Buchli ťažké dubové dvere. Hasan za rámusu reťazí precitol a bolestivo rozlepil oči. Do temnice vstúpila dcéra správcu hradu a spoza jej krvavočervených šiat vystúpili dve smutné čiernovlasé slúžky. Väzeň sa inštinktívne schúlil, nakoľko bol nahý a Žofiina návšteva nebola nikdy príjemná.
"Vstávaj!" zakričala na neho šľachtičná z úvodu. "Keď vojde do miestnosti tvoja pani, nebudeš tu vylihovať! Uvítaj ma, ako som ťa to naučila!"
Hasan sa namáhavo zdvihol zo zeme. Po jeho bývalom janičiarskom vzhľade už nebolo ani pamiatky. Teraz sa pred dcérou správcu hradu hrbil na štyroch ako vyziabnutý pes na reťazi. Sklonil sa ešte viac a vysušenými perami pobozkal nastavenú črievicu.
"Vodu, vodu, prosím, milosťpani."
Žofia zdvihla nohu od jeho pier a podrážkou črievice ho odstrčila ako posledného žobráka. Následne prešla k rohu miestnosti, kde na zemi ležala jednoduchá drevená miska. Rozkročila sa nad ňou, vyhrnula šaty so spodničkou a na počudovanie všetkých prítomných do nej namočila. Škodoradostne potom nádobu položila tureckému zajatcovi pred tvár. Ten sprvu síce váhal, no nakoniec do misky strčil hlavu a za hlasného srkania z nej začal potupne piť. Dcéra správcu hradu sa k nemu víťazoslávne naklonila a ťahajúc ho za obojok mu pošepla:
"Aké je to cítiť v pití moju kundičku?" vyzvedala sladkým hlasom. "Už je to iste nejaký čas, odkedy si nemal ženu."
Hasan zavrčal.
"Len sa nepretvaruj, ten tvoj pohanský nástroj dole ťa prezrádza," dodala Žofia a črievicou bezostyšne nadvihla značne stoporený úd.
Mala pravdu. Hasana v zajatí už niekoľko mesiacov sužoval nedostatok jedla, ale hladoval aj inak. Bol stále mladý a krv sa v ňom búrila. Na slobode položil nejednu dievčinu na seno, a plavovlasá šľachtičná v približne jeho veku bola aj napriek sadistickým chúťkam veľmi žiadúca a jej upravenému zovňajšku sa nemohla rovnať žiadna čeľadníčka.
"Určite si pľundroval na našom území a bral si počestné kresťanky násilím," syčala, ťahajúc väzňa za obojok. "Dnes ti ukážeme, ako uspokojiť kresťanku!"
Po jej slovách pokynula na jednu zo slúžok. Tá pred šľachtičnou otvorila krabičku zdobenú ornamentom, z ktorej Žofia vybrala dve totožné duelantské pištole. Obe nabila a namierila nimi na zajatca. Hasan sa zhrbil pred prichádzajúcou guľkou, avšak nevystrelila ani jedna.
"Dobre ma počúvaj pes!" zvolala na neho Žofia, nespúšťajúc hlavne pištolí. "Zuza ťa odviaže. Ak sa o čokoľvek pokúsiš, na mieste ťa zastrelím. A ani nemysli na to, že by si použil moju slúžku ako rukojemníčku. Za tými lajdáčkami by som ani chvíľu nesmútila a bez váhania by som zastrelila aj ju."
Na dôraz svojich slov zamávala oboma pištoľami. Ak by jednou zastrelila Zuzanu, stále tu bola ešte druhá pre Hasana.
"Rozumel si?"
"Áno," prikývol, aj keď na to v skutočnosti ani nepomyslel.
Bol síce vojnovým zajatcom a Žofia ho brala ako otroka, no ku vlastným slúžkam sa miestami chovala ešte horšie. Nikdy by si nebol pomyslel, že toho bude schopný, ale začínal tie dve úbohé dievčatá ľutovať a neboli mu ľahostajné. Obzvlášť po tom, ako sa celé mesiace vystavovali riziku tým, že mu potajme nosili jedlo.
"Budeš odpovedať celou vetou a oslovovať ma titulom!"
Hasan sa schúlil pred prichádzajúcim kopancom.
"Áno, rozumel som, pani veľkomožná."
"Dobre," dodala spokojne Žofia, keď sa pred ňou v strachu plazil muž, navyše pohan.
"Zuza, odviaž ho a priveď k derešu!"
"Áno milosťpani," odvetila Zuzana s úklonom.
Podľa inštrukcií od svojej panej odomkla reťaz, ktorou bol Hasan uviazaný a ako psa na vôdzke ho doviedla k nevzhľadnej lavici obitej okovami.
"Nie na brucho. Bude ležať na chrbte!" rozkázala šľachtičná.
To Zuzanu prekvapilo. Na dereš nešťastníka vždy uväzovali bruchom dole, aby bol jeho chrbát alebo zadok vystavený ranám trýzniteľa. Svojej panej sa ale neodvážila oponovať. Nahému Hasanovi pomohla ležmo na lavicu a obruče zamkla okolo končatín i brucha.
Keď už väzeň nepredstavoval riziko, Žofia odložila pištole. Namiesto nich vzala jazdecký bič a jeho koncom zdvihla Hasanov úd.
"Gita, postav mu ho!" zvolala šľachtičná k druhej slúžke.
"P-p-prosím?" zajakala sa Margita.
"Počula si ma veľmi dobre, postavíš mu ho!"
Margitu oblial rumenec. Znova sa zajakala, no ako uvidela nekompromisný výraz v očiach svojej panej, pristúpila neochotne k väzňovi. Jeho ochabnutý penis vzala neobratne do dvoch prstov a potiahla dole.
"Narábaš s tým ako jeptiška!" pokarhala ju nespokojná Žofia.
Razantne svoju slúžku schytila za vlasy a hlavu pritiahla ku zajatcovým genitáliám.
"Líž ho ty cundra! A netvár sa tak nevinne, dobre si pamätám ako si zvádzala kaplána ty nadržaná pobehlica!"
Pod nátlakom vzala Margita zajatcov žaluď do úst. Spomínala si, že keď ho lapili, býval statným junákom. Ak by ho vtedy stretla za iných okolností a bol by na ňu galantný, s radosťou by mu dala. Avšak po mesiacoch v žalári bol značne spustnutý a zanedbaný. Taktiež Hasan nebol z celej situácie nadšený. Aj keď mu Margita láskala v ústach hebkým jazykom žaluď, myslel iba na to, či z neho v ďalšej chvíli nespravia eunucha, a tak zostával jeho úd naďalej povädnutý.
"Si neschopná lajdáčka," počastovala Margitu jazdeckým bičom a ďalšími prídomkami Žofia. "Poďme, vyzleč sa! Keď nezaberajú tvoje ústa, vzrušíme pohana inak."
Bezohľadne rozviazala svojej slúžke živôtik. Spod látky vypadli dve krásne zaoblené prsia. Hasan pri pohľade na ružové bradavky sucho preglgol. To však nebol koniec. Žofia z Margity vyzliekla aj zvyšok šiat, až pred väzňom spočinula kompletne nahá. Hasan v ten moment zabudol na nepríjemnosť situácie a jeho penis stúpajúc ku stropu pomaly naberal tvar.
"Už som si začínala myslieť, že je na chlapcov," poznamenala posmešne Žofia. "Gita, daj ruky za chrbát!"
Margita uposlúchla a kľačiac pri väzňovi pozrela so spýtavým pohľadom bojazlivo hore na svoju paniu.
"No predsa nechceme, aby si to mala až moc ľahké," odvetila šľachtičná na nevyslovenú otázku.
Z hákov na stene vzala lano a spútala ním slúžku. Zápästia jej vytiahla až k lopatkám a koniec povrazu omotala okolo krku. Keď bola hotová, chytila jazdecký bič a ako dirigent riadila celé divadlo.
"Opäť mu povädol!" pokarhala ju šľachtičná.
Nasledovalo plesknutie po Margitinom holom zadku. Slúžka zavzlykala. Kolenačky prešla k zajatcovi a začala ho obšťastňovať jazykom. Ňadrami sa otrela o jeho bok, poláskala vajcia, olízala koreň penisu a žaluď vzala medzi svoje úzke pery. Hasan, neschopný vzdorovať zo seba vydal slastný vzdych a pri pohľade na stružku slín stekajúcich po slúžkinom poprsí mu navrel do maxima. Pár mesiacov nedobrovoľného celibátu vzalo nakoniec za svoje a následkom ďalšieho dráždenia z neho nekontrolovateľne vystreklo semeno Margite do úst. Keď si Žofia všimla jeho svalových zášklbov, špičku jazdeckého biča položila výhražne Margite na hrdlo.
"Nech ťa ani nenapadne vypľuvať to!" pohrozila.
Úbohá slúžka s plnými ústami bezradne zamumlala.
"Mala by si dať svojmu milému pusu," ukázala Žofia na väzňove ústa.
Margita, ktorá nemala na výber, poslušne prešla k Hasanovým perám, priložila k nim tie svoje a ako otvorila ústa v bozk, obsah z nich skĺzol na jeho jazyk.
"To aby si nepovedal, že ťa nekŕmime," dodala sarkasticky šľachtičná. "Teraz sa za to budeš musieť Gite odvďačiť."
Margita pozrela nechápavo na svoju paniu.
"Nepozeraj na mňa ako teľa. Sadneš si mu na tvár!"
"Á-áno, m-milosťpani," vykoktala zo seba slúžka a podľa pokynov sadla na určené miesto.
Hasanovu tvár pokrylo hebké a vlhké lono. Šťavy z neho pokropili jeho suché dopraskané pery, a tak bez toho, aby dostal ďalší príkaz, začal ho vášnivo bozkávať a prehĺtať jeho dary. Margitu zalial rumenec a tlmene zavzdychala. Aj Hasanom prešla vlna vzrušenia a jeho úd znova naberal na objeme.
Keď si zmeny vo veľkosti všimla Žofia, nariadila taktiež Zuzane vyzliecť sa a rovnakým spôsobom jej zviazala ruky za chrbtom.
"Postav mu ho poriadne!" rozkázala šľachtičná druhej slúžke, ukazujúc pritom na Hasanove genitálie.
Tej sa nepáčila predstava uspokojovania zajatca ústami, avšak príkaz musela vyplniť. Teda sa v nepríjemnej polohe k nemu otočila chrbtom a so zviazanými rukami v podrepe mu ho začala honiť. Za úmyselné prekrútenie príkazu ju Žofia "odmenila" ranami jazdeckého biča po odhalenom poprsí. Zuzana si hryzla do pery, radšej bude znášať to, ako nastaviť panej zadok a pohanovi ústa. Aj napriek tomu postačili samotné ruky a Hasanov vysemenený penis plne navrel.
Dcéra správcu hradu spokojne pokývala hlavou: "Dobrá práca Zuza a teraz mu naň sadni."
"Prosím pani, dovoľte to mne," zavzdychala nečakane Margita, kolenačky prešla ponad zajatcovu hruď, až sa pyskami zastavila na jeho vztýčenom žaludi.
Hasan, ktorý mohol konečne voľne dýchať hlasito nabral vzduch do pľúc, avšak keď sa Margita zavlnila okolo jeho penisu, opäť ho stratil. Zo všetkých síl zaťal boky a chcel ho do nej vraziť, ale iba bruchom narazil na kovovú obruč dereša. Slúžka na zajatcove pokusy preniknúť do nej zareagovala ďalším dráždením a spýtavo pozrela na svoju paniu, či to dovolí. Mladá šľachtičná k nej pristúpila, zaklonila jej hlavu a prisala sa jej na krk ako upírka. Rukou následne nahmatala Hasanov penis a vložila ho do Margity. Slúžka po ňom od vzrušenia skĺzla až po koreň a opätovala svojej panej bozky.
Bývalý janičiar nikdy nezažil podobné poníženie. Aby ho ženy, bezverkyne, zneužívali len ako hračku na uspokojenie svojich zvrátených túžob. Zabublala v ňom posledná dávka vzdoru, zamykal telom a zakričal:
"Ach vy..."
Nedokončil vetu, nahá Zuzana mu svojím lonom zapchala ústa a namiesto nadávok skončili na jeho jazyku vlhké pysky.
"Radšej mlč," pošepkala, "inak ti dá milosťpani ten jazyk vyrezať."
Zarazila sa s rumencom na tvári.
"...a bola by ho škoda. No tak, nelomcuj toľko hlavou a uspokoj aj mňa."
Hasan ucítil, ako ho v tom momente niečo štiplo na vajciach a vystrašene začal chtiac-nechtiac poslušne lízať. Vždy si bral ženy nemilosrdne odzadu. Dnes si ho tu však krvilačné kresťanky berú jeho ako obeť a vysávajú z neho energiu ako harpyje. Striedali sa na ňom obe. Pred vyvrcholením ho vždy vysali ústami a obsah mu ponižujúco vypľuvli medzi smädné pery. Keď ich nevládal uspokojovať jazykom, Žofia hrozila tortúrou jeho vajec. Keď mu nestál, vlnili sa okolo neho nahými telami, dychtivo bozkávali na všetkých miestach, až sa mu nakoniec vždy stoporil.
Taktiež mladá šľachtičná nezaháľala. Vyzula črievice, vyzliekla krvavočervené šaty a ukázala sa v krátkej vyzývavej spodničke čiernej farby. S jazdeckým bičom potom trojicu vyzývala k ďalším neprístojnostiam. Nakoniec usadla do dreveného kresla a pozorujúc celú scénu, tisla ruku medzi nohy, až pokým nikto z prítomných viac nevládal.
"Odpútajte toho pohana," zvolala Žofia po svojom poslednom orgazme a vstala z kresla.
Spotené slúžky odomkli zajatca z dereša. Hasan skĺzol na zem. Žiadne reťaze mu teraz nebránili v úteku, od vyčerpania však nedokázal ani vstať alebo otvoriť oči. Ženy zatiaľ kúsok od jeho bezvládneho tela niečím šramotili. Keď stíchli, prišla k nemu Žofia, pripla mu vôdzku na krk a rázne potiahla hore.
"Nevylihuj tu!" skríkla.
"Prepáčte milosťpani," zapotácal sa Hasan na kolenách a pomaly rozlepil oči.
Pred ním kľačali na štyroch obe nahé slúžky. Ich krky zdobili obojky a nakláňali sa k dreveným miskám s jedlom ako sučky.
"Poďme," zaťahala ho za vôdzku Žofia a priviedla kolenačky k nim.
Išiel pomaly a ledva sa hýbal. Myslel, že ho privedie k miskám, ale šľachtičná s ním zastala za slúžkami. Tam ho zatiahla za obojok, až sa musel na kolenách vystrieť a nohou mu postrčila boky dopredu.
"Môžeš si vybrať, ktorú obskočíš prvú," povedala mladá šľachtičná pobavene, plne si užívajúc svoju zvrátenú hru.
Vyčerpaný Hasan, nemajúc sily na vzdor, odovzdane pristúpil k Zuzaninmu zadku a ako pes pripustený k sučke ho do nej vsunul. Slúžkin výkrik zanikol v miske jedla. Hasan zatiaľ ako poslušný pes prirážal, plne ovládaný sexuálnymi pudmi, až kým ho Žofia neodtrhla.
"To už Zuze stačí," odsekla.
Lyžicou následne nabrala veľkú porciu z misky pre slúžky a obsah so škodoradostným úsmevom vykydla Margite na zadok medzi jej polky.
"Dobrý pes. Tu máš odmenu," zvolala k väzňovi.
Ten bez rozmyslu prešiel štvornožky ku druhej slúžke a potupne začal jesť mäsovú kašu, vylizujúc pritom zadok do sucha. Za odmenu šľachtičná prihodila ešte tri lyžice. Keď submisívne na štyroch zjedol aj tie, odviedla ho za obojok k Margite a rovnako ako predtým Zuzanu, musel obskočiť aj ju. Zbavený všetkej súdnosti, zvalil sa na slúžku a prirážal ako v tranze. Netrvalo dlho a začínal pociťovať prichádzajúci orgazmus. Pištiacu dievčinu pod sebou schytil za boky a zrýchlil tempo. V posledný moment pred výstrekom ho však Žofia prudko zaťahala za obojok a Margitin chrbát pokropilo semeno zo zruinovaného orgazmu. Zajatec so zabedákaním spadol opäť na zem.
Keď precitol, znova sa zmenila scenéria. Pripadal si ako v sne. Slúžky ho spútali a priviedli pred kreslo, do ktorého usadla Žofia v čiernej spodničke. Pripomínala mu upírku, ovládajúcu jeho sen.
"Neváľaj sa po podlahe a očisti svoju paniu!" zvolala zhora a nastavila mu svoje chodidlá špinavé od toho, ako chodila celý čas po temnici na boso.
Hasan zavrčal a rafol po nej zubami, avšak zadržali ho reťaze. Za svoj počin schytal koncom jazdeckého biča po líci, až to zaplieskalo a na tvári mu navrela krv.
"Zlý pes!" švihla mladá šľachtičná zajatca ďalšou silnou ranou.
Opäť nastavila nohu. Tentoraz už Hasan poslušne olízal jej špinavé chodidlá. Spod sadzí sa zaleskli krásne mäkké nohy, ktoré boli celý život nosené v koči a nikdy nepoznali tvrdú prácu.
"Začínaš byť poslušnejší, ale tú vzdorovitosť z teba asi nikdy nevybijeme," povedala sladko. "U nás, keď je pes príliš vzdorovitý, musíme ho dať vykastrovať."
Hasan sa zarazil s jazykom na päte. Margita so Zuzanou si vymenili vystrašené pohľady.
"Možno ti dám krátko predtým ochutnať moju panenskú kundičku," roztiahla mladá šľachtičná pred väznom nohy.
Spod bielizne sa zaleskol krásny rúžový pásik.
"Potom si ťa nechám ako sluhu. Otecko mi nájde ženícha, najlepšie udatného turkobíjca, možno toho, ktorý ťa lapil. Budeš nám posluhovať a pozerať sa, ako ma obšťastňuje tým, čo ty už nebudeš mať."
O nejaký čas neskôr pomáhal Michal v stajni zosadnúť Katke z koňa. Keď sa dotkla nohami zeme, upravila si šaty a chvíľu rukami spočinula na podbrušku.
"Asi bude chvíľu trvať, než si na neho zvyknem," povedala nesmelo.
Michal ju pohladil po ramenách. Chcel dodať podporné slová, ale v tom do stajne vstúpili z obytnej časti hradu Margita so Zuzanou.
„Dobre, že ste sa už vrátili, nutne s vami potrebujeme hovoriť!“ vyhŕkla Margita na úvod.
"Ak vás poslala Žofia, odkážte jej, že som len teraz prišiel a nemám čas..."
"Neposiela nás milosťpani," skočila mu do reči Zuzana.
"My...," chcela doplniť Margita, no pri pohľade na Katarínu zmĺkla.
"Idem vám pripraviť teplé jedlo," vysúkala zo seba Katka, urobila úklon k Michalovi a než stihol čokoľvek namietať zmizla za vrátami na nádvorie.
Veliteľ zvolenských husárov si nahlas vzdychol, založil ruky na prsiach a sťažka odfúkol: "O čo teda ide?"
"O Hasana!" odvetila Margita.
"Koho?" spýtal sa mladý vojak nechápavo.
"Poturčenec, ktorého ste pred narodením pána zajali. Volá sa Hasan," vysvetlila Zuzana. "Musíte ho oslobodiť, milosťpani sa mu chystá ublížiť!"
Michal pokrčil ramenami a nedbajúc ich prosieb jal sa radšej obriaďovať koňa.
"Čo je mi po tom pohanovi alebo celej Žofii," odpovedal podráždene. "Aj tak nebude nikomu chýbať. Z Budína sa na našu ponuku o výkupnom nikto neozval a za svoju vierolomnosť si nič iné ani nezaslúži."
„Nech urobil čokoľvek, za posledné mesiace si to tvrdo odpykal a možno aj niekomu chýba.“
Margite uviazli slová v hrdle a rozpačito prešliapla na mieste. Napokon však neochotne pokračovala: "Milosťpani podplatila posla, ktorého ste tam poslali. Chce ho len pre seba, aby jej mohol do konca života slúžiť a aby skrotol, chce ho dať vykleštiť!"
Michal sa zarazil. Bežne nemal s pohanmi zľutovanie, ale takýto osud by nedoprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Obzvlášť keď to bol on, kto dcére správcu hradu poturčenca vydal.
Tej noci temnicami zaznel tlmený výstrel. Michal zahodil kožušinu, ktorou omotal pištoľ, aby stíšil ranu a otvoril ťažké dubové dvere.
"Obleč sa!" skríkol na väzňa a hodil mu oblečenie.
Hasan odpútal reťaze, ktoré mu predtým Zuzana s Margitou pripli iba naoko a vstal.
"Nečakal by som tu práve teba," zagánil poturčenec na husára.
"Ani ja by som tu samého seba nečakal," odvetil Michal. "Na vysvetľovanie nie je čas. Hoď na seba tie šaty a ideme."
Hasan pokrčil ramenami, teraz by prijal pomoc aj od samotného Šajtána. Pretiahol si cez hlavu košeľu, obliekol nohavice a vkĺzol do čižiem.
"Za mnou!" zavelil Michal.
Zajatca viedol tmavými chodbami pripomínajúcimi labyrint. Cesta sa kľukatila do neprirodzených smerov a strop začal pomaly klesať, až sa museli miestami prihrbiť. Po niekoľkých minútach kamennú klenbu nahradila dlhá štola, ústiaca do malej jaskyne. Keď konečne vyšli na čerstvý nočný vzduch, Michal zastavil a nečakane na poturčenca tasil jatagán.
"Tu sa rozlúčime. Ale skôr než ti darujem slobodu, odprisaháš mi, že o tejto chodbe naveky pomlčíš a aj keby ťa mučili, vezmeš si toto tajomstvo do hrobu."
"Prísahám na Alaha," zamával Hasan rukou a prešiel si ňou po krku, zbavenom po dlhých mesiacoch obojku. "A čomu vlastne vďačím za túto nečakanú milosť?"
"Za tvoju dušu i gule orodovali dve dievčatá, no vlastne tri a ja som nemal svedomie ťa ponechať Žofii," mykol plecami Michal a ukázal k priľahlým kopcom. "Tamtým smerom je malý potok, zmyješ v ňom svoje stopy a potom pokračuj po prúde na juh za Ipeľ. Zabudni na tento kraj a nevracaj sa. Druhýkrát ti zachraňujem život, do tretice už nebudem taký zhovievavý."
"Vstávaj!" zakričala na neho šľachtičná z úvodu. "Keď vojde do miestnosti tvoja pani, nebudeš tu vylihovať! Uvítaj ma, ako som ťa to naučila!"
Hasan sa namáhavo zdvihol zo zeme. Po jeho bývalom janičiarskom vzhľade už nebolo ani pamiatky. Teraz sa pred dcérou správcu hradu hrbil na štyroch ako vyziabnutý pes na reťazi. Sklonil sa ešte viac a vysušenými perami pobozkal nastavenú črievicu.
"Vodu, vodu, prosím, milosťpani."
Žofia zdvihla nohu od jeho pier a podrážkou črievice ho odstrčila ako posledného žobráka. Následne prešla k rohu miestnosti, kde na zemi ležala jednoduchá drevená miska. Rozkročila sa nad ňou, vyhrnula šaty so spodničkou a na počudovanie všetkých prítomných do nej namočila. Škodoradostne potom nádobu položila tureckému zajatcovi pred tvár. Ten sprvu síce váhal, no nakoniec do misky strčil hlavu a za hlasného srkania z nej začal potupne piť. Dcéra správcu hradu sa k nemu víťazoslávne naklonila a ťahajúc ho za obojok mu pošepla:
"Aké je to cítiť v pití moju kundičku?" vyzvedala sladkým hlasom. "Už je to iste nejaký čas, odkedy si nemal ženu."
Hasan zavrčal.
"Len sa nepretvaruj, ten tvoj pohanský nástroj dole ťa prezrádza," dodala Žofia a črievicou bezostyšne nadvihla značne stoporený úd.
Mala pravdu. Hasana v zajatí už niekoľko mesiacov sužoval nedostatok jedla, ale hladoval aj inak. Bol stále mladý a krv sa v ňom búrila. Na slobode položil nejednu dievčinu na seno, a plavovlasá šľachtičná v približne jeho veku bola aj napriek sadistickým chúťkam veľmi žiadúca a jej upravenému zovňajšku sa nemohla rovnať žiadna čeľadníčka.
"Určite si pľundroval na našom území a bral si počestné kresťanky násilím," syčala, ťahajúc väzňa za obojok. "Dnes ti ukážeme, ako uspokojiť kresťanku!"
Po jej slovách pokynula na jednu zo slúžok. Tá pred šľachtičnou otvorila krabičku zdobenú ornamentom, z ktorej Žofia vybrala dve totožné duelantské pištole. Obe nabila a namierila nimi na zajatca. Hasan sa zhrbil pred prichádzajúcou guľkou, avšak nevystrelila ani jedna.
"Dobre ma počúvaj pes!" zvolala na neho Žofia, nespúšťajúc hlavne pištolí. "Zuza ťa odviaže. Ak sa o čokoľvek pokúsiš, na mieste ťa zastrelím. A ani nemysli na to, že by si použil moju slúžku ako rukojemníčku. Za tými lajdáčkami by som ani chvíľu nesmútila a bez váhania by som zastrelila aj ju."
Na dôraz svojich slov zamávala oboma pištoľami. Ak by jednou zastrelila Zuzanu, stále tu bola ešte druhá pre Hasana.
"Rozumel si?"
"Áno," prikývol, aj keď na to v skutočnosti ani nepomyslel.
Bol síce vojnovým zajatcom a Žofia ho brala ako otroka, no ku vlastným slúžkam sa miestami chovala ešte horšie. Nikdy by si nebol pomyslel, že toho bude schopný, ale začínal tie dve úbohé dievčatá ľutovať a neboli mu ľahostajné. Obzvlášť po tom, ako sa celé mesiace vystavovali riziku tým, že mu potajme nosili jedlo.
"Budeš odpovedať celou vetou a oslovovať ma titulom!"
Hasan sa schúlil pred prichádzajúcim kopancom.
"Áno, rozumel som, pani veľkomožná."
"Dobre," dodala spokojne Žofia, keď sa pred ňou v strachu plazil muž, navyše pohan.
"Zuza, odviaž ho a priveď k derešu!"
"Áno milosťpani," odvetila Zuzana s úklonom.
Podľa inštrukcií od svojej panej odomkla reťaz, ktorou bol Hasan uviazaný a ako psa na vôdzke ho doviedla k nevzhľadnej lavici obitej okovami.
"Nie na brucho. Bude ležať na chrbte!" rozkázala šľachtičná.
To Zuzanu prekvapilo. Na dereš nešťastníka vždy uväzovali bruchom dole, aby bol jeho chrbát alebo zadok vystavený ranám trýzniteľa. Svojej panej sa ale neodvážila oponovať. Nahému Hasanovi pomohla ležmo na lavicu a obruče zamkla okolo končatín i brucha.
Keď už väzeň nepredstavoval riziko, Žofia odložila pištole. Namiesto nich vzala jazdecký bič a jeho koncom zdvihla Hasanov úd.
"Gita, postav mu ho!" zvolala šľachtičná k druhej slúžke.
"P-p-prosím?" zajakala sa Margita.
"Počula si ma veľmi dobre, postavíš mu ho!"
Margitu oblial rumenec. Znova sa zajakala, no ako uvidela nekompromisný výraz v očiach svojej panej, pristúpila neochotne k väzňovi. Jeho ochabnutý penis vzala neobratne do dvoch prstov a potiahla dole.
"Narábaš s tým ako jeptiška!" pokarhala ju nespokojná Žofia.
Razantne svoju slúžku schytila za vlasy a hlavu pritiahla ku zajatcovým genitáliám.
"Líž ho ty cundra! A netvár sa tak nevinne, dobre si pamätám ako si zvádzala kaplána ty nadržaná pobehlica!"
Pod nátlakom vzala Margita zajatcov žaluď do úst. Spomínala si, že keď ho lapili, býval statným junákom. Ak by ho vtedy stretla za iných okolností a bol by na ňu galantný, s radosťou by mu dala. Avšak po mesiacoch v žalári bol značne spustnutý a zanedbaný. Taktiež Hasan nebol z celej situácie nadšený. Aj keď mu Margita láskala v ústach hebkým jazykom žaluď, myslel iba na to, či z neho v ďalšej chvíli nespravia eunucha, a tak zostával jeho úd naďalej povädnutý.
"Si neschopná lajdáčka," počastovala Margitu jazdeckým bičom a ďalšími prídomkami Žofia. "Poďme, vyzleč sa! Keď nezaberajú tvoje ústa, vzrušíme pohana inak."
Bezohľadne rozviazala svojej slúžke živôtik. Spod látky vypadli dve krásne zaoblené prsia. Hasan pri pohľade na ružové bradavky sucho preglgol. To však nebol koniec. Žofia z Margity vyzliekla aj zvyšok šiat, až pred väzňom spočinula kompletne nahá. Hasan v ten moment zabudol na nepríjemnosť situácie a jeho penis stúpajúc ku stropu pomaly naberal tvar.
"Už som si začínala myslieť, že je na chlapcov," poznamenala posmešne Žofia. "Gita, daj ruky za chrbát!"
Margita uposlúchla a kľačiac pri väzňovi pozrela so spýtavým pohľadom bojazlivo hore na svoju paniu.
"No predsa nechceme, aby si to mala až moc ľahké," odvetila šľachtičná na nevyslovenú otázku.
Z hákov na stene vzala lano a spútala ním slúžku. Zápästia jej vytiahla až k lopatkám a koniec povrazu omotala okolo krku. Keď bola hotová, chytila jazdecký bič a ako dirigent riadila celé divadlo.
"Opäť mu povädol!" pokarhala ju šľachtičná.
Nasledovalo plesknutie po Margitinom holom zadku. Slúžka zavzlykala. Kolenačky prešla k zajatcovi a začala ho obšťastňovať jazykom. Ňadrami sa otrela o jeho bok, poláskala vajcia, olízala koreň penisu a žaluď vzala medzi svoje úzke pery. Hasan, neschopný vzdorovať zo seba vydal slastný vzdych a pri pohľade na stružku slín stekajúcich po slúžkinom poprsí mu navrel do maxima. Pár mesiacov nedobrovoľného celibátu vzalo nakoniec za svoje a následkom ďalšieho dráždenia z neho nekontrolovateľne vystreklo semeno Margite do úst. Keď si Žofia všimla jeho svalových zášklbov, špičku jazdeckého biča položila výhražne Margite na hrdlo.
"Nech ťa ani nenapadne vypľuvať to!" pohrozila.
Úbohá slúžka s plnými ústami bezradne zamumlala.
"Mala by si dať svojmu milému pusu," ukázala Žofia na väzňove ústa.
Margita, ktorá nemala na výber, poslušne prešla k Hasanovým perám, priložila k nim tie svoje a ako otvorila ústa v bozk, obsah z nich skĺzol na jeho jazyk.
"To aby si nepovedal, že ťa nekŕmime," dodala sarkasticky šľachtičná. "Teraz sa za to budeš musieť Gite odvďačiť."
Margita pozrela nechápavo na svoju paniu.
"Nepozeraj na mňa ako teľa. Sadneš si mu na tvár!"
"Á-áno, m-milosťpani," vykoktala zo seba slúžka a podľa pokynov sadla na určené miesto.
Hasanovu tvár pokrylo hebké a vlhké lono. Šťavy z neho pokropili jeho suché dopraskané pery, a tak bez toho, aby dostal ďalší príkaz, začal ho vášnivo bozkávať a prehĺtať jeho dary. Margitu zalial rumenec a tlmene zavzdychala. Aj Hasanom prešla vlna vzrušenia a jeho úd znova naberal na objeme.
Keď si zmeny vo veľkosti všimla Žofia, nariadila taktiež Zuzane vyzliecť sa a rovnakým spôsobom jej zviazala ruky za chrbtom.
"Postav mu ho poriadne!" rozkázala šľachtičná druhej slúžke, ukazujúc pritom na Hasanove genitálie.
Tej sa nepáčila predstava uspokojovania zajatca ústami, avšak príkaz musela vyplniť. Teda sa v nepríjemnej polohe k nemu otočila chrbtom a so zviazanými rukami v podrepe mu ho začala honiť. Za úmyselné prekrútenie príkazu ju Žofia "odmenila" ranami jazdeckého biča po odhalenom poprsí. Zuzana si hryzla do pery, radšej bude znášať to, ako nastaviť panej zadok a pohanovi ústa. Aj napriek tomu postačili samotné ruky a Hasanov vysemenený penis plne navrel.
Dcéra správcu hradu spokojne pokývala hlavou: "Dobrá práca Zuza a teraz mu naň sadni."
"Prosím pani, dovoľte to mne," zavzdychala nečakane Margita, kolenačky prešla ponad zajatcovu hruď, až sa pyskami zastavila na jeho vztýčenom žaludi.
Hasan, ktorý mohol konečne voľne dýchať hlasito nabral vzduch do pľúc, avšak keď sa Margita zavlnila okolo jeho penisu, opäť ho stratil. Zo všetkých síl zaťal boky a chcel ho do nej vraziť, ale iba bruchom narazil na kovovú obruč dereša. Slúžka na zajatcove pokusy preniknúť do nej zareagovala ďalším dráždením a spýtavo pozrela na svoju paniu, či to dovolí. Mladá šľachtičná k nej pristúpila, zaklonila jej hlavu a prisala sa jej na krk ako upírka. Rukou následne nahmatala Hasanov penis a vložila ho do Margity. Slúžka po ňom od vzrušenia skĺzla až po koreň a opätovala svojej panej bozky.
Bývalý janičiar nikdy nezažil podobné poníženie. Aby ho ženy, bezverkyne, zneužívali len ako hračku na uspokojenie svojich zvrátených túžob. Zabublala v ňom posledná dávka vzdoru, zamykal telom a zakričal:
"Ach vy..."
Nedokončil vetu, nahá Zuzana mu svojím lonom zapchala ústa a namiesto nadávok skončili na jeho jazyku vlhké pysky.
"Radšej mlč," pošepkala, "inak ti dá milosťpani ten jazyk vyrezať."
Zarazila sa s rumencom na tvári.
"...a bola by ho škoda. No tak, nelomcuj toľko hlavou a uspokoj aj mňa."
Hasan ucítil, ako ho v tom momente niečo štiplo na vajciach a vystrašene začal chtiac-nechtiac poslušne lízať. Vždy si bral ženy nemilosrdne odzadu. Dnes si ho tu však krvilačné kresťanky berú jeho ako obeť a vysávajú z neho energiu ako harpyje. Striedali sa na ňom obe. Pred vyvrcholením ho vždy vysali ústami a obsah mu ponižujúco vypľuvli medzi smädné pery. Keď ich nevládal uspokojovať jazykom, Žofia hrozila tortúrou jeho vajec. Keď mu nestál, vlnili sa okolo neho nahými telami, dychtivo bozkávali na všetkých miestach, až sa mu nakoniec vždy stoporil.
Taktiež mladá šľachtičná nezaháľala. Vyzula črievice, vyzliekla krvavočervené šaty a ukázala sa v krátkej vyzývavej spodničke čiernej farby. S jazdeckým bičom potom trojicu vyzývala k ďalším neprístojnostiam. Nakoniec usadla do dreveného kresla a pozorujúc celú scénu, tisla ruku medzi nohy, až pokým nikto z prítomných viac nevládal.
"Odpútajte toho pohana," zvolala Žofia po svojom poslednom orgazme a vstala z kresla.
Spotené slúžky odomkli zajatca z dereša. Hasan skĺzol na zem. Žiadne reťaze mu teraz nebránili v úteku, od vyčerpania však nedokázal ani vstať alebo otvoriť oči. Ženy zatiaľ kúsok od jeho bezvládneho tela niečím šramotili. Keď stíchli, prišla k nemu Žofia, pripla mu vôdzku na krk a rázne potiahla hore.
"Nevylihuj tu!" skríkla.
"Prepáčte milosťpani," zapotácal sa Hasan na kolenách a pomaly rozlepil oči.
Pred ním kľačali na štyroch obe nahé slúžky. Ich krky zdobili obojky a nakláňali sa k dreveným miskám s jedlom ako sučky.
"Poďme," zaťahala ho za vôdzku Žofia a priviedla kolenačky k nim.
Išiel pomaly a ledva sa hýbal. Myslel, že ho privedie k miskám, ale šľachtičná s ním zastala za slúžkami. Tam ho zatiahla za obojok, až sa musel na kolenách vystrieť a nohou mu postrčila boky dopredu.
"Môžeš si vybrať, ktorú obskočíš prvú," povedala mladá šľachtičná pobavene, plne si užívajúc svoju zvrátenú hru.
Vyčerpaný Hasan, nemajúc sily na vzdor, odovzdane pristúpil k Zuzaninmu zadku a ako pes pripustený k sučke ho do nej vsunul. Slúžkin výkrik zanikol v miske jedla. Hasan zatiaľ ako poslušný pes prirážal, plne ovládaný sexuálnymi pudmi, až kým ho Žofia neodtrhla.
"To už Zuze stačí," odsekla.
Lyžicou následne nabrala veľkú porciu z misky pre slúžky a obsah so škodoradostným úsmevom vykydla Margite na zadok medzi jej polky.
"Dobrý pes. Tu máš odmenu," zvolala k väzňovi.
Ten bez rozmyslu prešiel štvornožky ku druhej slúžke a potupne začal jesť mäsovú kašu, vylizujúc pritom zadok do sucha. Za odmenu šľachtičná prihodila ešte tri lyžice. Keď submisívne na štyroch zjedol aj tie, odviedla ho za obojok k Margite a rovnako ako predtým Zuzanu, musel obskočiť aj ju. Zbavený všetkej súdnosti, zvalil sa na slúžku a prirážal ako v tranze. Netrvalo dlho a začínal pociťovať prichádzajúci orgazmus. Pištiacu dievčinu pod sebou schytil za boky a zrýchlil tempo. V posledný moment pred výstrekom ho však Žofia prudko zaťahala za obojok a Margitin chrbát pokropilo semeno zo zruinovaného orgazmu. Zajatec so zabedákaním spadol opäť na zem.
Keď precitol, znova sa zmenila scenéria. Pripadal si ako v sne. Slúžky ho spútali a priviedli pred kreslo, do ktorého usadla Žofia v čiernej spodničke. Pripomínala mu upírku, ovládajúcu jeho sen.
"Neváľaj sa po podlahe a očisti svoju paniu!" zvolala zhora a nastavila mu svoje chodidlá špinavé od toho, ako chodila celý čas po temnici na boso.
Hasan zavrčal a rafol po nej zubami, avšak zadržali ho reťaze. Za svoj počin schytal koncom jazdeckého biča po líci, až to zaplieskalo a na tvári mu navrela krv.
"Zlý pes!" švihla mladá šľachtičná zajatca ďalšou silnou ranou.
Opäť nastavila nohu. Tentoraz už Hasan poslušne olízal jej špinavé chodidlá. Spod sadzí sa zaleskli krásne mäkké nohy, ktoré boli celý život nosené v koči a nikdy nepoznali tvrdú prácu.
"Začínaš byť poslušnejší, ale tú vzdorovitosť z teba asi nikdy nevybijeme," povedala sladko. "U nás, keď je pes príliš vzdorovitý, musíme ho dať vykastrovať."
Hasan sa zarazil s jazykom na päte. Margita so Zuzanou si vymenili vystrašené pohľady.
"Možno ti dám krátko predtým ochutnať moju panenskú kundičku," roztiahla mladá šľachtičná pred väznom nohy.
Spod bielizne sa zaleskol krásny rúžový pásik.
"Potom si ťa nechám ako sluhu. Otecko mi nájde ženícha, najlepšie udatného turkobíjca, možno toho, ktorý ťa lapil. Budeš nám posluhovať a pozerať sa, ako ma obšťastňuje tým, čo ty už nebudeš mať."
O nejaký čas neskôr pomáhal Michal v stajni zosadnúť Katke z koňa. Keď sa dotkla nohami zeme, upravila si šaty a chvíľu rukami spočinula na podbrušku.
"Asi bude chvíľu trvať, než si na neho zvyknem," povedala nesmelo.
Michal ju pohladil po ramenách. Chcel dodať podporné slová, ale v tom do stajne vstúpili z obytnej časti hradu Margita so Zuzanou.
„Dobre, že ste sa už vrátili, nutne s vami potrebujeme hovoriť!“ vyhŕkla Margita na úvod.
"Ak vás poslala Žofia, odkážte jej, že som len teraz prišiel a nemám čas..."
"Neposiela nás milosťpani," skočila mu do reči Zuzana.
"My...," chcela doplniť Margita, no pri pohľade na Katarínu zmĺkla.
"Idem vám pripraviť teplé jedlo," vysúkala zo seba Katka, urobila úklon k Michalovi a než stihol čokoľvek namietať zmizla za vrátami na nádvorie.
Veliteľ zvolenských husárov si nahlas vzdychol, založil ruky na prsiach a sťažka odfúkol: "O čo teda ide?"
"O Hasana!" odvetila Margita.
"Koho?" spýtal sa mladý vojak nechápavo.
"Poturčenec, ktorého ste pred narodením pána zajali. Volá sa Hasan," vysvetlila Zuzana. "Musíte ho oslobodiť, milosťpani sa mu chystá ublížiť!"
Michal pokrčil ramenami a nedbajúc ich prosieb jal sa radšej obriaďovať koňa.
"Čo je mi po tom pohanovi alebo celej Žofii," odpovedal podráždene. "Aj tak nebude nikomu chýbať. Z Budína sa na našu ponuku o výkupnom nikto neozval a za svoju vierolomnosť si nič iné ani nezaslúži."
„Nech urobil čokoľvek, za posledné mesiace si to tvrdo odpykal a možno aj niekomu chýba.“
Margite uviazli slová v hrdle a rozpačito prešliapla na mieste. Napokon však neochotne pokračovala: "Milosťpani podplatila posla, ktorého ste tam poslali. Chce ho len pre seba, aby jej mohol do konca života slúžiť a aby skrotol, chce ho dať vykleštiť!"
Michal sa zarazil. Bežne nemal s pohanmi zľutovanie, ale takýto osud by nedoprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Obzvlášť keď to bol on, kto dcére správcu hradu poturčenca vydal.
Tej noci temnicami zaznel tlmený výstrel. Michal zahodil kožušinu, ktorou omotal pištoľ, aby stíšil ranu a otvoril ťažké dubové dvere.
"Obleč sa!" skríkol na väzňa a hodil mu oblečenie.
Hasan odpútal reťaze, ktoré mu predtým Zuzana s Margitou pripli iba naoko a vstal.
"Nečakal by som tu práve teba," zagánil poturčenec na husára.
"Ani ja by som tu samého seba nečakal," odvetil Michal. "Na vysvetľovanie nie je čas. Hoď na seba tie šaty a ideme."
Hasan pokrčil ramenami, teraz by prijal pomoc aj od samotného Šajtána. Pretiahol si cez hlavu košeľu, obliekol nohavice a vkĺzol do čižiem.
"Za mnou!" zavelil Michal.
Zajatca viedol tmavými chodbami pripomínajúcimi labyrint. Cesta sa kľukatila do neprirodzených smerov a strop začal pomaly klesať, až sa museli miestami prihrbiť. Po niekoľkých minútach kamennú klenbu nahradila dlhá štola, ústiaca do malej jaskyne. Keď konečne vyšli na čerstvý nočný vzduch, Michal zastavil a nečakane na poturčenca tasil jatagán.
"Tu sa rozlúčime. Ale skôr než ti darujem slobodu, odprisaháš mi, že o tejto chodbe naveky pomlčíš a aj keby ťa mučili, vezmeš si toto tajomstvo do hrobu."
"Prísahám na Alaha," zamával Hasan rukou a prešiel si ňou po krku, zbavenom po dlhých mesiacoch obojku. "A čomu vlastne vďačím za túto nečakanú milosť?"
"Za tvoju dušu i gule orodovali dve dievčatá, no vlastne tri a ja som nemal svedomie ťa ponechať Žofii," mykol plecami Michal a ukázal k priľahlým kopcom. "Tamtým smerom je malý potok, zmyješ v ňom svoje stopy a potom pokračuj po prúde na juh za Ipeľ. Zabudni na tento kraj a nevracaj sa. Druhýkrát ti zachraňujem život, do tretice už nebudem taký zhovievavý."
