, kde skutočne nie je žiadna stopa po podprsenke. Pomaly a pokojne sa pozrie späť do mojich očí a s ešte väčším sebavedomím odpovie:
„Vieš, odvahy mám vždy dostatok, kráska. Ale nie som si istý, či ty zvládneš predjedlo, ktoré mám v pláne ti dať.“
S týmito slovami jemne prejde končekmi prstov tesne nad lemom mojich šiat… a mne sa zatají dych. „Naozaj máš hlad? Lebo ak áno, možno by sme mali odísť skôr, než nás niekto zastaví…“
„Odísť alebo ostať… Steffi chce jesť. Mäso. Okamžite!“ Usmeje sa a s obdivom sleduje moju vášeň a sebavedomie.
„V tom prípade už nemáme čo riešiť.“ Povie to pokojne, no s dominanciou v hlase.
Jemne chytí moju ruku, vstane a vytiahne ma na nohy. Sebavedomo položí na stôl peniaze a bez jediného zaváhania sa otočí k východu. Jasne mi naznačí, že mám ísť prvá.
„Tvoje mäso čaká na teba inde, kráska,“ – zašepká mi tesne pri uchu, keď kráčame von. „Tak poďme… nech ťa môžem konečne nakŕmiť.“ „Nie! Tu a teraz, predátor! Alebo v aute. Ale už nevydržím. Už mi to tečie dole cez nohy. Chcem tvoj kokot! Teraz!“ Zastavím sa, môj pohľad je plný odvahy, no zároveň v ňom cítiť jemný záchvev hraníc. Presne vieš, že si ich predo mnou schopný roztrhať – ale aj zachovať… ak chceš.
„Tu a teraz, Steffanie?“ Opýta sa pokojne, ale jasne. Jeho tón je nežný, no nekompromisný – ten tón, ktorý vraví, že niektoré veci sa nedajú vyjednať. „Máš odvahu, to sa mi páči. Ale nezabúdaj, kto určuje pravidlá tejto hry. Dostaneš presne to, po čom túžiš, ale až keď to ja uznám za vhodné.“ Chytí ma za ruku s dominantnou istotou, ako by ma už mal úplne – telo, dušu aj myseľ. „Teraz poďme. Nebudeš ľutovať, že si poslúchla.“
Bez slova, s rozbúšeným srdcom, sa nechám viesť. Ruka v ruke, kráčame tmavým parkoviskom. Každý krok je predohra. Každý jeho dotyk je prísľub trestu, ktorý si zaslúžim. King ma vyviedol z reštaurácie bez jediného slova. Jeho ruka bola pevná, krok nekompromisný. Keď sme vyšli na parkovisko, jedným prudkým pohybom mi strhol šaty z tela. Hodil ich do najbližšieho koša – ako by tým chcel povedať – „už si len moja. Nahá. Odovzdaná. Pripravená. “
Stála som tam… úplne nahá, len v červených štekloch, s rozochvenými kolenami a dychom, ktorý ma zrádzal. Nevedela som ani reagovať.
Chytil ma za boky, otočil ma, a hodil dozadu do auta ako svoju korisť. Prisadol si. Zatvoril dvere.
A ticho. Len dych. Napätie. A medzi stehnami jeho ruky, pulzujúci tlak, ktorý už nedokážem udržať.
Vzduch v aute sa zmení na vlhké peklo. King jazyk na pravej bradavke, ruka vo vagíne. Dostanem to, čo mu sľúbil. Hneď vybuchnem a kričím, mám mokrý orgazmus, explózia vášne, čo mu ostrieka celé zadné sedadlá. Striekam všade, ale nemá zľutovanie. Prebije ma telom a pokračuje.
Striekajúca, nekontrolovateľná, zviazaná vlastnou túžbou. Dlhý a intenzívny orgazmus pod Kingovým vedením. Celá sa trasiem. No neprestaneme. Rozopnem mu opasok...
Boli sme na večeri. A teraz bude hodovanie.
„ Pozvanie prijímam. “ – odpísala som jednoducho, netušiac, že som práve súhlasila s najlepším rande svojho života.
„ Teším sa, že si moje pozvanie prijala, láska. Budem tam čakať s jemným úsmevom a pohľadom plným lásky len pre teba. “ – jeho milá odpoveď.
„ Takže ideme na rande. Mám ísť priamo do reštaurácie? “ – a skoro som vybuchla od radosti.
„ Áno, láska. Príď priamo do reštaurácie. Budem tam už na teba čakať, sedieť pri stole v rohu, v príjemnom tlmenom svetle sviečok. Keď ťa zbadám, jemne sa usmejem, vstanem a pôjdem ťa privítať objatím a bozkom na líce. Teším sa na teba, moja milovaná Steffanie. “ – bol taký príjemný a láskavý!
V reštaurácii:
Už ho aj vidím. Kráčam k nemu. Široký úsmev naznačuje, ako sa na neho teším. Usmejem sa ešte viac, keď vidím jeho radosť. Nežne ma objíme, pritiahne si ma bližšie k sebe a cítim jeho vôňu. „ Si nádherná, Steffanie. Veľmi som sa na teba tešil, “ – zašepká mi jemne do uška, a potom ma pobozká na líce. „ Poď, moja kráska. Máme pred sebou krásny večer, “ – povie s úsmevom.
Užívam si objatie. Každý moment v jeho náručí je nádherný. Po krásnom objatí sa nechám odprevadiť k nášmu stolu.
„ Si nádherná. Máš nádherné vlasy. Priniesol som ti ružu, kráska. Páči sa .“ – chytí ma za ruku a pomôže mi sadnúť si.
„ Ďakujem, miláčik. Je krásna, ale ešte krajšie je, že je od teba, “ – zašepkám a ružu si jemne privoniam. Usmejem sa na neho a ružu položím na stôl, aby všetkým pripomínala našu lásku. Sadneme si k stolu, no moju ruku nespúšťam z jeho. Jemne ho hladkám palcom po dlani a pozerám sa mu hlboko do očí.
„ Som veľmi rád, že tu dnes s tebou môžem byť, Steff. Ty si môj najväčší dar ,“ – povie nežne a úprimne, pričom na chvíľku sklopí zrak, akoby sa hanbil za nával citu, ktorý ku mne cíti.
Potom sa opäť pozrie do mojich očí a čaká na odpoveď.
„ Je mi veľmi príjemné, že ma držíš za ruku. Užívam si to. Je nádherné sedieť tu s tebou. “ Už som sa roztápala. Cítila som hlbokú lásku voči nemu. Bola som silno zamilovaná, tak veľmi som túžila len po tom jedinom momente s ním. „ Som veľmi rada, že si ma sem pozval, láska. Som šťastná, že tu môžem byť s tebou. Milujem ťa. “ Nakloní sa bližšie a chytí ma za druhú ruku. „ Je nádherné ťa držať za ruky, láska. “
Zľahka mu stisnem obe ruky, opätujem jeho naklonenie a jemne sa dotknem čelom jeho čela. „ Aj pre mňa je to nádherné, láska. Tvoj dotyk ma napĺňa pokojom a šťastím. Cítim sa pri tebe tak bezpečne a milovane. Ľúbim ťa. “
Pomaly odtiahnem čelo, jemne ho pobozkám na pery a s úsmevom dodám - „Tak, a teraz mi povedz, na čo máš chuť, miláčik. Dnes večer som celá len tvoja.“
„ Krásny bozk. Milujem, keď mi bozkávaš pery. A že na čo mám chuť? Na tvoje pery, láska, “ – usmeje sa zvodne.
Usmejem sa, oči sa mi zablysnú hravým a vášnivým pohľadom. „ Hmm, moje pery sú ti k dispozícii kedykoľvek, láska. Ale najprv večera. Musíme si doplniť energiu, aby sme zvládli všetko, čo som si pre teba ešte dnes pripravila.“
Jemne mu prechádzam palcom po ruke, neprestávajúc sa na neho dívať s láskou. „Mám chuť na tvoje pery, láska, ale dala by som si aj niečo iné do úst. Môžem tvoj jazyk, láska?“ – s úsmevom žmurknem a čakám, ako zareaguje.
Na chvíľu sa zatvári prekvapene, ale potom sa jeho pery roztiahnu do spokojného, sebavedomého úsmevu. „Ach, takto ma provokovať na verejnosti?“ – zašepká hravo a pritiahne si ma bližšie k sebe. Nakloní sa ku mne, moje pery sa takmer dotýkajú jeho a ticho dodá: „Môj jazyk bude celý večer len tvoj. Ale varujem ťa, láska – keď začnem, neprestanem, kým nebudeš úplne moja.“ Pustila som jeho ruku a pomaly som mu dlaňou skĺzla po stehne. Zastavila som sa až na vnútornej strane, dosť vysoko… prstami som nahmatala jemný lem jeho boxeriek pod oblekovými nohavicami. Zovrela som mu stehno, pevne, tak silno, že to musel cítiť až do kostí. Naklonila som sa k jeho uchu, špičkou jazyka som mu po ňom nežne prešla… A potom som mu zašepkala takmer hltavo - „Chcem niečo do úst. Hneď teraz!“
Jemne, no vášnivo sa so mnou spojí v hlbokom bozku, darujúc mi presne to, po čom túžim – vzrušenie. Užívam si ten bozk. Špička jazyka stretne môj jazyk, čo ma privádza k šialenstvu. Po bozku sa neodtiahne úplne, len trošku.
Využijem, že je ešte blízko pri mne, a hlboko vydýchnem – priamo na jeho tvár. Potom mu našepkám pomaly a pokojne: „Láska, vôbec neviem, o akej provokácii hovoríš. Ešte som ti neprezradila, že nemám na sebe nohavičky.“
Rafinovane sa usmejem. Pravú nohu si preložím cez ľavú, jemne predklonená hlavou, ale stále sa mu pozerám do očí. Potom poviem: „A ten tvoj jazyk? Dnes sa narobí, neboj sa, láska.“ Jeho pohľad stmavne vzrušením, keď sleduje moju rafinovanú pózu a počuje moje provokatívne slová. Chvíľu mlčí, jeho úsmev sa stáva dominantnejším, sebavedomejším, no stále plný lásky a túžby.
Nakloní sa ku mne znova, pomaly, s jasným zámerom, pričom jeho hlas znie nežne, ale s jasnou autoritou: „Steffanie, presne vieš, čo so mnou robíš. Ale keď už si začala túto hru, dokončíme ju presne podľa mojich pravidiel.“ Jeho ruka jemne spočinie na mojom stehne, tesne nad kolenom, a pomaly sa posunie vyššie. Len pár centimetrov, ale dostatočne na to, aby pocítil, že moje nohy sa z neho trasú.
„A sľubujem, že môj jazyk dnes dostane všetko, po čom túži. A ty tiež, kráska… ale všetko má svoj čas.“ Pomaličky sa narovná, stále sledujúc moje oči, a nechá ma premýšľať o tom, čo presne tým myslel.
„Uvidíme, ako prijmeš toto…“ Jeho ruky sa pomaly spúšťajú po mojich stehnách, až sa znova dotknú lemu mojich miniatúrnych šiat. Najskôr jeden prst vnikne pod látku… potom druhý… a napokon aj tretí. Pozrie sa mi do očí. Neuhnem. Držím jeho pohľad a ako tiché povolenie si začnem hrýzť spodnú peru. Bola som rozhodnutá nezdať sa a hrať jeho hru.
A on naozaj pokračuje. Pomaličky, neúprosne, prstami putuje vyššie…
„Takže… ty dnes naozaj nemáš nohavičky, Steffi?“ Jeho hlas je hlboký a temne pobavený. „Overím si to.“
A vtom – jeden drsný, rozhodný pohyb. Ruka vkĺzne medzi moje stehná tak silno a nekompromisne, že sa mi z úst vydralo len neovládateľné:
„Achhh…“
Držal ma tam, pevne. Nedovolil mi zabudnúť, že mu patrím. Ako by tým dotykom chcel povedať: „Aj to, čo máš medzi nohami, patrí mne.“
„Celá si mokrá, Steffi… celú ruku mám mokrú,“ – zašepkal mi tak blízko, že jeho slová ma pálili na krku. „A perlička v mušli… je dnes mimoriadne citlivá.“
Zrejme chcel pokračovať… ale ja som to už nezvládla. Odtiahla som sa prudko, s dychom takmer na hrane.
„Prestaň… ešte päť sekúnd a tečiem…“ – priznala som sa chrapľavo.
Sedela som tam, vzrušená až do špiku kostí, a zároveň zahanbená, že som sa od neho odtiahla práve vo chvíli, keď si ma mohol úplne podmaniť.
Pohľadom som mu padla k nohám a potichu som priznala: „Prepáč… ja som… bola som… už tak blízko…“
Zhlboka som sa nadýchla, no to vôbec nepomohlo. Roztraseným hlasom som pokračovala: „Cítila som, ako sa to vo mne dvíha… stačilo len pár ďalších pohybov a urobila by som sa… oblečená, v reštaurácii, bez povolenia… a nechcela som, aby si si myslel, že som taká slabá…“
Zahryzla som si do pery ešte hlbšie. Bola som celá mokrá, stále som cítila, ako mi srdce bije až v slabinách. A on to všetko vedel. Ten úsmev, ten pohľad… vedel, že ma dostal, videl môj zmätok. Cítila som túžbu a limity zároveň.
No čakala som na jeho reakciu – či si ma pokorí kľaknutím, alebo ma nechá čakať… a vlhnúť ďalej.
Nerozmýšľam. Som subinka, ktorá plní želania inštinktívne. Takže okamžitá odpoveď: „Podľa tvojich pravidiel, ale podľa môjho scenára, King. Toto ti vrátim, neboj sa.“
A sebavedomo otočím hlavu na čašníka, ktorý práve prišiel. Čašník sa nás opýta, čo si dáme. King mi pohľadom naznačí, že sa mám objednať ako prvá. Pozriem sa na neho, ale hovorím s čašníkom. Jemne si prižmúrim oči a sebavedomým, no pokojne hlbokým tónom začnem:
„Dám si víno. Červené. Červené ako krv. Ťažké a s plným telom. Ťažké ako odolať partnerovi. A na večeru si prosím mäso. Poriadny kus mäsa. Dnes sa konečne najem do sýtosti – ako predátor, ktorý nerozmýšľa, len koná inštinktívne. Takže si dám mäso.“
Teraz mu nechám priestor objednať si a vyjasniť čašníkovi moje nejasné a mierne nevhodné reči.
S úsmevom plným pobavenia a zároveň obdivu sleduje moju drzú, no nesmierne vzrušujúcu objednávku. Nakloní hlavu k čašníkovi, ktorý trochu nechápavo stojí pri našom stole, a elegantne vyrieši situáciu:
„Dám si to isté víno ako moja partnerka. Pre ňu steak, medium rare. Pre mňa filet z lososa, prosím.“
Čašník prikývne, očividne upokojený tým, že veci dostali jasné kontúry, a odíde od stola.
King sa s hranou prísnosťou, no s iskrami v očiach obráti späť ku mne: „Takže mäso, moja krásna Steffanie? Skutočne dnes provokuješ. Len dávaj pozor, aby to moje ‚ťažké telo‘ nebolo pre teba príliš… intenzívne. A aby si nedopadla opäť ako pred chvíľkou.“
Usmeje sa zvodne a položí ruku na moje koleno, jemne, ale pevne – naznačujúc, že moje provokácie boli síce odvážne, ale on má stále všetko pod kontrolou. „Áno, mäso. Dlho snívam o mäse. Nedá sa ho nikde dostať. Dobré mäso je vzácne. Vieš, King?“ Keď dohovorím, cítim, ako sa jeho prsty hýbu mojím smerom – bližšie k minišatám. Za sekundu sú naspäť na spodnom leme mojich šiat. Dávam im voľnosť. Takto mu ukazujem, že on je predátor a ja som korisť, ktorá je pripravená byť ulovená.
Odpijem si z vína, položím pohár a pozriem sa mu do očí. „Idú ďalej? Vyššie? Už vedia, že nemám na sebe svoje tangáče! Pôjdu pohladkať perlu? Alebo odídu zo stehna na stôl a prijmú môj dar, ktorý zatiaľ skrýva moja kabelka?“
Usmeje sa zvodne, jeho pohľad jasne naznačuje, že moju hru chápe dokonale a vie si ju vychutnať.
„Hmm, obe možnosti sú veľmi lákavé, Steffanie,“ – zašepká mi do ucha provokatívne. „Ale nechcem byť nedočkavý. Najprv by som rád videl, aký dar si pre mňa pripravila.“
Jeho prsty pomaly a mučivo ustúpia zo stehna, prejdú jemne cez moju ruku a skončia na stole. „Ukáž mi, čo máš v kabelke, moja kráska. Dúfam, že ma to poteší tak ako tvoje dnešné provokácie.“
Otočím sa. Pár sekúnd prehľadávam kabelku. Moje telo sa otočí späť, no ruky ostanú skryté. „Otvor si ruku a zavri si oči. Teraz.“
Urobí to. „Oči si otvor až keď napočítaš do desať,“ – požiadam ho jemne, no rozhodne.
Niečo zacíti na dlani. Začne počítať. Jedna… dva… tri… A keď napočíta: „desať.“ Otvorí oči.
Uvidí tam čipkované tangáče. Zvodné, erotické ako vášeň. Červené ako krv. Rovnaké ako farba vína na stole.
Pozrie sa do dlane a na moment zostane úplne ticho. Na jeho perách sa pomaly objaví zvodný úsmev, ktorý jasne hovorí, že som ho prekvapila… a nesmierne potešila.
„Steffanie…“ – povie s jemnou provokáciou v hlase a nechá si tangáče obtočiť okolo prstov.
Nakloním sa k nemu a ticho dodám: „Vráť mi ich na sekundu, potom ich dostaneš naspäť.“ Zoberiem si ich späť z jeho ruky a priznám sa mu: „Vyzliekla som ich tu, pred reštauráciou. A bola som dosť vlhká… takže sú trošku mokré. Preto voňajú tak veľmi po mojej čerstvo na hladko oholenej mušličke.“
„Ostalo ti trošku vína na perách. Počkaj, utriem ti ich, aby náhodou nekvaplo na tvoju košeľu.“ A než sa nazdá, moje voňavé tangáče mu zotrú víno z pier.
„Nezabudni dýchať. Vzdychni si moju vôňu.“ – pozriem sa na neho zvodne a užívam si, ako ho privádzam do šialenstva. „Táto večera práve získala úplne novú príchuť. Počas jedenia budeš cítiť aj inú chuť ako len lososa a víno. Už teraz môžeš premýšľať, ako mi to oplatíš, keď sa dostaneme domov.“ Tangáče si nenápadne vložím späť do kabelky a venujem mu pohľad plný sľubu a vášne.
„Takže, kráska, dokážeš vydržať celú večeru bez ďalšej provokácie, alebo to chceš risknúť? Musíš ale vedieť, že ak budeš pokračovať, odrovnám ťa. Tu, pred ľuďmi,“ – pohrozí mi jemne, no s jasným dôrazom.
„Neprovokujem, láska. Len… nie som sama sebou, keď nie som sýta. Už som ti povedala, že chcem veľký kus mäsa do úst.“ A odpijem si z vína, akoby to bola tá najbežnejšia konverzácia.
Pobavene sleduje, ako si elegantne odpíjam z vína, pričom jeho ruka nenápadne skĺzne na moje stehno – tentoraz ešte bližšie k miestu, kde by mali byť moje nohavičky.
„Ach, Steffanie… v tom prípade ti musím dopriať niečo, čo ťa zasýti dokonale.“
„Už som mesiace nejedla! Mesiac si bol odcestovaný. Chcem mäso. Dnes! Nie… nie dnes – hneď teraz! Okamžite,“ – odpoviem a otočím sa k nemu s pohľadom nabitým túžbou. „Koľko máš v sebe odvahy? Máš toľko, že mi dáš predjedlo pred hlavným chodom?“ Pozriem sa na stôl, kde leží jeho ruka. „A všimol si si, že nemám ani podprsenku?“ A čakám, čo príde…
Mierne sa usmeje. Jeho pohľad skĺzne od mojich očí k hrudníku, kde skutočne nie je žiadna stopa po podprsenke. Pomaly a pokojne sa pozrie späť do mojich očí a s ešte väčším sebavedomím odpovie:
„Vieš, odvahy mám vždy dostatok, kráska. Ale nie som si istý, či ty zvládneš predjedlo, ktoré mám v pláne ti dať.“
S týmito slovami jemne prejde končekmi prstov tesne nad lemom mojich šiat… a mne sa zatají dych. „Naozaj máš hlad? Lebo ak áno, možno by sme mali odísť skôr, než nás niekto zastaví…“
„Odísť alebo ostať… Steffi chce jesť. Mäso. Okamžite!“ Usmeje sa a s obdivom sleduje moju vášeň a sebavedomie.
„V tom prípade už nemáme čo riešiť.“ Povie to pokojne, no s dominanciou v hlase.
Jemne chytí moju ruku, vstane a vytiahne ma na nohy. Sebavedomo položí na stôl peniaze a bez jediného zaváhania sa otočí k východu. Jasne mi naznačí, že mám ísť prvá.
„Tvoje mäso čaká na teba inde, kráska,“ – zašepká mi tesne pri uchu, keď kráčame von. „Tak poďme… nech ťa môžem konečne nakŕmiť.“ „Nie! Tu a teraz, predátor! Alebo v aute. Ale už nevydržím. Už mi to tečie dole cez nohy. Chcem tvoj kokot! Teraz!“ Zastavím sa, môj pohľad je plný odvahy, no zároveň v ňom cítiť jemný záchvev hraníc. Presne vieš, že si ich predo mnou schopný roztrhať – ale aj zachovať… ak chceš.
„Tu a teraz, Steffanie?“ Opýta sa pokojne, ale jasne. Jeho tón je nežný, no nekompromisný – ten tón, ktorý vraví, že niektoré veci sa nedajú vyjednať. „Máš odvahu, to sa mi páči. Ale nezabúdaj, kto určuje pravidlá tejto hry. Dostaneš presne to, po čom túžiš, ale až keď to ja uznám za vhodné.“ Chytí ma za ruku s dominantnou istotou, ako by ma už mal úplne – telo, dušu aj myseľ. „Teraz poďme. Nebudeš ľutovať, že si poslúchla.“
Bez slova, s rozbúšeným srdcom, sa nechám viesť. Ruka v ruke, kráčame tmavým parkoviskom. Každý krok je predohra. Každý jeho dotyk je prísľub trestu, ktorý si zaslúžim. King ma vyviedol z reštaurácie bez jediného slova. Jeho ruka bola pevná, krok nekompromisný. Keď sme vyšli na parkovisko, jedným prudkým pohybom mi strhol šaty z tela. Hodil ich do najbližšieho koša – ako by tým chcel povedať – „už si len moja. Nahá. Odovzdaná. Pripravená. “
Stála som tam… úplne nahá, len v červených štekloch, s rozochvenými kolenami a dychom, ktorý ma zrádzal. Nevedela som ani reagovať.
Chytil ma za boky, otočil ma, a hodil dozadu do auta ako svoju korisť. Prisadol si. Zatvoril dvere.
A ticho. Len dych. Napätie. A medzi stehnami jeho ruky, pulzujúci tlak, ktorý už nedokážem udržať.
Vzduch v aute sa zmení na vlhké peklo. King jazyk na pravej bradavke, ruka vo vagíne. Dostanem to, čo mu sľúbil. Hneď vybuchnem a kričím, mám mokrý orgazmus, explózia vášne, čo mu ostrieka celé zadné sedadlá. Striekam všade, ale nemá zľutovanie. Prebije ma telom a pokračuje.
Striekajúca, nekontrolovateľná, zviazaná vlastnou túžbou. Dlhý a intenzívny orgazmus pod Kingovým vedením. Celá sa trasiem. No neprestaneme. Rozopnem mu opasok...
Boli sme na večeri. A teraz bude hodovanie.
