Diel 3: Zrkadlo
„Zrazu som sa pozeral na svoje telo inak. S túžbou. S mocou. S perverznou krásou. A túžil som, aby ma niekto videl… alebo aspoň ja sám.“
Zrkadlo bolo celé. Veľké. Na výšku. Presne oproti posteli. Doteraz som ho používal len prakticky – obliecť sa, upraviť vlasy, občas si overiť, ako vyzerám, keď predstieram sebavedomie. Ale dnes… dnes to zrkadlo čakalo na show.
Oblek som mal pripravený vopred, ako vždy. Čistý, naleštený, hebký. Latexový catsuit mi kĺzal po koži ako hladná jazyková hra. Maska – dnes s tmavým sklom – bola pripravená na nočnom stolíku. A ja som nebol človek. Nie v ten večer. Bol som rituál. Premena. Hra s vlastným telom, ktorá nikdy neomrzí.
Postavil som sa pred zrkadlo. V plnej výbave. Celý v čiernej. Anonymný. Ale žiarivý. Každý sval zvýraznený. Každá línia tela obopnutá do dokonalosti. Bolo to akoby som sa pozeral na iného muža. Na niekoho dominantného, výstredného, fascinujúceho. Až som sám seba chcel.
Prešiel som si rukou po stehne. Pomaly, silno. Videl som, ako sa to odrazilo v skle – ako by sa ma dotkol niekto iný. Maska mi zatemňovala pohľad, no zároveň zintenzívňovala vnútro. Každý pohyb, každý nádych sa stal súčasťou scény.
Pomaly som sa začal hladkať. Dlaň po bruchu. Po prsiach. Po bokoch. Zľahka, len aby som si vyvolal husiu kožu pod latexom. Videl som sa ako herec a divák zároveň. A ten pohľad… ten pohľad ma zlomil.
Pokrčil som kolená. Pritlačil sa k zrkadlu. Dotkol som sa odrazu svojimi prstami. A potom som sa odrazil späť — tvrdšie, zvrhlejšie. Rozkrok som začal rytmicky tlačiť proti sklu. Bral som si svoj vlastný obraz. Svoje vlastné telo. Sám som sa sprznil.
A keď som si chytil krk – cez latex, cez masku, surovo, drsne – cítil som silu. Nad sebou. Nad situáciou. A tá moc ma rajcovala viac než samotný dotyk. Vzdychal som už nahlas. V maske to znelo ako výdychy robota, ktorý zabudol, že je len stroj.
Môj penis sa napínal pod oblekom, stiesnene, tesne. Každý pohyb, každé trenie zvyšovalo napätie. Videl som, ako sa moje telo trasie. Ako sa mi chvejú stehná. Ako sa bradavky napínajú pod gumenou hladinou. Bol som vzrušením zdeformovaný, krásne a úplne.
A potom to prišlo. Výbuch. Svaly sa mi stiahli. Panva trhla dopredu. Výkrik, tlmený maskou, roztrhol ticho. Urobil som sa v stoji – priamo pred sebou, pred vlastným telom. Na skle zostala stopa. Nehanbil som sa za ňu. Miloval som ju.
Padol som na kolená.
Zrkadlo predo mnou.
Vlastný odraz.
Vlastná hanba.
Vlastná slasť.
A keď som si zobral masku dole a pozrel sa opäť – už som sa nespoznával.
Ale páčil som sa sám sebe viac ako kedykoľvek predtým.
„Zrazu som sa pozeral na svoje telo inak. S túžbou. S mocou. S perverznou krásou. A túžil som, aby ma niekto videl… alebo aspoň ja sám.“
Zrkadlo bolo celé. Veľké. Na výšku. Presne oproti posteli. Doteraz som ho používal len prakticky – obliecť sa, upraviť vlasy, občas si overiť, ako vyzerám, keď predstieram sebavedomie. Ale dnes… dnes to zrkadlo čakalo na show.
Oblek som mal pripravený vopred, ako vždy. Čistý, naleštený, hebký. Latexový catsuit mi kĺzal po koži ako hladná jazyková hra. Maska – dnes s tmavým sklom – bola pripravená na nočnom stolíku. A ja som nebol človek. Nie v ten večer. Bol som rituál. Premena. Hra s vlastným telom, ktorá nikdy neomrzí.
Postavil som sa pred zrkadlo. V plnej výbave. Celý v čiernej. Anonymný. Ale žiarivý. Každý sval zvýraznený. Každá línia tela obopnutá do dokonalosti. Bolo to akoby som sa pozeral na iného muža. Na niekoho dominantného, výstredného, fascinujúceho. Až som sám seba chcel.
Prešiel som si rukou po stehne. Pomaly, silno. Videl som, ako sa to odrazilo v skle – ako by sa ma dotkol niekto iný. Maska mi zatemňovala pohľad, no zároveň zintenzívňovala vnútro. Každý pohyb, každý nádych sa stal súčasťou scény.
Pomaly som sa začal hladkať. Dlaň po bruchu. Po prsiach. Po bokoch. Zľahka, len aby som si vyvolal husiu kožu pod latexom. Videl som sa ako herec a divák zároveň. A ten pohľad… ten pohľad ma zlomil.
Pokrčil som kolená. Pritlačil sa k zrkadlu. Dotkol som sa odrazu svojimi prstami. A potom som sa odrazil späť — tvrdšie, zvrhlejšie. Rozkrok som začal rytmicky tlačiť proti sklu. Bral som si svoj vlastný obraz. Svoje vlastné telo. Sám som sa sprznil.
A keď som si chytil krk – cez latex, cez masku, surovo, drsne – cítil som silu. Nad sebou. Nad situáciou. A tá moc ma rajcovala viac než samotný dotyk. Vzdychal som už nahlas. V maske to znelo ako výdychy robota, ktorý zabudol, že je len stroj.
Môj penis sa napínal pod oblekom, stiesnene, tesne. Každý pohyb, každé trenie zvyšovalo napätie. Videl som, ako sa moje telo trasie. Ako sa mi chvejú stehná. Ako sa bradavky napínajú pod gumenou hladinou. Bol som vzrušením zdeformovaný, krásne a úplne.
A potom to prišlo. Výbuch. Svaly sa mi stiahli. Panva trhla dopredu. Výkrik, tlmený maskou, roztrhol ticho. Urobil som sa v stoji – priamo pred sebou, pred vlastným telom. Na skle zostala stopa. Nehanbil som sa za ňu. Miloval som ju.
Padol som na kolená.
Zrkadlo predo mnou.
Vlastný odraz.
Vlastná hanba.
Vlastná slasť.
A keď som si zobral masku dole a pozrel sa opäť – už som sa nespoznával.
Ale páčil som sa sám sebe viac ako kedykoľvek predtým.
