3. časť:
Až zrazu nožom prešiel k Adelinmu spodnému prádlu, ktoré prerezal. To isté spravil aj s vrchným dielom. Dal jej dole šatku z očí. Teraz mal Adelu ako na tanieri. Mal ju úplne vo svojej moci, ubolenú, neschopnú odporu, nahú a zviazanú. Pomaly si pripravoval sviečky po celej izbe ich zapálil desiatky. A nechal ich rozhorieť. Následne pristúpil k Adele a začal ju nemilosrdne obchytkávať po celom tele. ´Toto nie je normálne. Ako si môže dovoliť robiť toto všetko? A takto beztrestne.´ v duchu si hovorila Adela.
Dárius odstúpil od Adely, vzal sviečky a pomaly a zblízka lial na jej telo vosk. Vosk bol horúci, nestačil ani ochladnúť a už bol nalievaný na jej pokožku. Najprv ho lial na prsia, bruško, stehná, ruky na doráňaný zadok a tiež ubolený chrbát ale to mu zjavne nestačilo. Ďalšie sviečky totiž nasmeroval na jej tvár. Ona bola úplne vystrašená aj bez toho. Začala vrieskať, ale ani to jej nepomohlo keďže bolo počuť len tlmené zvuky.
Najprv jej lial vosk na líca a potom aj na pery. Adela doslova plakala od bolesti.
Mykala sa, snažila sa dať najavo svoj nesúhlas. Dárius odložil sviečky, schytili ju prudko za vlasy, pozrel sa jej do očí a povedal: ´Ak sa ti niečo nepáči môžem ťa potrestať. Tak čo? Páči sa ti to?´ Ona kývla hlavou na znak súhlasu. On sa pohŕdavo zasmial. Zhasol všetky sviečky.
Adela si myslela, že už to bude len lepšie. Dárius jej rozviazal ruky. Nežne ju podoprel keď padala na zem. Upokojil ju, že už jej nebude ubližovať. Zobral ju za ruku a pomaly odviedol k posteli. Ona si na ňu ľahla, on ju hneď začal zväzovať do polohy X. Ako prvé jej zviazal ruky a potom nohy. Z úst jej vybral roubík, ktorý bol plný slín, namiesto toho jej dal kovový krúžok. Adele už začínalo byť jasné na čo ho použije.
Zobral šatku a zaviazal jej oči. To bolo ešte horšie, bola pevne zviazaná, nemohla protirečiť a dokonca ani nič nevidela, nevedela čo sa bude diať. Zostávalo jej len čakať. Zmocňoval sa jej strach, čo asi tak urobí. Čoho všetkého je tento človek ešte schopný? hovorila si v duchu pre seba. Aj keď ho nevidela cítila ako stojí nad ňou. Pomaly jej začal penisom prechádzať po tele, až ho do nej prudko vrazil. Adela sebou trhla, ale povrazy boli pevné. Dárius tvrdo prirážal, nerobil to ako v bavlnke.
Aj napriek tomu bol sex jedinou vecou, ktorú si Adela užívala aj napriek pretrvávajúcej bolesti. Možno to tak bolo lepšie, všetko násilie nakoniec viedlo k príjemnému koncu. Teda, Adela si myslela, že už to bude koniec. Dárius to zakončil tým, že sa do nej urobil. Adela to rozdýchávala a pritom počula ako on odchádza a zamyká dvere.
Ostala tam opäť sama so svojimi myšlienkami, ale najmä s plačom. O pár minút sa vrátil, dal jej dole šatku z očí a povedal: ´Dnes si bola skvelá. Urobím si z teba otrokyňu, všetko chce len čas. A my toho času máme nekonečne veľa. Toto bol prvý spoločný večer a ver, že nebude posledný. Nechám si ťa tu zviazanú do rána a potom budeme pokračovať. Nechcem si všetkou zlosť na tebe vybiť dnes. To, čo si zažila bola len zahrievačka, ráno nastane peklo v pravom zmysle slova. Ja budem spať hore v dome. Ráno ťa navštívim. Máš sa na čo tešiť.´
KONIEC
A takto to končí keď si človek nedá pozor na to, čo hľadá. Pár slov môže spôsobiť v živote človeka a najmä v živote subinky ranu, ktorá sa nemusí zahojiť. Nie, každý príbeh má šťastný koniec.
Pre človeka, ktorý vstupuje do bdsm sveta nie je vôbec ľahké zorientovať sa, vedieť čo je správne a čo nie. Človek nevie na koho si má dávať pozor, ešte nevie odhadnúť potencionálne nebezpečenstvo, ktoré mu môže hroziť.
Ja som však mala veľké šťastie, že do mojej krivoľakej cesty vošiel úžasný človek, ktorý ma do tohto sveta ´zasvätil.´
A včas varoval pred hroziacim nebezpečenstvom. Ak by tomu tak nebolo, tak by príbeh Adely a Dáriusa bol pravdepodobne reálny čo by bola veľká škoda.
Ďakujem Ti Márius.
Až zrazu nožom prešiel k Adelinmu spodnému prádlu, ktoré prerezal. To isté spravil aj s vrchným dielom. Dal jej dole šatku z očí. Teraz mal Adelu ako na tanieri. Mal ju úplne vo svojej moci, ubolenú, neschopnú odporu, nahú a zviazanú. Pomaly si pripravoval sviečky po celej izbe ich zapálil desiatky. A nechal ich rozhorieť. Následne pristúpil k Adele a začal ju nemilosrdne obchytkávať po celom tele. ´Toto nie je normálne. Ako si môže dovoliť robiť toto všetko? A takto beztrestne.´ v duchu si hovorila Adela.
Dárius odstúpil od Adely, vzal sviečky a pomaly a zblízka lial na jej telo vosk. Vosk bol horúci, nestačil ani ochladnúť a už bol nalievaný na jej pokožku. Najprv ho lial na prsia, bruško, stehná, ruky na doráňaný zadok a tiež ubolený chrbát ale to mu zjavne nestačilo. Ďalšie sviečky totiž nasmeroval na jej tvár. Ona bola úplne vystrašená aj bez toho. Začala vrieskať, ale ani to jej nepomohlo keďže bolo počuť len tlmené zvuky.
Najprv jej lial vosk na líca a potom aj na pery. Adela doslova plakala od bolesti.
Mykala sa, snažila sa dať najavo svoj nesúhlas. Dárius odložil sviečky, schytili ju prudko za vlasy, pozrel sa jej do očí a povedal: ´Ak sa ti niečo nepáči môžem ťa potrestať. Tak čo? Páči sa ti to?´ Ona kývla hlavou na znak súhlasu. On sa pohŕdavo zasmial. Zhasol všetky sviečky.
Adela si myslela, že už to bude len lepšie. Dárius jej rozviazal ruky. Nežne ju podoprel keď padala na zem. Upokojil ju, že už jej nebude ubližovať. Zobral ju za ruku a pomaly odviedol k posteli. Ona si na ňu ľahla, on ju hneď začal zväzovať do polohy X. Ako prvé jej zviazal ruky a potom nohy. Z úst jej vybral roubík, ktorý bol plný slín, namiesto toho jej dal kovový krúžok. Adele už začínalo byť jasné na čo ho použije.
Zobral šatku a zaviazal jej oči. To bolo ešte horšie, bola pevne zviazaná, nemohla protirečiť a dokonca ani nič nevidela, nevedela čo sa bude diať. Zostávalo jej len čakať. Zmocňoval sa jej strach, čo asi tak urobí. Čoho všetkého je tento človek ešte schopný? hovorila si v duchu pre seba. Aj keď ho nevidela cítila ako stojí nad ňou. Pomaly jej začal penisom prechádzať po tele, až ho do nej prudko vrazil. Adela sebou trhla, ale povrazy boli pevné. Dárius tvrdo prirážal, nerobil to ako v bavlnke.
Aj napriek tomu bol sex jedinou vecou, ktorú si Adela užívala aj napriek pretrvávajúcej bolesti. Možno to tak bolo lepšie, všetko násilie nakoniec viedlo k príjemnému koncu. Teda, Adela si myslela, že už to bude koniec. Dárius to zakončil tým, že sa do nej urobil. Adela to rozdýchávala a pritom počula ako on odchádza a zamyká dvere.
Ostala tam opäť sama so svojimi myšlienkami, ale najmä s plačom. O pár minút sa vrátil, dal jej dole šatku z očí a povedal: ´Dnes si bola skvelá. Urobím si z teba otrokyňu, všetko chce len čas. A my toho času máme nekonečne veľa. Toto bol prvý spoločný večer a ver, že nebude posledný. Nechám si ťa tu zviazanú do rána a potom budeme pokračovať. Nechcem si všetkou zlosť na tebe vybiť dnes. To, čo si zažila bola len zahrievačka, ráno nastane peklo v pravom zmysle slova. Ja budem spať hore v dome. Ráno ťa navštívim. Máš sa na čo tešiť.´
KONIEC
A takto to končí keď si človek nedá pozor na to, čo hľadá. Pár slov môže spôsobiť v živote človeka a najmä v živote subinky ranu, ktorá sa nemusí zahojiť. Nie, každý príbeh má šťastný koniec.
Pre človeka, ktorý vstupuje do bdsm sveta nie je vôbec ľahké zorientovať sa, vedieť čo je správne a čo nie. Človek nevie na koho si má dávať pozor, ešte nevie odhadnúť potencionálne nebezpečenstvo, ktoré mu môže hroziť.
Ja som však mala veľké šťastie, že do mojej krivoľakej cesty vošiel úžasný človek, ktorý ma do tohto sveta ´zasvätil.´
A včas varoval pred hroziacim nebezpečenstvom. Ak by tomu tak nebolo, tak by príbeh Adely a Dáriusa bol pravdepodobne reálny čo by bola veľká škoda.
Ďakujem Ti Márius.
Pridal/a Nekomata dňa 11.07.2015.
0 Hlasov 
Velmi poucne pre vsetkych. Bohuzial nieco podobne no nie az take som mala aj ja . No teraz som snac nasla cloveka ktory je iny. . Niekedy je lepsie si pockat ako hrnut sa do toho.
Myslim si ze mas pravdu. Par slovicok moze toho vela znenit.
. Niekedy je lepsie si pockat ako hrnut sa do toho. Myslim si ze mas pravdu. Par slovicok moze toho vela znenit.
Pridal/a Smajlinka dňa 11.07.2015.
1 Vote
Ďakujem za tvoju reakciu.
Opatrnosti nikdy nie je dosť.
A nakoniec veď nádej zomiera posledná.
Opatrnosti nikdy nie je dosť.
A nakoniec veď nádej zomiera posledná.
