Posted 10.05.2025 by Pati_androgyn
Bola to prvá hodina semestra. Prvé dva roky ubehli ako voda a ja som stále nestretol toho pravého pána, akého som očakával. Všetci boli príliž mäkkí, nesebavedomí, či nedostatočne inteligentní. Nevedli doceniť moju nehu, nevedeli sa postarať. Už som aj prestal dúfať, že nájdem toho správneho, čo sa mi pozrie do očí a spozná tú bábiku vo mne, ktorú ukrývam v trinástej komnate. Lenže on bol iný. Vstúpil do miestnosti a všetci stíchli. Jeho hypermužná aura ovládla miestnosť, spolužiaci bledli závisťou, spolužiačkam sa podlamovali kolená. Ale jeho tvrdý pohľad uprel len na moje bojazlivé, rozcítené oči. Cítil som sa ako jeho mačiatko. Pohľadom ma celú prednášku prebodával a ja som triasol celú hodinu. Pocit aký som poznal len z fantázií. Po prednáške prišiel rozpis cvičiacich. Hľadal som svoje meno, ku komu patrím. Zbadal som ho.. bol som pridelený pod ním..semester, ktorý mi zmení život.
