Ona. Páči sa mi. Je úplne iný ako stádo tých predchádzajúcich chlapov, čo mi zobali z ruky. Elegantný, kultivovaný. Najúžasnejšia je tá jeho nesmelá iskra v inak odvážnych očiach. Túžim po ňom a isto aj on po mne.
On. Tá žena ma tak veľmi priťahuje jej sebaistotou. Zbláznim sa z toho. Mám úplne zviazané ruky. Ja, čo som s tým nemal nikdy problém. Má ma úplne vo svojej moci.
Ona. Dnes večer, keď ma odprevadí domov, tak si ho konečne podám. Nesmiem ho však vystrašiť. Pôjdem na neho pekne pomaly. Presne ako s týmto skvelým dezertom. Vychutnám si ho pekne pomaly.
On. Ešte aj ten dezert je úplne, ako by k nej patril. Ladne. Ako z dobre nastylovanej reklamy. Nenechaj sa rozplylovať. Zachovaj si svoju tvár. Nezneisti, to ženy nemajú radi. Nesnaž sa ju potajme vyzliekať očami. To neznášajú ešte viacej.
Ona. Výborne. Konečne ten žiadostivý pohľad. Skrýval ho a odkryl ho až teraz, lebo vedel, že mi to polichotí? Áno, iná alternatíva nepripadá do úvahy.
On. Nechcem sa s ňou ešte rozlúčiť. Ako jej dám najavo, že s ňou túžim stráviť celú noc? Prečo mám zrazu tak zviazané ruky. Má ma úplne vo svojej moci.
Ona. Trápila som ho dostatočne dlho. Získala som si ho. Ten pohľad ma o tom presvedčil. Je to skutočný chlap. Cítim sa v jeho spoločnosti výnimočná. Túži po mne a nenaznačí mi to ani najmenším gestom. Dnes ho za to odmením.
On. Ach, cítim sa ako keby som sa išiel po prvý krát zbaviť panictva. Som taký vzrušený a zároveň tak neistý. Neistoty si sa už dávno zbavil, tak prečo ťa teraz znova ovládla? Spamätaj sa.
Ona. Nezaslúži si to, ale každému chlapovi prospeje ešte malá chvíľka napätia.
On. Neznášam napätie. To zlomí snáď úplne každého. Nepočúvaj tie myšlienky. Všetko je v poriadku. O chvíľu je tu v celej jej kráse. A povie, že si to rozmyslela. Prestaň. Si smiešny. Veď sa ti už začínajú triasť ruky. Vzchop sa.
Ona. Tak a teraz prichádza okamih pravdy. Bude mi navždy patriť alebo zdrhne ako ten chudák. Nie. Nezdrhne. Dôverujem mu. Ale bude to strašne bolieť, ak sa mýlim. Nedám mu priestor, aby ho niečo také napadlo. Dnes určite nie.
On. Je tak pôvabná. Neviem z nej spustiť zrak. Cítim, ako mi pomaly po bruchu kĺže čoraz vyššie a ja pomaly klesám k posteli. Neviem to ovládať. Chcem ju pobozkať, no vôbec mi nedáva priestor.
Ona. A už si v mojej moci. Sedím na tebe a ty tam ležím úplne v moje moci. Cítim, že sa ti to takto zatiaľ páči.
On. Konečne ju budem môcť opäť pobozkať. Moment, čo to robí s mojimi rukami.
Ona. Pošepla som mu: „Mám rada veci pod kontrolou.“ Uviazala ruky o rám postele. Do očí som sa mu nepozrela. Zneistili by ma. Bude v mojej moci, až pokým nezačne protestovať. A to neurobí. Dôverujem mu.
On. Netuším, čo sa to tu deje, ale vôbec ma to nevystrašilo. Buď sa mi tak veľmi páči alebo som tak veľmi nadržaný. Ach, mýlil som sa. Po tom, ako mi ho pevne uchopila a teraz priam profesionálne dráždi, som to pochopil. Je to v tom, že ona presne vie, čo robí.
Ona. Ach, ty môj chudáčik. Keď ťa tak teraz sledujem, ako na mňa žiadostivo hľadíš, vidím, že vôbec netušíš do koho rúk si sa práve dostal. Mala by som ti to opäť nejako naznačiť.
On. Keď sa nado mňa postavila a nechala skĺznuť jej čierne nohavičky až ku mne, mal som chuť zakričať: „Rob si so mnou, čo chceš. Som len tvoj“. Zdá sa, že to pochopila aj bez toho. Kľakla si k mojim rukám a lonom mi prikryla moje pery. Podvedome som zavrel oči.
Ona. Je v eufórii. Len nech z neho nevyprchá. Ale to je teraz jedno. Pochopil to. Myslí si, že s ním hrám hru. Je rozkošný. Hovorí zo mňa vzrušenie.
On. Keď sa na mňa pritisla, zmocnili sa ma obavy. Ale obava z toho, že ju sklamem bola ešte horšia. Všetko sa ale rozplynulo po pár sekundách a objavil som v tom vášeň. Lapajúc po dychu sme ako jedno telo prežili jej orgazmus. Vtedy som si uvedomil, že to bola skúsenosť, za ktorú by som bol ochotný aj zomrieť.
Ona. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala. Snáď som ho nepridusila. Nie, leží tam s blaženým úsmevom zamazaný od môjho vzrušenia. Panvu som presunula nižšie a rozhodla ho potrápiť v nižších partiách.
On. Hrala sa so mnou telom pred tým, než ma nechala vniknúť. A potom? Pošepla mi do ucha: „Zvládneš to?“ Nepočkala ani na odpoveď a teraz len zo všetkých síl odolávam návalu toľkého vzrušenia. Nesmiem ju sklamať.
Ona. Vydrží to? Povolí? Ach, teraz je to úplne jedno. Úžasný orgazmus. Prečo nie som ako ostatné ženy? Prečo ma nevzrušuje klasický sex? Ale on áno. Aj toto. Ale aj to, aký je oddaný. Usmievam sa. On stále drží. Niečo z neho bude. Uvidíme, pri ňom si možno navyknem aj na klasický sex. Páči sa mi.
On. Obstál som. Jej úsmev to prezradil. Uvoľňuje mi jednu ruku a prikladá na môj penis. Niekoľkokrát mi ukáže dobre známy pohyb a presunie sa ku kraju postele. Dráždi ma pohľadom. Zvodne si rukou prechádza po celom tele.
Ona. Posledná skúška. Zdá sa mi, že sa mu to zatiaľ všetko páčilo. Je taký zlatučký, ako sa tam so sebou hrá a sleduje každý môj pohyb. Nenápadne mu prikývnem, že teraz už môže. Okamžite na to sa z neho valí fontána vzrušenia. Túžim mu to dať ochutnať, ale na to je ešte skoro.
On. Ako to urobila? To bolo niečo neskutočné? Nikdy som nezažil nič lepšie. Chvíľku to všetko vstrebávam. To už ma ale vo dverách čaká s uterákom. Je pre mňa. Do kúpeľne vchádzame spoločne, ale do sprchy už len sám. Berie do ruky sprchu a…
Ona. Ešte si ho krásne osprchujem. Môjho hrdinu. A pošlem domov. Najradšej by som si ho tu nechala celú noc, ale to by som sa neovládla. Na neho musím pekne pomaly, hoci sa učí veľmi rýchlo.
On. Som trochu sklamaný, že ma posiela domov. Vlastne doteraz rozmýšľam, čo sa to tu stalo. Nech to bolo čokoľvek, bolo to skvelé. Čo malo znamenať to: „Ak si sa ma nezľakol, nabudúce pokračujeme.“ Pokračujeme. Ako skvelo to znie. Už teraz sa neviem dočkať.
On. Tá žena ma tak veľmi priťahuje jej sebaistotou. Zbláznim sa z toho. Mám úplne zviazané ruky. Ja, čo som s tým nemal nikdy problém. Má ma úplne vo svojej moci.
Ona. Dnes večer, keď ma odprevadí domov, tak si ho konečne podám. Nesmiem ho však vystrašiť. Pôjdem na neho pekne pomaly. Presne ako s týmto skvelým dezertom. Vychutnám si ho pekne pomaly.
On. Ešte aj ten dezert je úplne, ako by k nej patril. Ladne. Ako z dobre nastylovanej reklamy. Nenechaj sa rozplylovať. Zachovaj si svoju tvár. Nezneisti, to ženy nemajú radi. Nesnaž sa ju potajme vyzliekať očami. To neznášajú ešte viacej.
Ona. Výborne. Konečne ten žiadostivý pohľad. Skrýval ho a odkryl ho až teraz, lebo vedel, že mi to polichotí? Áno, iná alternatíva nepripadá do úvahy.
On. Nechcem sa s ňou ešte rozlúčiť. Ako jej dám najavo, že s ňou túžim stráviť celú noc? Prečo mám zrazu tak zviazané ruky. Má ma úplne vo svojej moci.
Ona. Trápila som ho dostatočne dlho. Získala som si ho. Ten pohľad ma o tom presvedčil. Je to skutočný chlap. Cítim sa v jeho spoločnosti výnimočná. Túži po mne a nenaznačí mi to ani najmenším gestom. Dnes ho za to odmením.
On. Ach, cítim sa ako keby som sa išiel po prvý krát zbaviť panictva. Som taký vzrušený a zároveň tak neistý. Neistoty si sa už dávno zbavil, tak prečo ťa teraz znova ovládla? Spamätaj sa.
Ona. Nezaslúži si to, ale každému chlapovi prospeje ešte malá chvíľka napätia.
On. Neznášam napätie. To zlomí snáď úplne každého. Nepočúvaj tie myšlienky. Všetko je v poriadku. O chvíľu je tu v celej jej kráse. A povie, že si to rozmyslela. Prestaň. Si smiešny. Veď sa ti už začínajú triasť ruky. Vzchop sa.
Ona. Tak a teraz prichádza okamih pravdy. Bude mi navždy patriť alebo zdrhne ako ten chudák. Nie. Nezdrhne. Dôverujem mu. Ale bude to strašne bolieť, ak sa mýlim. Nedám mu priestor, aby ho niečo také napadlo. Dnes určite nie.
On. Je tak pôvabná. Neviem z nej spustiť zrak. Cítim, ako mi pomaly po bruchu kĺže čoraz vyššie a ja pomaly klesám k posteli. Neviem to ovládať. Chcem ju pobozkať, no vôbec mi nedáva priestor.
Ona. A už si v mojej moci. Sedím na tebe a ty tam ležím úplne v moje moci. Cítim, že sa ti to takto zatiaľ páči.
On. Konečne ju budem môcť opäť pobozkať. Moment, čo to robí s mojimi rukami.
Ona. Pošepla som mu: „Mám rada veci pod kontrolou.“ Uviazala ruky o rám postele. Do očí som sa mu nepozrela. Zneistili by ma. Bude v mojej moci, až pokým nezačne protestovať. A to neurobí. Dôverujem mu.
On. Netuším, čo sa to tu deje, ale vôbec ma to nevystrašilo. Buď sa mi tak veľmi páči alebo som tak veľmi nadržaný. Ach, mýlil som sa. Po tom, ako mi ho pevne uchopila a teraz priam profesionálne dráždi, som to pochopil. Je to v tom, že ona presne vie, čo robí.
Ona. Ach, ty môj chudáčik. Keď ťa tak teraz sledujem, ako na mňa žiadostivo hľadíš, vidím, že vôbec netušíš do koho rúk si sa práve dostal. Mala by som ti to opäť nejako naznačiť.
On. Keď sa nado mňa postavila a nechala skĺznuť jej čierne nohavičky až ku mne, mal som chuť zakričať: „Rob si so mnou, čo chceš. Som len tvoj“. Zdá sa, že to pochopila aj bez toho. Kľakla si k mojim rukám a lonom mi prikryla moje pery. Podvedome som zavrel oči.
Ona. Je v eufórii. Len nech z neho nevyprchá. Ale to je teraz jedno. Pochopil to. Myslí si, že s ním hrám hru. Je rozkošný. Hovorí zo mňa vzrušenie.
On. Keď sa na mňa pritisla, zmocnili sa ma obavy. Ale obava z toho, že ju sklamem bola ešte horšia. Všetko sa ale rozplynulo po pár sekundách a objavil som v tom vášeň. Lapajúc po dychu sme ako jedno telo prežili jej orgazmus. Vtedy som si uvedomil, že to bola skúsenosť, za ktorú by som bol ochotný aj zomrieť.
Ona. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala. Snáď som ho nepridusila. Nie, leží tam s blaženým úsmevom zamazaný od môjho vzrušenia. Panvu som presunula nižšie a rozhodla ho potrápiť v nižších partiách.
On. Hrala sa so mnou telom pred tým, než ma nechala vniknúť. A potom? Pošepla mi do ucha: „Zvládneš to?“ Nepočkala ani na odpoveď a teraz len zo všetkých síl odolávam návalu toľkého vzrušenia. Nesmiem ju sklamať.
Ona. Vydrží to? Povolí? Ach, teraz je to úplne jedno. Úžasný orgazmus. Prečo nie som ako ostatné ženy? Prečo ma nevzrušuje klasický sex? Ale on áno. Aj toto. Ale aj to, aký je oddaný. Usmievam sa. On stále drží. Niečo z neho bude. Uvidíme, pri ňom si možno navyknem aj na klasický sex. Páči sa mi.
On. Obstál som. Jej úsmev to prezradil. Uvoľňuje mi jednu ruku a prikladá na môj penis. Niekoľkokrát mi ukáže dobre známy pohyb a presunie sa ku kraju postele. Dráždi ma pohľadom. Zvodne si rukou prechádza po celom tele.
Ona. Posledná skúška. Zdá sa mi, že sa mu to zatiaľ všetko páčilo. Je taký zlatučký, ako sa tam so sebou hrá a sleduje každý môj pohyb. Nenápadne mu prikývnem, že teraz už môže. Okamžite na to sa z neho valí fontána vzrušenia. Túžim mu to dať ochutnať, ale na to je ešte skoro.
On. Ako to urobila? To bolo niečo neskutočné? Nikdy som nezažil nič lepšie. Chvíľku to všetko vstrebávam. To už ma ale vo dverách čaká s uterákom. Je pre mňa. Do kúpeľne vchádzame spoločne, ale do sprchy už len sám. Berie do ruky sprchu a…
Ona. Ešte si ho krásne osprchujem. Môjho hrdinu. A pošlem domov. Najradšej by som si ho tu nechala celú noc, ale to by som sa neovládla. Na neho musím pekne pomaly, hoci sa učí veľmi rýchlo.
On. Som trochu sklamaný, že ma posiela domov. Vlastne doteraz rozmýšľam, čo sa to tu stalo. Nech to bolo čokoľvek, bolo to skvelé. Čo malo znamenať to: „Ak si sa ma nezľakol, nabudúce pokračujeme.“ Pokračujeme. Ako skvelo to znie. Už teraz sa neviem dočkať.
