Volenti non fit injuria V.

Jar roku 1575. Vtáky, ktoré len nedávno prileteli z juhu a usadili sa na stromoch na okraji lesa, vzlietli prudko k nebu. Vyplašil ich kôň klusajúci z ľudoprázdnej lesnej cesty vinúcej sa v tomto mieste ponad skalný zraz. Na jeho okraji pritiahol Michal koňovi uzdu a z výšky sedla pozrel na priľahlé hory, medzi ktorými čnel hrad Modrý Kameň. Pri pohľade na prebúdzajúcu krajinu po zime vzdychol a privinul k sebe Katarínu, ako v deň, kedy sa prvýkrát spoznali. Katka sediaca pred ním vzdychla tiež, ale z iného dôvodu. V prítomnosti svojho pána sa cítila bezpečne a ani jarný vánok nedokázal schladiť rumenec vystupujúci do tváre.
"Nehýb sa toľko," pošepol jej Michal do ucha, zastrčil zaň pramienok gaštanových vlasov a na odhalený krk vtlačil bozk.
Katarína sa pod jeho dotykmi ešte poznateľnejšie zachvela. Otočila sa v sedle, ako jej to dovolili zviazané ruky a opätovala bozky.
Keď od seba odtrhli pery nevinne hlesla: "Odviažete ma už prosím?"
Michal ignorujúc prosbu začal neurvalo vykasávať Katkinu sukňu. Odhrnutá látka odhalila ladné nohy obopnuté okolo sedla. Mladý vojak pokračoval vyššie až k stehnám, medzi ktorými sa zaleskla špeciálne upravená sedlová hruška. Vidieť však bola iba jej spodná časť, hornú mala Katarína zastrčenú hlboko v lone.
"Zdá sa, že sa ti to páčilo," zhodnotil Michal pri pohľade na mokré plecia koňa.
Keď sa nedočkal odpovede, iba previnilého zamumlania, pokračoval v prehliadke. Okolo hrušky uviazané lano stúpalo dvojitým viazaním skrz dievčine lono k bedrám, kde slučka okolo drieku zamedzovala aby sama od seba zosadla z koňa. Zvyšok lana pokračoval hore pod živôtik a hoci nebolo vidieť, Michal presne vedel, kadiaľ vedie. Za ďalšieho bozkávania potiahol dvoma povrazmi pri pupku. Celé viazanie okolo trupu sa v ten moment naplo a Katka ucítila akoby sa jej okolo pŕs ovinuli dve vretenice. Dievčina hlasne zavzdychala a po pleciach koňa stiekla čerstvá tekutina.
"Len si užívaj, kým môžeš," pošepol Michal.
Katka k nemu so strachom a otázkou v očiach otočila hlavu, ale to už Michal kopol koňa ostrohami do slabín a prudkým cvalom vyrazili ku hrebeňu kopca.
Za vrcholom spomalili do pomalého zostupu a skrz stromy Katka uvidela pre ňu neznáme údolie. Na rozdiel od Modrokamenského ním neviedla žiadna dôležitá trasa a zívalo prázdnotou. Jedinou známkou ľudskej prítomnosti boli drevenice pod lúkou, ku ktorým zamierili.

Kováčňou znelo búchanie kladív a fúkanie mechov. Avšak ako do nej vstúpila Katarína, všetko stíchlo a oči mladých učňov, ktorí nástrojmi pracovali sa upreli na ňu.
"Čakali sme vás skôr pane," vystúpil spoza vyhne statný kováč, očividne miestny majster a pozrel na Michala kráčajúceho za Katkou. "Už som si začínal myslieť, že si zákazku nevyzdvihnete."
"Zaplatil som vopred a skôr nebol čas," pokrčil Michal ramenami. "Odkedy sa roztopil sneh zamestnávajú nás mohamedáni."
"Pravda, pravda," pritakal zlostne kováč pri spomienke na pohanov. "Idem vám teda po to, čo ste žiadali."
Pri odchode venoval Katke zvláštny pohľad. Taktiež učni na ňu zvedavo hľadeli, nemajúc sa v jej prítomnosti veľmi do práce. Katarínu začal sužovať divný pocit. Cestou sem narazili na viacero dievčat, čiže nemohlo ísť iba o to, že je žena. Skúmavo pozrela na svojho pána, ale Michalov kamenný výraz nič neprezrádzal. Od rána odmietal povedať, kam a za akým účelom idú, a taktiež myslela na jeho záhadné slová pod hrebeňom kopca.
Jej obavy sa potvrdili, keď sa kováč vrátil s remeselne opracovaným kusom kovu, pripomínajúcim bedrové rúško a položil ho na stôl.
"Vyzleč sa," prehovoril na Katku bez úvodu Michal.
Tá na neho spod tmavých rias neveriacky zamrkala.
"Musíš si ho vyskúšať," vysvetlil už prívetivejším hlasom, dôrazným krokom prešiel za ňu a potiahol šnurovačkou živôtiku. "A to nepôjde cez šaty."
Katka zdráhavo zavrtela telom, opäť na nej viseli všetky oči. Poslednýkrát pozrela prosebne na Michala, avšak jeho nekompromisný pohľad nepripúšťal žiadnu diskusiu. Odovzdane teda vyzliekla živôtik i šaty a ostýchavo rukami zakryla pred mužmi odhalené krásy svojho tela.
"Poslušná," pochválil ju Michal.
Následne vzal zo stola kovové bedrové rúško, zohol sa s ním ku dievčiným kolenám a rukou postupne nadvihol každý členok, aby ho pod ňu dostal.
"Volajú ho pás cudnosti," vysvetľoval Michal, zatiaľ čo podivný nástroj ťahal skrz jej nohami.
Kov zastavil až na lone, obruč obopla boky a chladné železo sa zarezalo do dievčinho tela. Katka pozrela pod seba. Pás cudnosti zakrýval skoro celé podbruško a v mieste ohanbia vystupoval do zúbkov, ktoré mohli porezať každého, kto by sa dobýval dovnútra.
"Neboj sa," pošepol Michal, "bude to pre tvoju ochranu."
Katka prikývla. Hrad Modrý Kameň skrýval množstvo nástrah, pred ktorými by ju pás cudnosti ochránil. Keď si však nechtiac porezala prst o jeden z jeho zúbkov, uvedomila si, že ju chráni aj pred ňou samotnou. Bez vedomia svojho pána sa teraz nebude môcť samej seba dotknúť. Akoby na zdôraznenie jej myšlienok zašiel Michal kľúčom do diery v kove, otočil ním a ozvalo sa zaklapnutie mechanizmu.
"Odviedli ste dobrú prácu, sedí na nej ako uliaty," pochválil Michal učňov. "Páči sa ti Katka?"
"Áno pane," dodalo so sklopenými očami dievča, naďalej nesmelo skúmajúc prstami svoj nový šat.
"Mala by si sa mládencom odmeniť za ich remeselnú prácu a mlčanlivosť," zdôraznil Michal posledné slovo.
Nato chytil Katarínu za ramená, zatlačil na ne až si musela kľaknúť a nasmeroval čelom k učňom. Miestnosťou zaznel ryk mladých mužov. Rozhodne sa nenechali presviedčať a skoro súčasne obkolesili dievčinu. Ktosi ju schytil za vlasy, zaklonil hlavu a do úst strčil dva palce špinavé od sadzí. Medzi ne následne vsunul stoporený úd, až sa skoro pridusila. Poslušne našpúlila pery s jazykom a začala dýchať ústami, aby mohol hladko vnikať čo najhlbšie, ako ju tomu naučil jej pán. Taktiež ostatní učni si chceli užiť, ale dieru mala povoľnú iba jednu. Zvyšné chránil pás cudnosti. Istým spôsobom za to bola Katka aj rada. Vedela totiž, že by sama nedokázala nadržaných mládencov zahnať od svojho lona.
Úkosom pozrela na Michala, ktorý si práve potriasal rukou s majstrom kováčom. Keď zachytil jej pohľad, opätoval ho v zlom úsmeve a ostentatívne zatočil kľúčom od pásu cudnosti pomedzi prsty. Katka si uvedomila, že situáciu, v ktorej sa nachádza plne ovláda jej pán. Keby chce, hodí mládencom kľúč a tí by ju s radosťou položili na lopatky. V obave, že by to mohli urobiť, vzala do rúk dva najbližšie údy a začala nimi honiť. Netrvalo dlho a všetky tri skoro súčasne vystrekli na jej tvár. Než si však stačila vydýchnuť, nahradili ich ďalšie. Každý sa k nej chcel prebojovať, keď nemala voľné ruky, údy otierali o ostatné časti tela. Cítila sa nimi obkolesená, ako niekoľkohlavou hydrou, ktorej rôznotvárne krky neustále dobiedzali.
Napriek celej situácii k nej nikto nebol hrubý. Dokonca ju hladili po vlasoch a chválili jej šikovný jazyk. Katka však aj tak pociťovala nátlak z toho, akým smerom by sa mohla táto hra uberať. Alebo z prípadného trestu, ak ich dostatočne neuspokojí. Bojazlivo teda vzala do úst ďalší úd. Tentokrát skoro okamžite vystrekol, mládenec bol zrejme panic, a tak radšej zahanbene uvoľnil miesto kamarátovi. Niektorým stačilo k dosiahnutiu vrcholu aj samotné prizeranie a onedlho Katkinu hornú časť tela pokryla vrstva semena.

Na spiatočnej ceste už Katka nesedela na hruške, ani na sedle alebo konskom chrbte. Musela kráčať po vlastných, zviazaná na lane za koňom, ako ulovená otrokyňa. Na tele zasychalo semeno a bosé nohy ťapkali o blato. Po jej krásnom bývalom zovňajšku ostali už len šaty, prehodené cez konský zadok, na ktorý hľadela, zatiaľ čo sa snažila dohnať svojho pána. Ten ju ešte miestami zaťahal za lano, ktoré mala uviazané okolo rúk, aby pridala do kroku. Cítila sa mizerne, ešte včera ju Michal učil hrať šach, dnes ju ponúkal ako kupliar a teraz ju núti plahočiť sa za ním ako turecký otrokár. Bolo jej z toho celého do plaču. Od kováčne s ňou neprehovoril, ani sa za ňou neotočil v sedle. Možno to prehnala so zápalom a obšťastnila mládencov až moc dobre. Možno to bola skúška a mala sa viac brániť alebo je skúškou toto.
Prudké zastavenie koňa prebralo Katku z úvah. Keď sa rozhliadla, zistila, že sú na čistine obkolesenej ihličnanmi a jednou opustenou drevenicou. Michal bez slova zosadol z koňa a lanom, ktorým bola Katka priviazaná, ju doviedol k listnatému stromu, zasadeného pred verandou. Tam prehodil koniec povrazu nad konár a vytiahol svoju slúžku so vzpaženými rukami pod riedku korunu, cez ktorú presvitalo jarné slnko. Následne ju v tejto polohe nechal oddýchnuť a sám sa odobral odstrojiť koňa. So sedlom potom namieril do chalupy, kde zmizol.
Po chvíli sa z komína vyvalil dym a z dverí vyšiel Michal s prúteným košom. Nezamieril však ku Katke, ale do tieňa ihličnanov, kde na kope prežívali posledné zvyšky snehu. Ten najčistejší nahrnul selektívne do košíka a akoby si až teraz spomenul, že má spoločnosť, zamieril ku Katke. Košík s čisto bielym snehom položil k jej nohám a s uspokojivým výdychom vstal. Do ticha bolo počuť len vtáky sledujúce celú situáciu z koruny stromu. Michal sa nikam neponáhľal. Svoju obeť iba premeriaval zlým úsmevom, nechávajúc ju v napätí. V Katke narastal strach a predstavivosť, čo bude nasledovať. Navonok zachovávala pokoj, no drobné záchvevy tela prezrádzali nervozitu.
"Dnes tu prenocujeme," prerušil Michal mlčanie. "Slnko je ešte vysoko, ale do západu by sme na Modrý Kameň nedorazili."
Vysvetľoval, hladiac Katku po gaštanových vlasoch, ako mal vo zvyku.
"Nikto tu síce nebýva, lenže v tomto stave ťa dovnútra nepustím."
Bez ďalšieho varovania nabral sneh do rukavice a utrel ním Katkine zablatené nohy. Tá pod mrazivým chladom zvýskla, ako minulý rok, keď ju mládenci obliali počas veľkej noci vedrom studenej vody. Dnes to však bolo iné. Dnes tu stála v celej svojej nahote a časti tela, ktoré kedysi nesmel nikto vidieť Michal surovo ohadzoval snehom.
Zo stvrdnutých bradaviek utrel stopy zaschnutého semena. Rovnako zašpinené vlasy prečesal dávkou snehu, až ostali mokré ako po kúpaní v rieke. Posledná prišla na rad tvár. Dokonca aj ústa, do ktorých Michal vtlačil rukavicou sneh, až z toho Katke skoro zabehlo. Po vypľutí roztopených vločiek pozrela pod seba. Jej telo bolo konečne čisté, aj keď premočené a chladné. Uvedomila si, že jediná časť, ktorá ostala ušetrená bolo lono chránené pásom cudnosti. V kováčni sa cez neho nikto nedostal, teda nebolo nutné nič čistiť. Avšak kľúč od neho visel jej pánovi na opasku a on jediný rozhodoval, či pôjde dole.
Michal si všimol jej pohľad a pozrel stranou na prútený košík so zvyškom snehu.
"Nie prosím pane, tam dole som čistá," zaskuhrala Katka a pri predstave chladného snehu na intímnych partiách k sebe inštinktívne stiahla stehná.
Ako vždy nedbajúc prosieb, Michal necítil za potrebné diskutovať a bez slov z Katky vyzliekol pás cudnosti. Trepotajúce nohy následne vytiahol po jednej hore a za členky uviazal k zápästiam.
Dievčina visiaca za všetky končatiny a s vystrčeným zadkom teraz pripomínala hrušku, ktorá len čaká, kto si ju oberie.
"Veru áno, si čistá," konštatoval Michal pobavene a pohladil pysky. "Lenže ostalo ešte jedno špinavé miesto."
Svoje slová doplnil plesknutím po zadku. Poľakaná Katarína zvýskla. Než sa však stihla spamätať, prst v rukavici prenikol jej análom. V hrôze otvorila ústa a uvedomila si, aké miesto mal jej pán na mysli. Čoskoro do nej vnikol aj ďalším prstom, roztiahol ju ešte viac a do vzniknutej medzery vtlačil sneh. Katka nepríjemne zamrnčala. Stlačením svalov sneh vyšiel von, ale hneď ho nahradil čerstvý, až pri vychádzaní postupne menil farbu z hnedej opäť na biely.
Pri pohľade na lesknúce sa ružové lono Michal spokojne pritakal hlavou. Rukavicu, ktorou ešte pred chvíľou čistil Katkine vnútornosti hodil nedbalo na zem. Potom vyvliekol z ruky aj druhú, ale nezahodil ju, namiesto toho ju uchopil za otvor pre zápästie a návlekmi pre prsty udrel o dievčine ohanbie. Katka poľakane trhla telom a zhupla sa dozadu na konári. Pri návrate dostala rukavicou ďalšiu ranu po zadku, vzápätí aj z druhej strany. Rukavica pripomínala svojim použitím vreckový strapcový bič. Neudierala silnými, zato však svižnými ranami až sfarbila dievčin zadok do červena. Katka zaklonila hlavu dozadu a vydala zo seba hlasný ston, avšak ligotajúce sa ohanbie svedčilo o tom, že jeho príčinou nebude iba bolesť.
Michal nakoniec zahodil aj druhú rukavicu a holú dlaň položil na vlhké lono. Prstami prečesal pysky a so šťavou, ktorou boli nasiaknuté prešiel k zadočku.
"Dnes to nebude o tvojom vzrušení," dodal Michal a navlhčeným prostredníkom vošiel dnu.
"Áno pane, som pripravená" hlesla Katka, zmierená so svojim osudom.
Michal spokojne pritakal a k prostredníku pripojil aj ukazovák. Oboma prstami následne niekoľkokrát penetroval anál, rozťahoval nimi a púšťal na ne zhora sliny. Katarína ticho zaúpela pod neprirodzenými pohybmi, na ktoré nebola vo svojom tele zvyknutá a ucítila, ako sa pred svojim pánom voľky-nevoľky otvára. Inštinktívne stiahla zvierač, ale to už bol stoporený žaluď vnútri a pokračoval pomaly hlbšie. Mala pocit, akoby sa nemal nikdy zastaviť. Už ho v sebe neraz cítila, avšak dnes to nebolo vzrušujúce. Aspoň nie pre ňu. Michal vzdychol od rozkoše a jeho žiadostivosť prezrádzal aj stoporený úd, ktorý sa zatiaľ v Katke stratil až po koreň. Tú to veľmi zabolelo, ale pri pohľade na svojho pána bola rozhodnutá vydržať bolesť, aby mu dožičila vzrušenie, po ktorom tak bažil.
Michal silným stiskom uchopil Katkine stehná a vrazil ho do nej ako baranidlom o bránu, nemajúc zľutovanie pred slzami, ktoré jej vytryskli z očí. Po ich romantických večeroch už nebolo vidu ani slychu, dnes si ju bral ako barbar svoju ulovenú otrokyňu. Ich telá o seba plieskali a súlož nabrala na intenzite. Katka si hryzla do paže a skryla v nej výkriky. Michal ešte doplnil pár úderov plochou dlane po zadku, potom so zaručaním na cely les naplnil Katkine útroby teplým semenom.
"Bolo to úžasné," nahol sa k nej a vrúcne pobozkal na pery.
Katarína opätovala jeho bozky a nesmelo pritakala, nevediac, čo bude nasledovať ďalej. Vtom jej na zadku pristál ďalší sneh, ale tentoraz Michal skôr upratal neporiadok, ktorý spôsobil. Keď bol hotový, odpútal dievčinu z konára a vzal do náruče ako nevestu. Nahá a zneuctená Katka sa privinula k jeho telu. Hoci k nej dnes nebol najmilší, teraz ju láskyplne chlácholil a preniesol na rukách cez blatový dvor do chalupy.

V drevenici uložil Michal nahú Katarínu pred kozub na vyhriate kožušiny. Kým sa zohrievala, upratal aj zvyšok vecí, dôkladne vypucoval čižmy a zamkol zvnútra dvere. Následne zo sedlových vakov vybral sušené mäso s chlebom a čutorou vína. Od každého si dal trochu, najviac však vína a zvyšok podal Katke, ktorá sa zatiaľ pohodlne zababušila pred ohňom.
"Keby som vedela, že budeme nocovať, vzala by som niečo z hradnej kuchyne," odvážila sa Katarína nahlas zapochybovať. Odhryzla zo suchého mäsa a pozrela na ohnisko, do ktorého jej pán vhodil ďalšie poleno. "Určite by sa tu našiel kotlík, mohla som uvariť jeden z receptov, ktoré ma Tomáš naučil."
Michal jej venoval vlažný úsmev a sadajúc si vedľa nej iba dodal: "Nabudúce."
"Sľubujete?" zamrkala na neho spod kožušín Katka a objala ho okolo pása.
"Sľubujem," pritakal Michal a pozrel skrz okno na slnko klesajúce k obzoru. "Toho hradu mám aj tak už plné zuby, rád zmením prostredie."
Katka sa k nemu privinula ešte bližšie a šmátrajúcou rukou pohladila jeho rozkrok.
"Je tu útulne, obzvlášť na kožušinách," zašepkala koketným úsmevom a prstami skĺzla k Michalovmu opasku.
Ten len vzal jej ruku do svojej a pobozkal na chrbát dlane. Katka však nedala pokoj. Vyštverala sa na hruď svojho pána a namiesto dlane mu nastavila pery.
"Keď budeš neposlúchať, pôjdeš pod zámok," komentoval jej konanie Michal, napoly žartom, napoly vážne a pozrel významne na pás cudnosti položený pri kozube.
"To nie je fér," zaprotestovala Katka, "ja som sa neuspokojila."
Michal vzdychol až Katku na jeho hrudi natriaslo. Na to vstal a chytajúc svoju slúžku pod pazuchy, postrčil ju pred seba na podlahu.
"Tak, teraz máš priestor, môžeš sa obšťastniť."
Katarína nezaváhala ani na okamih a s radosťou poslúchla svojho pána.
"Nie, nie rukami, tie daj pekne za hlavu."
Tentoraz uposlúchla už menej ochotne. Ruky z lona presunula na gaštanové vlasy a v submisívnej póze rozkročila nahé kolená pred svojím pánom. Michal sa len pohodlne oprel o kožušiny, upil z vína a natiahol nohu obutú v čižme ku Katkiným stehnám. Tá na neho zo zeme nechápavo zamrkala.
"Na čo čakáš?" ponúkol ju.
Katka až teraz pochopila a nervózne zavlnila telom. Túžila sa uspokojovať nahá pred svojim pánom, ale nie takto ponižujúco. Bola to však ona, kto túto hru vyprovokoval a teraz musela znášať dôsledky, lebo nerozhodovala o pravidlách. Nakoniec neochotne položila ohanbie na čižmu svojho pána a pozrela mu do očí. Ten ju prebodol prísnym pohľadom. Nebolo cesty späť. Pysky teda otrela o suchú kožu, avšak pod pravidelnými pohybmi čoskoro navlhla, kým Katku zalieval rumenec. Už viac nemyslela na svoje poníženie, myšlienky utíchli pod prívalom rozkoše, ktorá pulzovala celým telom. Neschopná ovládnuť svoje chúťky, s orgazmom v nedohľadne šúchala lonom ponad čižmu ako námesačná. V snahe privodiť si ďalšie vzrušenie zrýchlila pohyby, no stratila rovnováhu a rukami dopadla na zem.
Vtom Michal capol prstami Katke po líci. Nebola to však facka, skôr gesto na upútanie pozornosti.
"Polož ruky späť, tam kde boli!" dodal chladne a vytiahol ju hore za ľavú bradavku.
"Prepáčte pane," zapišťala Katka a dlane poslušne vrátila na záhlavie.
Za odmenu jej pán nastavil čižmu a Katarína opäť ponižujúco otrela svoje pysky o kožu. Znova privádzala svoje telo k rozkoši neprirodzenou cestou. Spodné svalstvo však začalo postupne páliť pri každom pohybe, kolená odierali o tvrdú podlahu a Katke pomaly dochádzali sily. Vyčerpaná a zaslzená pozrela na svojho pána, pripravená vzdať sa a uznať porážku.
Ten k nej nečakane natiahol ruku, pritlačil dvoma prstami na klitoris a nežnými dotykmi naplnil Katku novou vlnou vzrušenia, ktoré prekrylo bolesť. Dokonca sa s bolesťou miešalo a vytváralo nový druh rozkoše, ešte intenzívnejší a silnejší než prvotný impulz. Od vzrušenia zo seba vydala plačlivé vzdychy, roztriasli sa jej kolená a pocítila prichádzajúci orgazmus.
Než ho však mohla dosiahnuť Michal odtiahol ruku. Katka už len bezmocne zahýbala mokrými pyskami v prázdnom vzduchu a s rukami stále za hlavou pozrela vyčítavo na svojho pána. Ten na jej pohľad zareagoval iba zlým úsmevom. Chvíľu sa pohrával s myšlienkou, zavrieť takto rozrobenú Katku späť do pásu cudnosti a samoľúbo sa v duchu bavil na jej prípadných reakciách. Tak či tak, nemala by na výber.
Nakoniec sa ale rozhodol svoju slúžku viacej netrápiť, nadvihol ju za pazuchy a ako dievčatko posadil na svoje koleno. Následne pomaly zašiel prstami skrz rozpálené stehná k vlhkému lonu a ukazovákom vošiel dnu.
"Keď ma pekne poprosíš, dovolím ti sa dorobiť," prehovoril blahosklonne Michal a aby dodal svojim slovám dôraz, zahýbal prstom v jej útrobách.
Katka zaliata rumencom zalapala po dychu a s prerývanými vzdychmi odvetila: "Pro-pro-prosím."
"Prosíš o čo?" spýtal sa Michal bezvýrazne.
"Prosím, môžem sa u-u-urobiť? Pro-prosím pane," zavzlykala.
Namiesto odpovede vzal Michal do ruky tú Katkinu a priložil ju k jej lonu.
"Môžeš," pritakal, vediac, že najlepšie dosiahne vrcholu vlastnými prstíkmi.
Michal sa už iba oprel o kožušiny a kochal sa pohľadom na Katku, ktorá jazdila rukou po svojom lone, ako huslista slákom po strunách. Privinul ju rukou, aby vedela, že je stále s ňou, a popri tom, ako vzdychala, ju vášnivo pobozkal. Katka sa pod jeho dotykmi napla a trasúc sa od vzrušenia, hryzla Michala do pery. Potom z nej už iba ticho vyšlo: "Ďakujem pane."