Will
Posted 17.09.2023 by Will in Femdom
Bol tretí deň nového školského roku. Ráno po exemplárnom potrestaní sa chlapci zotavovali na cele. Dievčatá im dali pokoj, dokonca sa nad nimi zľutovali a doniesli im raňajky. Ťažko povedať, či zo súcitu, alebo z čistého pragmatizmu. Predsa len, ich potrebovali mať čím skôr opäť vo forme. Lýdia dokonca povolila ošetriť Maxov chrbát, ale masť mu musel natrieť Alex, nakoľko to bolo podľa jej slov pod jej úroveň. Poobede sa však nedalo vyhnúť povinnostiam, účasť otrokov bola dnes povinná na cvičenie v škole. Keď sa dievčatá vrátili z ranných prednášok, venovaných všeobecnému vzdelaniu a teórií, ktorej sa otroci nemohli zúčastňovať, vzali chlapcov na vodidlách z internátu do triedy.
Prišli medzi poslednými, miestnosť už bola plná asi tuctom žiačok so svojimi otrokmi. Pár študentiek sedelo v laviciach, po ich bokoch vyčkávali chlapci s priviazanými obojkami ku konštrukcii stolu. Zvyšok stál vzadu v utvorenom polkruhu, v ktorého strede kľačali dvaja otroci na štyroch. Boli k sebe otočení chrbtami a spojovala ich reťaz, ktorou mali podviazané vajcia. Z ničoho nič pískla píšťalka, obaja sa pohli opačnou stranou, reťaz sa napla a dav začal skandovať.
„Á pretláčaná!“ zvolala veselo Lýdia a vydala s k nim.
Cestou ju však chytila za ruku iná žiačka.
„Ahoj Lyda, to sú teda tí vaši klamári?“ ukázala prstom na Alexa s Maxom. Tí sa s hlavami sklonenými dole tvárili previnilo.
„Ahoj Sofia, áno to sú oni,“ nakopla Lýdia Maxa špičkou topánky do zadku.
„Chrbty majú ako také dva tigre,“ zachichotala sa Sofia. „Ale keby to spravil ten môj, vymyslím mu rafinovanejší trest.“
Lýdia skoro vybuchla od zlosti, veľmi zle totiž znášala kritiku na svoju osobu, ešte k tomu od niekoho ako Sofia. Už sa chystala na odpoveď, avšak do debaty vstúpila nečakane Matilda, ktorá k nim prišla z polkruhu vzadu.
„Nevšímaj si ju, určite ti iba závidí, že si dostala veľmi pekného otroka,“ skonštatovala, keď pozrela do Maxových modrých očí.
Ten sa začervenal, ako otroka ho nikdy nenapadlo uvažovať, či je atraktívny.
„Disciplínu si už vybuduješ časom. Ako ťa poznám, ty s tým nebudeš mať problém,“ dodala podporne.
„Ďakujem,“ povedala Lýdia a pohodila hrdo hlavou s pohľadom na Maxove rany na chrbte.
„Keď už je reč o tvojom otrokovi, nedáme pretláčanú?“ spýtala sa Matilda.
Max sa ani nestihol pozrieť na svoju majiteľku, či s tým bude súhlasiť a už ucítil, ako ho berie za vodidlo do stredu polkruhu. Odtiaľ sa zrovna odplazili dvaja otroci, chytajúci sa za svoje genitálie. Lýdia odopla Maxovi vôdzku z obojku a rukami ho nasmerovala do správnej polohy. Matilda spravila so svojim otrokom to isté tak, že boli teraz otočení k sebe zadkami. Max začul ako po podlahe cinká kovová reťaz. Pozrel sa pod seba, všimol si, že nie je celá kovová, ale na oboch koncoch je úzky kožený remienok, ktorým mu práve podväzovali vajcia.
Alexa sa tento druh zábavy našťastie netýkal, avšak nebol si istý, či ďalšia nebude chcieť ísť Nikoleta. Zmohol sa iba na schovávanie sa za jej nohy, keď pozoroval ako dvojica otrokov zápasí. Modlil sa, aby čím skôr začala hodina. Po včerajšku vedel, aký nepríjemný pocit je mať podviazané vajcia.
Zadok Matildinho otroka sa pomaly blížili k stredovej čiare, Max sa chystal na konečné zatlačenie, no v tom sa vo dverách zjavila učiteľka, podobná žene z jedálne. Skupinka vzadu sa rozpustila a všetky študentky spolu s Lýdiou a Nikoletou si sadli na svoje miesta.
„Dúfam, že ste po obede oddýchnuté a plné síl,“ začala na úvod. „Dnes si precvičíme bičovanie. Na stoloch máte klasický krátky bič, na aký ste boli zvyknuté z minulého ročníka...“
Lýdia prestala počúvať, hneď ako učiteľka začala viesť prednášku o starostlivosti o pomôcky. Potichu zívla a prevrátila oči smerom na Nikoletu, sediacu s ňou v lavici. Prebralo ju, až keď vyvolala Sofiu, ktorá sedela pred nimi. Tá sa postavila spolu so svojim otrokom pred tabulu.
„Účelom tohto cvičenia, bude uštedriť otrokovi čo najviac rán bez toho, aby vydal hlásku,“ vysvetľovala učiteľka. „Je preto nutné striedať miesta a rovnomerne pokryť celý chrbát. Sofia môžeš začať.“
Sofia na to pokynula svojmu otrokovi, aby si odstúpil meter dopredu a začala ho šľahať bičom. Rany od nej boli pekné a rovné. Smerovali od lopatiek až k zadku, vytvárajúc tak súvislý film červenej pokožky na jeho chrbte. Keď prešli cez ľadviny, jej otrok skríkol a našponoval sa. S hlavou sklonenou dole sa otočil, potichu povedal prepáčte a pobozkal jej topánky.
„To nebolo zlé,“ dodala učiteľka, „píšem ti dvojku. Môžeš si sadnúť, ďalšia pôjde Lýdia.“
Tá si čelenkou uhladila svoje dlhé blonďavé vlasy, odpútala Maxa a vzala ho za vodidlo pred tabulu. Tomu sa po včerajšej skúsenosti a dnešnej pretláčanej vôbec nechcelo, až ho musela viac menej dotiahnuť. Keď schytal prvú ranu roztriasli sa mu kolená. Po ďalšej ledva skríkol. Vydržal ešte pár ďalších, no potom zvreskol od bolesti. Okrem Nikolety sa celá trieda zasmiala, najhlasnejšie Sofia. Učiteľka ich utíšila gestom ruky.
„Za štyri, som sklamaná Lydka. Po tak dobrých výsledkoch na figuríne takto pohorieť, chce to menej horlivosti,“ ukázala na Alexov ešte nezahojený chrbát. „Potom veľa nevydržia, ďalšia pôjde tvoja susedka.“
Nikoleta si s povzdychom fúkla do ryšavej ofiny.
„Dajte mi päť, vyzeralo by to podobne,“ povedala a nechtom skúmala Alexove rany, ten jej za to v duchu ďakoval.
„Najprv práca, potom zabáva dievčence,“ karhala ich učiteľka.
„Išlo o trest, nezabávali sme sa!“ snažila sa brániť Nikoleta.
„Musíte si nájsť iný spôsob trestania. Na moje hodiny budete potrebovať otroka v dobrej kondícii.“

Po vyučovaní sa zastavili v parku na lavičke.
„Musíme niečo vymyslieť,“ potiahla cigaretou Lýdia, prehodila nohu cez nohu a odklepla popol Maxovi do nastavenej dlane.
„Tak niečo vymyslíme, keď zas niečo vyvedú,“ vydýchla dym Nikoleta, ale popol odklepla do smetného koša, Alex jej totiž robil podnožku.
„Nie! Musíme to vymyslieť teraz. Inak si budú dovoľovať.“
Chlapci, ktorí medzitým kľačali na štrkovom chodníku nevyzerali, že by sa chystali niečo si dovoľovať. Dievčatá tomu však nevenovali pozornosť a vymýšľali druhy trestov, pri ktorých sa Alexovi s Maxom ježili ich tmavé vlasy. Nápady padali od hladovky, až ku kastrácii. Našťastie usúdili, že väčšina by mala negatívny dopad na ich zdravie.
„Počkaj, zavolám staršej sestre,“ napadlo Nikoletu. „Opýtam sa, ako to riešili ony.“
Ozvalo sa vytáčanie. Po zdvihnutí jej vyrozprávala detailne celý príbeh od incidentu v jedálni, cez bičovanie, po strápnenie na hodine. Keď skončila, z druhej strany sa ozval ženský hlas. Nikoleta prikyvovala.
„Ideme na nákup!“ zahlásila, po zložení telefónu.
„Do mesta je to ďaleko a ja mám dnes podpätky,“ posťažovala sa Lýdia.
„Tak si požičiame koč,“ zablysli sa Nikolete jej hnedé oči, na jazdu ním sa tešila od prvého dňa v škole.
Koče boli odstavené na konci parku. Mali iba jednu nápravu, na ktorej bolo umiestnené dvojmiestne sedadlo. Odviezla by sa však aj jedna alebo tri osoby. Z nápravy viedli dve tyče, ktoré sa vpredu spojovali do rúčky pre hnaciu silu, tou boli otroci. Max s Alexom ju uchopili, zdvíhajúc tak koč do horizontálnej polohy. Dievčatá sa usadili za nich do sedadla. Lýdia vytiahla zo školskej tašky krátky bičík z dnešnej hodiny a šľahla ním chlapcom okolo hlavy, volajúc pri tom hijó. Tí v tom momente zabrali a koč sa dal do pohybu. Z brány vyšla štvorica zákrutou, za ňou nasledovala rovinka popri hranici parku. Otroci nad sebou začuli práskanie biču, ktorý signalizoval, aby zrýchlili. Cesta tu bola našťastie robená na tento druh dopravy a jej povrch dovoľoval bezpečné behanie na boso. Opreli sa teda do držadla až ich paničky výskali od vzrušenia, keď im studený vietor fúkal do tváre. Ich rozdivočená jazda si vyslúžila pár nevraživých pohľadov od dám, ktoré sa prišli pokojne poprechádzať po priľahlom chodníku. Po chvíli sa pred nimi zjavil druhý, pomaly sa pohybujúci voz a vzdialenosť medzí nimi sa zmenšovala. Lýdia vyhodila smerovku tak, že šľahla Maxa bičom vedľa ľavého ucha. Pochopil a stočil koč doľava, aby mohli obehnúť ten pomalší. Jeho majiteľky za nimi niečo zavolali, ale nepočuli ich ako uháňali ďalej rovinkou. Na jej konci museli spomaliť, cesta sa tu začala točiť okolo domov. Z chlapcov už stekal pot a keď dorazili na miesto, Nikoleta poznamenala, že po návrate na internát ich čaká sprcha.
V obchode s pomôckami mali všetko od výmyslu sveta. Lýdia sa už chystala obzrieť všetky regály. Nikoleta ju však poznala a aby zabránila trojhodinovej prehliadke oslovila predavačku.
„Elektrické obojky?“ začudovala sa predavačka, keď jej Nikoleta vysvetlila čo chcú. „Tak poďte za mnou.“
„Nemáte aj menšie, čo by sa dali dať okolo prirodzenia?“ opýtala sa cestou Lýdia.
Predavačka sa na ňu so záujmom pozrela spod okuliarov.
„Áno, ale v kombinácii s pásom cudnosti sú nepraktické a rovnako ako obojky zastarané. Dvom dámam ako ste vy, by som odporučila toto,“ ukázala na vedľajšiu poličku, na ktorej boli vystavené chrómové pásy cudnosti s hrubým čiernym krúžkom a malým ovládačom.
„Elektrický pás cudnosti,“ vysvetľovala predavačka, „netreba ďalšieho prídavného obojku alebo náramku. Elektrický šok pošle priamo do genitálií.“
Kým preberali podrobnosti o sile šoku, Max si prehliadal klasické typy pásov vo vedľajšom regáli. Striaslo ho, keď videl, že niektoré sú veľmi malé, majú z vnútra ostne, alebo trubičku na močovod. Podvedome si chytil tú svoju, ktorá mu už teraz prišla veľmi tesná. To neuniklo Lýdiinmu pohľadu.
„Tie elektrické vyzerajú dosť obyčajne, nemôžu mať aj ostne?“ spýtala sa škodoradostne.
„Áno, ale iba na mieru a pripláca sa za to,“ ukázala na cenník predavačka.
Lýdia si povzdychla.
„To je veľa, ale jedného dňa ti takú kúpim,“ sľúbila Maxovi a pichla ho nechtom do vajca.
Ten sa tváril ako pes, ktorého chcú poslať do dažďa.
„Stačia nám klasické elektrické,“ usmiala sa ako vždy Nikoleta.

Dievčatá neodolali a kúpili zopár ďalších pomôcok. Pri spiatočnej ceste sa chlapci ešte viac spotili z cvalu a následného nosenia školských aj nákupných tašiek. Keď ich odložili na internáte, zobrali chlapcov do umyvárne. V nej bolo vlhko. Na štyroch sa sunuli po mokrých dlaždiciach od vody, ale zjavne aj iných tekutín. Za nimi kráčali dievčatá v žabkách. Každá si odviedla toho svojho do kabínky. Nikoleta vložila Alexove zápästia a členky do okovov na stene tak, že rozpažil údy do tvaru X. Potom siahla k svojmu členku, kde mala na retiazke kľúčik od jeho pásu cudnosti. Alex od vzrušenia zhlboka dýchal. Nikoleta sa mu ale nechystala prvé odomknutie nijako uľahčiť. Dotýkala sa ho na miestach, kde sa ho ešte žiadna iná nedotkla. Tam kde celý život dostával iba ranami bičom, ho teraz hladila končekmi prstov. Na nepohodlnosť v páse cudnosti si už dávno zvykol, avšak po tom čo si vykasala sukňu a zadočkom sa mu obtrela o lono, pocítil bolesť spojenú s beznádejou ako nikdy. Pokúsil sa odtiahnuť, ale Nikoleta ho prirazila bokmi k stene. Chvíľu ho ešte provokovala pomalými pohybmi, potom sa otočila. Keď uvidela jeho výraz rozosmiala sa.
„Chi chi, no dobre, už ťa nebudem toľko trápiť,“ dodala a kľúčikom mu pootočila zámkom.
Alex ucítil obrovskú úľavu, keď sa mu konečne voľne stoporil. Mal ho navretý krvou a aj najmenší vánok z prievanu mu spôsoboval rozkoš.
„Čakala som ho väčšieho,“ konštatovala smutne. „Možno by sme ti mali do budúcna zvoliť menšiu schránku,“ doberala si ho, zatiaľ čo mu prechádzala teleskopickou špongiou po tele.
Keď mu zašla k prirodzeniu slastne vzdychol. To nemal robiť. Nikoleta natiahla tyčku so špongiou za seba a z otočky ho ňou šľahla po penise. Podarilo sa jej trafiť žaluď. Alex, ktorý od rozkoše nečakane prešiel k bolesti zakričal.
„Čo tam robíte?“ ozvala sa Lýdia z vedľajšej kabínky.
„Ale iba problémy s erekciou,“ zasmiala sa Nikoleta.
Potom sa prisunula k Alexovi aby ju počul iba on.
„Ak sa spravíš, ešte dnes pôjdeme späť do obchodu. Kúpim ti tam tú najnepohodlnejšiu klietku a budeš v nej do konca života.“
Alex bojazlivo prikývol, ale jeho erekcia ostávala, aj keď ho Nikoleta začala omývať ľadovou vodou zo sprchy. Po tom čo zmyla poslednú mydlinu, vytiahla z obalu nový pás cudnosti. Ako mu vsúvala na prirodzenie krúžok, znova vzdychol. Tentokrát úpenlivo, až povolil v kolenách a smutne sa zadíval na svoj penis, ako by v duchu preklínal, že sa s ním musel narodiť.
„Prosím slečna, mohol by som sa urobiť? Max to zažil v pondelok. Môžete ma potom potrestať ako sa vám zachce.“
Nikoleta mu rukou prešla po spodnej časti penisu. Bol v siedmom nebi, keď mu prstom masírovala uzdičku. Nemusela robiť viac, už len z toho bol na hrane urobenia sa a zo žaluďa mu tieklo. V tom sa mu ale sny rozplynuli, Nikoleta mu vrazila na penis aj zvyšok pásu cudnosti a spojila tak krúžok s klietkou.
„Nikdy sa už neopovažuj prosiť ma o to, aby si sa mohol spraviť. Odpoveď bude aj tak vždy nie,“ pohrozila a vzala do ruky ovládač.
Do vajec schytal šok, ale v tomto stave mu to skôr spôsobilo rozkoš. Nikoleta zlostne dupla nohou o mokrú dlážku, koliesko na ovládači otočila do maxima a stlačila. Alex zareval. Všetky svaly sa mu napli. V tom dostal ďalší. Počul ustavičné stláčanie ovládača. S každým stlačením mu telom prebehol elektrický šok, ktorý mu z hlavy vyhnal akúkoľvek hriešnu myšlienku. Telo mu kleslo od vyčerpania, až visel za ruky a keby nebol pripútaný padne. Rovnako mu povädol aj penis. Potom šoky prestali.
„Prepáčte slečna, už sa to neopýtam,“ povedal skleslo.
„Takto sa mi páčiš, pekne umytý, voňavý a odovzdaný,“ usmiala sa na neho.
Alex na ňu hľadel skrz svoje zaslzené hnedé oči. Jedna mu stiekla po líci. Nikoleta ju utrela palcom.
„No ták,“ chlácholila ho. „Je nutné držať ťa skrátka, inak by ťa tvoja žiadostivosť odrádzala od tvojich povinností. Pozri sa na Maxa, spravil sa a na druhý deň už klamal svoju pani. Ja viem najlepšie čo je pre teba dobré, keď sa mi plne odovzdáš a stane sa z teba dokonalý otrok, začnem ťa uvoľňovať aj ja.“
„Ďakujem slečna,“ povedal a donútil sa k úsmevu cez slzy, ale vedel, že to môže znamenať aj rok.
Keď ho zvesila z okovov na stene, dal sa opäť na všetky štyri a bez toho aby mu niečo povedala, jej zlízal jazykom mydliny na jej nohe.
„Vidíš, učíš sa rýchlo,“ dodala spokojne a pohladila ho po kostrči ako psíka.

Komentáre- príspevky
Pridal/a Was dňa 18.09.2023.
1 Vote
Páči sa mi štýl písania aj príbeh...
Was
Pridal/a Will dňa 20.09.2023.
0 Hlasov
Ďakujem, ale prekvapuje ma, že sa to páči aj dominantnému mužovi Wink
Will
Pridal/a Q dňa 18.09.2023.
1 Vote
Krásný život otroků ::050::
Těšil jsem se na pokračování a čekání se vyplatilo...
Těším se, co bude dál...
Naposledy upravil Q 18.09.2023.
Q
Pridal/a Will dňa 20.09.2023.
0 Hlasov
Ďakujem, štvrtok určite bude, ale neviem kedy Smile
Will