Moje softikove sobotnajsie stretnutie

Po pár týždňoch písania som sa dohodol s Jankou na osobnom stretnutí. Mal som približnú
predstavu o tom, čo si myslí, že chce a potrebuje, čo skúšala a čo naopak nechce. Keď sme sa stretli na dohodnutom mieste, mala oblečené presne to, čo som je prikázal.
Čierna sukňa začínala asi 5 cm nad kolenami, biele tričko a samodržky, presne tak ako som si prial.
Pristúpil som k nej a predstavil sa. Bojazlivo na mňa uprela svoje ustráchané očká a povedala svoje meno. Chytil som ju za ruku a pevným i keď ukľudnujúcim hlasom jej povedal „Poď so mnou Janka a ničoho sa neboj, všetko bude v poriadku“. Po týchto slovách ma poslušne nasledovala. Keď sme otváral dvere do bytu, bolo na nej vidno, že sa jej zmocnili obavy . Viem si predstaviť čo jej muselo víriť v hlave „Prečo som tu, kto vlastne je ten človek, čo keď mi ublíži, veď ja ho takmer vôbec nepoznám.“

Otvoril som dvere, pozrel sa na Janku a povedal som jej „ ak vojdeš týmito dverami už nie je cesty späť. Dobre si to rozmysli pretože ak nie si rozhodnutá odovzdať mi nad sebou úplnú kontrolu, nebude to fungovať“ . Vošiel som do bytu, sadol si do obývačky a dvere nechal otvorené. Niekoľko sekúnd potom som počul buchnutie.

Janku som pozval ďalej do bytu. Gestom som jej naznačil, že si ma sadnúť na koberec, hneď vedľa mňa. Videl som ako sa jej chveje ruka, možno obavy, možno nervozita, možno
vzrušenie, no najskôr z každého niečo. Pozrel som sa na tú sotva 165 cm vysokú osôbku,
ktorá sa mi ani zďaleka nezdala taká rozhodná, za akú som ju považoval z našich správ. Rukou som jej pohladil vlasy a povedal „ Janka zverila si sa mi do rúk a ja si to vážim, odteraz som tvojím pánom a ty budeš mojím sluhom. Budeš ma oslovovať Pane a plniť moje príkazy, doslova a bez komentára. Ak niečomu nerozumieš máš dovolené pýtať sa . Nestojím o tvoje námietky a argumenty. Ak mi budeš slúžiť dobre , bude aj o teba dobre postarané no ak nebudeš plniť moje príkazy upadneš v moju nemilosť, a to by si nechcela však ?“ Janka sa na mňa pozrela a slabým hláskom no s radosťou v očiach a zopakovala „ Nie to by som nechcela Pane “ .
„ Dobre Janka, toto je darček pre teba“ povedal som a natiahol sa pre balíček položený na stole a podal jej ho do rúk. Keď ho otvorila vytiahla z neho červený obojok. „ Tento obojok si nasadíš vždy keď vstúpiš do tohto bytu aby ti pripomínal, tvoje miesto“ . Janka sa na mňa pozrela a poďakovala. Obojok som jej nasadil na krk. Pri pohľade na to bezbranné žieňa som na moment zapochyboval, či dokážem ostať pri jej ženských krivkách rozvážny.

Chytil som ju za ruku a odviedol do kúpeľne. Tu som jej prikázal vyzliecť sa. Janka si dala dole tričko, sukňu, samodržky a ostala predo mnou stáť iba v spodnom prádle. Bolo fialové , presne tak ako som si prial. Pozrela sa na mňa a neisto sa spýtala či úplne. „ Áno Janka, keby som ta chcel vidieť polonahú idem s tebou na kúpalisko“. Janka sa pousmiala a bola o poznanie uvolnenejšia. Bez ďalších slov si dala dole nohavičky a podprsenku. Mlčky som ukázal na sprchu do ktorej potom vstúpila a ja som nehybne pri dverách obdivoval jej bezchybné telo. Kvapky vody jej stekali po je plných prsiach až mi zrazu prišlo to čakanie akosi dlhé.
„ Ľahni si do vane „ prikázal som jej a zobral jej sprchu z rúk.
Keď sa uložila do vane, odsunul som jej prekrížené nohy tak aby som mal dobrý výhľad. Jej telo bolo stuhnuté očakávaním čo bude nasledovať, no bola s tým akosi zmierená, pripravená na čokoľvek.
Teplou vodou som jej umýval stehná a prsia. Každým dotykom z nej padali posledné zvyšky
pochybností a cítil som ako sa mi začína oddávať. Keď som po chvíľke prešiel rukou medzi
jej nohy a zacítil som jej bezchybnú pičku, bolo mi jasné že už je pripravená. Vypol som vodu a hodil jej uterák. „ Usuš sa a príď za mnou do spálne“ . Prešiel som do svojej spálne kde som si sadol do kresla a čakal.
Ani nie minútu nato prišla Janka. Postavil som ju do stredu izby a znova sa kochal týmto
umeleckým dielom. Janke bol môj pohľad očividne príjemný, keďže si uvedomovala svoje
kvality. Všimla si s akým záujmom si ju obhliadam a to zrejme posilnilo jej sebavedomie. „Dovoľte mi potešiť Vás Pane“ Povedala asi po minúte . „Dnes si bola poslušná tak ti dám odmenu, kľakni si tu. „
Janka ako šelma ktorá uvidela svoju korisť pristúpila k mojím nohám a stiahla mi nohavice až ku kolenám. Po chvíľke som z jej pohybov usúdil, že veľa skúseností s orálom asi nemá. Rukou som jej zašiel do vlasou a pevne ju za ne chytil. Teraz už nemala inú možnosť ako uspokojovať ma v rytme ktorý si želám. Postupne som nad jej hlavou získal viac a viac kontroly. Jej ústa boli tak príjemné, že netrvalo dlho a začal som cítiť tie jemné kŕče v končekoch prstov. Postavil som sa ku nej, tak aby môj penis bol na úrovni jej úst. „ Teraz ti ho strčím hlbšie do úst, chcem aby si sa nezľakla a ten dáviaci reflex prekonaj, potom to už bude dobre“ . Penis som jej potom strčil do úst celý až po koreň. Bolo na nej vidno ako s tým bojuje, no vydržala. „ šikovná“ pochválil som ju. Netrvalo dlho a jej ústa zaplnila sladká výslužka. „ Prehltni“ povedal som jej keď očividne váhala čo má spraviť teraz. Janka svoju výslužku poslušne prehltla a očistila aj všetko čo ostalo na žaludi.

Teraz si kľakni, prikázal som jej, a ruky daj za chrbát. Zo skrine som vybral dva červené povrazy a ruky jej pevne zviazal za chrbtom. „ Hlavu dole a zadok vystrčiť“ . Môj príkaz poslúchla skôr ako som ho stihol dopovedať . „ Tak sa mi to páčiš“ slastne som povedal a obzrel si ju aj z tohto uhľu. „A teraz ku stene, pozeraj sa na podlahu, nohy od seba a ani slovo“. Janka stojí nehybne pri stene zatiaľ čo vyberám masážny prístroj na bod G. Potom k nej pristúpim a rukou nežne hladkám Jankine stehna. Hovorím jej „ Dnes si bola dobrá slúžka a zaslúžiš si odmenu.“ Pomaly pritom rukou prechádzam jej klitoris a cítim ako veľmi
je vzrušená. Po chvíľke dráždenia, mi trhané pohyby tela prezrádzaj, že vrhol sa už blíži. „ nieže sa urobíš kým ti nepoviem“ pošepkám jej do ucha. „ Ale pane, to sa ne...“ skôr ako stihla dopovedať vetu na zadku jej pristála štipľavá rana od ruky.“ Prepáčte pane, ďakujem pane“ ,
opravila svoje konanie. Do ruky som vzal masážny prístroj a priložil ho rovno na Jankine
ohanbie. „ Stredná intenzita by mala stačiť , ako sa cítiš?“ spýtal som sa. „ Je to úžasné pane,prosím môžem sa urobiť?“ Opýtala sa Janka. „ Ešte nie, ešte vydrž sedem sekúnd, poď spolu ich odpočítame. Sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, aaaa jedna“ Namiesto číslice jedna bolo počuť z Jankiných úst už len slastný povzdych a kŕče ktoré dostavala do nôh boli jasnýmznakom že si to užila.

Keď Janka zase získala kontrolu nad svojím telom, prikázal som jej obliecť sa. Po tom sme sae šte chvíľu rozprávali o jej túžbach a prianiach, kým sa vybrala preč.