Ahojte, dostala som od Madam nakázané, že sa mám s vami podeliť o jednu z mojich predstáv, pri ktorých často masturbujem. Táto predstava, o ktorú sa s vami dnes podelím, je pre mňa veľmi intímna a vzrušujúca. Chcela by som však podotknúť, že to, že má táto predstava vzrušuje, ešte neznamená, že by som ju chcela naozaj zažiť. Rozmýšľala som, že ju dám na heslo, ale verím, že sme tu natoľko uvedomelí, že poznáme rozdiel medzi fantáziou a realitou.
Moja predstava začína v lese. Je skóre letné ráno, vtáčiky štebotajú a ja som na rekreačnej prechádzke. Keďže je teplo, mám na sebe iba šaty na ramienka, ponožky a tenisky. Spodné prádlo mi netreba, aj tak šanca, že niekoho stretnem v tento pracovný deň, je takmer nulová. Les poznám už naspamäť a tak sa vyberiem menej známymi turistickými chodníčkami. Dalo by sa povedať, že sú to chodníčky, čo vychodili skôr zvieratá ako ľudia. Idem hlbšie a hlbšie do lesa, v ušiach mám sluchátka a počúvam moje obľúbené pesničky. Vkľude si vykračujem, pospevujem a ani si neuvedomím, že ma niekto sleduje. Je čoraz bližšie a bližšie, ale ja som príliš započúvaná nato, aby som ho nejako riešila, ba čo i len si ho všimla.
Zrazu ucítim ruku na svojom pleci. Otočím sa a predo mnou stojí dvojmetrový chlap, vyše sto kíl, s kuklou na hlave a v maskáčovom oblečení. Niečo mi povie, ale cez sluchátka sa mi do uší dostane len nejaké mumlanie. Srdce mi bije ako splašené, som extrémne vystrašená z toho, že tu niekto a ešte aj k tomu takto vyzerá. Rýchlo si vytiahnem sluchátka z uší a pýtam sa:
“Prosím??” Trasľavým hlasom.
“Kamže slečna, kamže” zasmeje sa
“Na prechádzke… som...”
“A ste tu sama?!" Drzo sa opýta
Neviem či mám povedať pravdu, alebo či mám klamať, pre istotu zaklamem.
“S priateľom..”
“ A kdeže je váš priateľ?”
“Išiel napred…”
“No to je zaujímavé, totižto viete, už vás hodný čas sledujem a žiadneho priateľa som teda nevidel, jedine, že by ste tým priateľom mysleli mňa.” Začne mať chlípne narážky
Len, čo to odpovie, rukou z môjho pleca mi prejde po holom a ramene.
“Prestaňte prosím” ohradím sa, ale márne
“Ale joj maličká, len sa trošku pohráme, neboj sa” povie mi a začne my sťahovať ramienko
“Dosť!” Vykríknem a udriem ho päsťou do hrude.
Márne, je ako skala. Zdrapí ma za ruku a dá mi facku. Potom mi začne s vystretým ukazovákom šibrinkovať pred ksichtom.
“Počúvaj ma ty malá štetka! Teraz mi ho tu pekne vyfajčíš… to je fakt... a máš na výber, buď to pôjde po dobrom alebo po zlom. Takže ako to chceš ha?” začne sa mi vyhrážať
Znova ho udriem do hrude ale bez žiadneho výsledku, teda až na jeden. Schytám ďalšiu facku, tentokrát omnoho tvrdšiu. Cítim na jazyku krv. Ako ma udrel, som si trošku zahryzla do pery.
“Vidím, že to chceš po zlom ty suka! No dobre...” Potiahne ma za vlasy a natlačí sa mi tvárou pre ksicht.
“Ale pozrime sa, už som ti aj stihol rozjebať papuľku?! No to je mi ľúto..” Ironicky poznamená a oblíže mi jazykom krv z pier
“Tak čo?! Po dobrom alebo po zlom” dáva mi znova na výber.
“Po dobrom…” zlomená odvetvím
“Tak si pekne vyzleč tie šatočky a kľakni si!” Prikáže mi
Stiahnem si obe ramienka a šaty spustím dole. Musím ich silnejšie potiahnuť, aby mi prešli cez moje veľké prsia. Som pred ním nahá, spodné prádlo ostalo doma. Teda mám ešte tenisky.
“Ahaho dievčina, aká je pripravená, že ty si dúfala, že ma stretneš” zasmeje sa a potiahne ma za vlasy dole
Kľačím pred ním a pozerám sa mu priamo do očí.
“No šup… no načo čakáš?! Však ho vytiahni nie?!” Prikáže mi a ja ho nesmelo začnem rozopínať
Len čo ho rozopnem, vyvalí sa mu z gatí poriadny penis. Je dlhý a hrubý.
“To si nečakala suka čo?!!! No kukni sa na neho!!! Mala si už takého čuráka???!! Ha?!”
Nechce počuť odpoveď, už mi hlavu ťahá na jeho penis. Vezmem si ho poslušne do huby. Je obrovský, len jeho žaluď mi zaberá polku úst. Sajem, ako keby mi šlo o život, však je dosť možné, že mi aj ide. Snažím sa viac ako pri svojom pánovi, chcem to mať rýchlo za sebou. Beriem ho hlbšie a hlbšie, dusím sa nim ale ani napriek tomu to nestačí. Stále mi ešte chýba dobrých pár centimetrov aby som ho zvládla celý. Nepôjde to, už teraz ho mám na doraz v hrdle. Jemu sa to však napriek môjmu úsiliu nepozdáva. Rukou mi tlačí hlavu proti sebe, ale bez zbytočne. Už to hlbšie nepôjde, dusím sa, ale jemu na tom nezáleží. Hučí jak jeleň a rve mi ho na silu dnu. Slzy mi tečú z očí a sliny z úst, napína ma. Nechty mu zarývam do stehien, ale jemu to je jedno. Zahmlieva sa mi pre očami, myslím, že odpadnem. Našťastie mi ho na poslednú chvíľu vytiahne von a ja sa môžem znova nadýchnuť. Lapám po dychu, kašľem, sliny mi tečú po prsiach, cez bruško a stehná až na zem. Nedá mi ani na moment vydýchnuť a už ho zasa strká naspäť. Neviem koľko zvládnem takéhoto týrania. Je to šialené.
“Hoň si piču tu suka!!!” Bľačí na mňa v ošiali
Nesmelo si rukou zachádzam medzi nohy a dráždim si ju. Som vlhká, poriadne, ani neviem prečo. I keď je ťažké si to priznať, páči sa mi to, avšak aj napriek tomu mám poriadny strach.
Po chvíľke prestane, odíde odomňa dva kroky a zloží si ruksak. Kľačím na zemi so špinavými kolenami, uslintaná, rozmazaná a vyčerpaná. On stojí opodiaľ so svojim žilnatým, obrovským uslintaným penisom. Počujem ako niečo vyťahuje z batohu, je to niečo čierne, neviem čo to je.
“Fuj do piče!!! To je ale teplo. V tejto kukle to je masaker!” Zahlási
“Vieš ako to spravíme Zlatko? Pekne si daj toto na ksicht, nech si môžem dať túto kuklu dole” oznámi mi a hodí po mne kus čiernej látky.
Rozprestieram ju a zistím, že je to tiež kukla. Je celá čierna, bez otvorov na oči, jediný otvor sú ústa a dve malé bodky na nose. Aj keď nerada, nasadím si ju na hlavu. Je taká čierna, že nič nevidím.
“Ešte sekundu, mi daj Zlatko a hneď sa ti venujem” povie mi a príde ku mne
Cítim, ako mi dáva na krk obojok a potom počujem zacvaknutie.
“No už sa len vyštím a môžeme pokračovať, alebo ti našiť priamo do huby?” začne sa na mne smiať a ja počujem ako pomaly odchádza preč.
*To je moja šanca, teraz alebo nikdy* pomyslím si, postavím sa a rozbehnem sa preč.
Začnem utekať nahá po lese, nič nevidím, rukami sa snažím stiahnuť si masku ale márne. Obojok mám silno utiahnutý. Nesmelo bežím a snažím sa ho rozopnúť. Nejde to a tak len natiahnem ruky dopredu a bežím ako zmyslov zbavená. Srdce mám v hrdle a adrenalín sa rozlieva po celom mojom tele.
“Ty suka stoj!” Počujem v pozadí
“Veď sa zabiješ!” Kričí na mňa
Je mi to jedno, ja len utekám hlbšie do lesa. Ruky mám natiahnuté pred sebou a snažím sa vyhýbať sa stromom.
“Stoj!!!” Stále na mňa kričí a mám pocit, že sa to približuje.
Začnem bežať rýchlejšie, je to náročné, keďže nič nevidím. Znova si skúšam strhnúť masku, keď v tom bum. Rana, ktorá sa ozve celým lesom. Nabúrala som hlavou rovno do stromu a padám bezvládne na zem.
Zobúdzam sa na to ako nado mnou niečo fučí. Niečo? Alebo niekto?
“No bolo ti to treba suka?!” Oznámi mi môj násilník a ja po hlase poznávam, že to je on
V hlave mi duní, letmo počujem ako vzdychá. Po chvíľke prichádzam k sebe a cítim, ako vo mne jazdí. Tvrdo ma šuká zatiaľ, čo ja bojujem so zaviazanými rukami. Nohy mi lietajú vo vzduchu zatiaľ čo do mňa tvrdo priráža. Prestáva ho to baviť, asi preto, že ešte nie som úplne pri zmysloch a tak zlezie zo mňa a začne sa mi hrať s prsiami. Stláča ich, facká, ťahá za bradavky . Nejaký cit mu je okradnutý. Škrtí ma, zatiaľ, čo ho do mňa hlboko zasúva. Stonám bolesťou a rozkošou zároveň. Moje telo sa mu podriadilo, som úplne odovzdaná. Neviem čo sa deje, nevládzem sa brániť a mám taký pocit, že ani nechcem. Pretočí si ma na štyri a vojde do mňa až po koreň. Vykríknem. Cítim, ako sa zadočkom opieram o jeho bedrá. Nemôžem uveriť, že ho mám celý v sebe. On ma drží za boky a začína tvrdo prirážať. Tvrdé prírazy sprevádza plieskanie vajec o moju kundičku. Prsty mi zaryje do čela cez masku, až tak veľmi, že cítim končeky jeho prstov na očiach. Hlavu mám v zákone a krk mám tak napnutý, že už aj vzdychanie je problematické. Je veľmi surový a hrubý, ale ja si ho v sebe užívam. Priznávam. Popri tomto všetko pravidelne dostávam na zadok jeho obrovskou rukou. Raz na jednu polku, potom zas na tú druhú. Netrvá to dlho a pod náporom všetkých týchto vnemov sa urobím.
“Pod štetka… pod… pekne ma vyfajčíš… už budem” vzdychavým hlasom ho zo mňa vytiahne a nastaví si ma do polohy v ktorej sme začali.
Ja len vyplazím jazyk a začnem ho fajčiť. Na jazyku cítim svoju kundičku, na chrbte potom prilepené listy a ihličie, na hlave obe jeho ruky a na prsia mi dopadá pot, čo z neho kľupká. Zasa mi ho vsunie do hrdla, ale tentokrát už naposledy. Semeno mi začne striekať tak hlboko, že nemusím ani prehĺtať. Je toho strašne moc. On zatiaľ fučí ako jeleň v ruji. Je dobojované, padám bezvládne na zem.
Počujem ako sa oblieka. Bojím sa čokoľvek povedať. Potom príde zvuk krokov. Najprv hlučnejší ale každým ďalším sa z nich zvuk vytráca. Pomaly až do stratena.
*Je preč?* Premýšľam
*Čo teraz?*
Nahmatám si masku, že si ju dám konečne dole, začnem za ňu ťahať, ale nejde to.
*Ach ten blbý obojok. Ten ma stál skoro život* rozprávam sa v duchu sama so sebou.
Prstami si pomaly prechádzam po leme obojku až dozadu.
*Piče!* Pomyslím si, len čo cítim na prstoch zámku.
*To snáď nie* zhrozená prepadám panike
*Musí to ísť roztrhnúť, bože ja tupá, čo ma to skôr nenapadlo?!* svitne vo mne kvapka nádeje
Rukami sa snažím ju roztrhnúť. Ešte šťastie, že mi ich pred fajkou rozviazal. Žiadna sláva. Neviem z čoho je vyrobená, ale je to beznádejné. Neostáva mi nič iné, len začať šmátrať vôkol seba a hľadať kľúč.
*Hádam nie je až taký hajzel, že by ma tu takto nechal* dúfam v zázrak.
Snažím sa systematicky kolenačkovat do kruhu, aby som ho náhodou niekde neprešvihla. Čas plynie a hľadanie sa nikam neposúva. Som stratená.
*Som tu sama. Nikde nikto, ako sa odtiaľto dostanem???* Mám strach
Moja predstava začína v lese. Je skóre letné ráno, vtáčiky štebotajú a ja som na rekreačnej prechádzke. Keďže je teplo, mám na sebe iba šaty na ramienka, ponožky a tenisky. Spodné prádlo mi netreba, aj tak šanca, že niekoho stretnem v tento pracovný deň, je takmer nulová. Les poznám už naspamäť a tak sa vyberiem menej známymi turistickými chodníčkami. Dalo by sa povedať, že sú to chodníčky, čo vychodili skôr zvieratá ako ľudia. Idem hlbšie a hlbšie do lesa, v ušiach mám sluchátka a počúvam moje obľúbené pesničky. Vkľude si vykračujem, pospevujem a ani si neuvedomím, že ma niekto sleduje. Je čoraz bližšie a bližšie, ale ja som príliš započúvaná nato, aby som ho nejako riešila, ba čo i len si ho všimla.

Zrazu ucítim ruku na svojom pleci. Otočím sa a predo mnou stojí dvojmetrový chlap, vyše sto kíl, s kuklou na hlave a v maskáčovom oblečení. Niečo mi povie, ale cez sluchátka sa mi do uší dostane len nejaké mumlanie. Srdce mi bije ako splašené, som extrémne vystrašená z toho, že tu niekto a ešte aj k tomu takto vyzerá. Rýchlo si vytiahnem sluchátka z uší a pýtam sa:
“Prosím??” Trasľavým hlasom.
“Kamže slečna, kamže” zasmeje sa
“Na prechádzke… som...”
“A ste tu sama?!" Drzo sa opýta
Neviem či mám povedať pravdu, alebo či mám klamať, pre istotu zaklamem.
“S priateľom..”
“ A kdeže je váš priateľ?”
“Išiel napred…”
“No to je zaujímavé, totižto viete, už vás hodný čas sledujem a žiadneho priateľa som teda nevidel, jedine, že by ste tým priateľom mysleli mňa.” Začne mať chlípne narážky
Len, čo to odpovie, rukou z môjho pleca mi prejde po holom a ramene.
“Prestaňte prosím” ohradím sa, ale márne
“Ale joj maličká, len sa trošku pohráme, neboj sa” povie mi a začne my sťahovať ramienko
“Dosť!” Vykríknem a udriem ho päsťou do hrude.
Márne, je ako skala. Zdrapí ma za ruku a dá mi facku. Potom mi začne s vystretým ukazovákom šibrinkovať pred ksichtom.
“Počúvaj ma ty malá štetka! Teraz mi ho tu pekne vyfajčíš… to je fakt... a máš na výber, buď to pôjde po dobrom alebo po zlom. Takže ako to chceš ha?” začne sa mi vyhrážať
Znova ho udriem do hrude ale bez žiadneho výsledku, teda až na jeden. Schytám ďalšiu facku, tentokrát omnoho tvrdšiu. Cítim na jazyku krv. Ako ma udrel, som si trošku zahryzla do pery.
“Vidím, že to chceš po zlom ty suka! No dobre...” Potiahne ma za vlasy a natlačí sa mi tvárou pre ksicht.
“Ale pozrime sa, už som ti aj stihol rozjebať papuľku?! No to je mi ľúto..” Ironicky poznamená a oblíže mi jazykom krv z pier
“Tak čo?! Po dobrom alebo po zlom” dáva mi znova na výber.
“Po dobrom…” zlomená odvetvím
“Tak si pekne vyzleč tie šatočky a kľakni si!” Prikáže mi
Stiahnem si obe ramienka a šaty spustím dole. Musím ich silnejšie potiahnuť, aby mi prešli cez moje veľké prsia. Som pred ním nahá, spodné prádlo ostalo doma. Teda mám ešte tenisky.
“Ahaho dievčina, aká je pripravená, že ty si dúfala, že ma stretneš” zasmeje sa a potiahne ma za vlasy dole
Kľačím pred ním a pozerám sa mu priamo do očí.
“No šup… no načo čakáš?! Však ho vytiahni nie?!” Prikáže mi a ja ho nesmelo začnem rozopínať
Len čo ho rozopnem, vyvalí sa mu z gatí poriadny penis. Je dlhý a hrubý.
“To si nečakala suka čo?!!! No kukni sa na neho!!! Mala si už takého čuráka???!! Ha?!”
Nechce počuť odpoveď, už mi hlavu ťahá na jeho penis. Vezmem si ho poslušne do huby. Je obrovský, len jeho žaluď mi zaberá polku úst. Sajem, ako keby mi šlo o život, však je dosť možné, že mi aj ide. Snažím sa viac ako pri svojom pánovi, chcem to mať rýchlo za sebou. Beriem ho hlbšie a hlbšie, dusím sa nim ale ani napriek tomu to nestačí. Stále mi ešte chýba dobrých pár centimetrov aby som ho zvládla celý. Nepôjde to, už teraz ho mám na doraz v hrdle. Jemu sa to však napriek môjmu úsiliu nepozdáva. Rukou mi tlačí hlavu proti sebe, ale bez zbytočne. Už to hlbšie nepôjde, dusím sa, ale jemu na tom nezáleží. Hučí jak jeleň a rve mi ho na silu dnu. Slzy mi tečú z očí a sliny z úst, napína ma. Nechty mu zarývam do stehien, ale jemu to je jedno. Zahmlieva sa mi pre očami, myslím, že odpadnem. Našťastie mi ho na poslednú chvíľu vytiahne von a ja sa môžem znova nadýchnuť. Lapám po dychu, kašľem, sliny mi tečú po prsiach, cez bruško a stehná až na zem. Nedá mi ani na moment vydýchnuť a už ho zasa strká naspäť. Neviem koľko zvládnem takéhoto týrania. Je to šialené.
“Hoň si piču tu suka!!!” Bľačí na mňa v ošiali
Nesmelo si rukou zachádzam medzi nohy a dráždim si ju. Som vlhká, poriadne, ani neviem prečo. I keď je ťažké si to priznať, páči sa mi to, avšak aj napriek tomu mám poriadny strach.
Po chvíľke prestane, odíde odomňa dva kroky a zloží si ruksak. Kľačím na zemi so špinavými kolenami, uslintaná, rozmazaná a vyčerpaná. On stojí opodiaľ so svojim žilnatým, obrovským uslintaným penisom. Počujem ako niečo vyťahuje z batohu, je to niečo čierne, neviem čo to je.
“Fuj do piče!!! To je ale teplo. V tejto kukle to je masaker!” Zahlási
“Vieš ako to spravíme Zlatko? Pekne si daj toto na ksicht, nech si môžem dať túto kuklu dole” oznámi mi a hodí po mne kus čiernej látky.
Rozprestieram ju a zistím, že je to tiež kukla. Je celá čierna, bez otvorov na oči, jediný otvor sú ústa a dve malé bodky na nose. Aj keď nerada, nasadím si ju na hlavu. Je taká čierna, že nič nevidím.
“Ešte sekundu, mi daj Zlatko a hneď sa ti venujem” povie mi a príde ku mne
Cítim, ako mi dáva na krk obojok a potom počujem zacvaknutie.
“No už sa len vyštím a môžeme pokračovať, alebo ti našiť priamo do huby?” začne sa na mne smiať a ja počujem ako pomaly odchádza preč.
*To je moja šanca, teraz alebo nikdy* pomyslím si, postavím sa a rozbehnem sa preč.
Začnem utekať nahá po lese, nič nevidím, rukami sa snažím stiahnuť si masku ale márne. Obojok mám silno utiahnutý. Nesmelo bežím a snažím sa ho rozopnúť. Nejde to a tak len natiahnem ruky dopredu a bežím ako zmyslov zbavená. Srdce mám v hrdle a adrenalín sa rozlieva po celom mojom tele.
“Ty suka stoj!” Počujem v pozadí
“Veď sa zabiješ!” Kričí na mňa
Je mi to jedno, ja len utekám hlbšie do lesa. Ruky mám natiahnuté pred sebou a snažím sa vyhýbať sa stromom.
“Stoj!!!” Stále na mňa kričí a mám pocit, že sa to približuje.
Začnem bežať rýchlejšie, je to náročné, keďže nič nevidím. Znova si skúšam strhnúť masku, keď v tom bum. Rana, ktorá sa ozve celým lesom. Nabúrala som hlavou rovno do stromu a padám bezvládne na zem.

Zobúdzam sa na to ako nado mnou niečo fučí. Niečo? Alebo niekto?
“No bolo ti to treba suka?!” Oznámi mi môj násilník a ja po hlase poznávam, že to je on
V hlave mi duní, letmo počujem ako vzdychá. Po chvíľke prichádzam k sebe a cítim, ako vo mne jazdí. Tvrdo ma šuká zatiaľ, čo ja bojujem so zaviazanými rukami. Nohy mi lietajú vo vzduchu zatiaľ čo do mňa tvrdo priráža. Prestáva ho to baviť, asi preto, že ešte nie som úplne pri zmysloch a tak zlezie zo mňa a začne sa mi hrať s prsiami. Stláča ich, facká, ťahá za bradavky . Nejaký cit mu je okradnutý. Škrtí ma, zatiaľ, čo ho do mňa hlboko zasúva. Stonám bolesťou a rozkošou zároveň. Moje telo sa mu podriadilo, som úplne odovzdaná. Neviem čo sa deje, nevládzem sa brániť a mám taký pocit, že ani nechcem. Pretočí si ma na štyri a vojde do mňa až po koreň. Vykríknem. Cítim, ako sa zadočkom opieram o jeho bedrá. Nemôžem uveriť, že ho mám celý v sebe. On ma drží za boky a začína tvrdo prirážať. Tvrdé prírazy sprevádza plieskanie vajec o moju kundičku. Prsty mi zaryje do čela cez masku, až tak veľmi, že cítim končeky jeho prstov na očiach. Hlavu mám v zákone a krk mám tak napnutý, že už aj vzdychanie je problematické. Je veľmi surový a hrubý, ale ja si ho v sebe užívam. Priznávam. Popri tomto všetko pravidelne dostávam na zadok jeho obrovskou rukou. Raz na jednu polku, potom zas na tú druhú. Netrvá to dlho a pod náporom všetkých týchto vnemov sa urobím.
“Pod štetka… pod… pekne ma vyfajčíš… už budem” vzdychavým hlasom ho zo mňa vytiahne a nastaví si ma do polohy v ktorej sme začali.
Ja len vyplazím jazyk a začnem ho fajčiť. Na jazyku cítim svoju kundičku, na chrbte potom prilepené listy a ihličie, na hlave obe jeho ruky a na prsia mi dopadá pot, čo z neho kľupká. Zasa mi ho vsunie do hrdla, ale tentokrát už naposledy. Semeno mi začne striekať tak hlboko, že nemusím ani prehĺtať. Je toho strašne moc. On zatiaľ fučí ako jeleň v ruji. Je dobojované, padám bezvládne na zem.
Počujem ako sa oblieka. Bojím sa čokoľvek povedať. Potom príde zvuk krokov. Najprv hlučnejší ale každým ďalším sa z nich zvuk vytráca. Pomaly až do stratena.
*Je preč?* Premýšľam
*Čo teraz?*
Nahmatám si masku, že si ju dám konečne dole, začnem za ňu ťahať, ale nejde to.
*Ach ten blbý obojok. Ten ma stál skoro život* rozprávam sa v duchu sama so sebou.
Prstami si pomaly prechádzam po leme obojku až dozadu.
*Piče!* Pomyslím si, len čo cítim na prstoch zámku.
*To snáď nie* zhrozená prepadám panike
*Musí to ísť roztrhnúť, bože ja tupá, čo ma to skôr nenapadlo?!* svitne vo mne kvapka nádeje
Rukami sa snažím ju roztrhnúť. Ešte šťastie, že mi ich pred fajkou rozviazal. Žiadna sláva. Neviem z čoho je vyrobená, ale je to beznádejné. Neostáva mi nič iné, len začať šmátrať vôkol seba a hľadať kľúč.
*Hádam nie je až taký hajzel, že by ma tu takto nechal* dúfam v zázrak.
Snažím sa systematicky kolenačkovat do kruhu, aby som ho náhodou niekde neprešvihla. Čas plynie a hľadanie sa nikam neposúva. Som stratená.
*Som tu sama. Nikde nikto, ako sa odtiaľto dostanem???* Mám strach
Pridal/a Darkpassion dňa 1.07.2025.
Velmi dobry pribeh, a ano rozpoznam fantaziu od reality
Tiez som si par krat dala podobne predstavy ale v realite by som ich teda nechcela zazit. No uz viem nad cim budem rozmyslat ked sa dnes pojdem cez obednu prestavku prejst do lesa, urcite sa aspon parkrat pre istotu obzriem cez plece, kedze mavam v usiach sluchátka


Naposledy upravil Darkpassion 1.07.2025.
Pridal/a . dňa 1.07.2025.