V mučiarni

Bola som na hranici spánku. Už som nespala, ale ešte som sa úplne nezobudila. Pomaly som začala vnímať zvuky a vône. Snažila som sa to potlačiť. Ešte sa mi nechcelo vstávať. Preto som sa pokúsila otočiť na bok a zachumlať sa do paplóna. Nešlo to. A otvoriť oči tiež nie. Vtedy som si uvedomila, že nie som v svojej posteli. Dokonca som bola zviazaná! Ako som sa tu dokelu dostala? A vlastne, kde som sa to dostala? Mykala som sa a kričala. Nič. Nikto sa mi neozval a spútaná som bola ukážkovo! Pokúsila som sa upokojiť a premýšľať. Jediný, kto mi to mohol urobiť, je môj pán. Už som toho mala asi na rováši príliš a zaslúžim si niečo viac ako len výprask a odopretie orgazmu. Dobre. Teda dobré to nie je vôbec, ale aspoň viem, že ma nikto neuniesol. Dúfam.
Teraz by bolo dobré zistiť, kde som. Nasala som do pľúc vzduch. Cítila som v ňom kožu a drevo. A možno trochu dezinfekcie. Žeby som bola v mučiarni?
To, na čom ležím je tvrdé, ale nie studené. Asi drevo. Ruky mám natiahnuté a uviazané niekde nad hlavou. Nohy rovnako našponované, rozkročené a zafixované. Jediné, čo mi to pripomína, je škripec. Tak ten som ešte neskúsila. Napriek všetkému som sa už upokojila. Viem, kde som. V bezpečí.
Vtom som zacítila na svojej nahej koži studený vzduch. Ako keby niekto otvoril okno. Ale mučiareň bola v pivnici! Tam žiadne okno nebolo! ,,Pane? Ste to vy?“ skúsila som. Samozrejme, nikto mi neodpovedal. Moje napnuté zmysly zachytili tichučký zvuk. Asi železo. Ale čo presne? A zas. A znova. Ako keby niekto ostril nôž. Nôž? Pán vie, že mi nesmie spôsobiť žiadne trvalé zranenia (okrem modrín a aj tie len na miestach, ktoré sa dajú zakryť oblečením). Môj strach sa opäť vrátil.
Niekto ku mne rýchlo pristúpil a na sekundu sa ma tým studeným železom dotkol. Na brušku. Zľakla som sa a zvrieskla som. Chvíľku som si myslela, že mi vnútornosti vytečú na škripec vedľa mňa. Ale bolo to len ľadové. Neporezal ma. Krátky výdych. Ešte žijem. Zas poryv vetra, mrštný skok a to studené som mala na pravej bradavke. Napla som sa, ale nič mi to nepomohlo. Ani o milimeter som sa nemohla pohnúť. Tento krát sa postava približovala pomaly. Pokojne mi to niečo ľadové priložila na stehno a prešla ním po celej ľavej nohe. Došla až na chodidlo, kde ma chvíľu šteklila. Nabehla mi husia koža. Všade. Potom sa presunula na pravú nohu a po vnútornej strane sa posúvala hore. Až ku mojej kundičke, ktorá napriek všetkému tiekla ako studnička. Ale nedotkla sa ma tam. Namiesto toho odstúpila niekde dozadu a nehýbala sa.
Svojho pána poznám už veľmi dobre, ale toto mi neprišlo ako jeho štýl. Ani tie pohyby neboli jeho. To som už naozaj panikárila... Snažila som sa ovládnuť svoj hlas, aby sa mi netriasol, a skúsila som sa ešte raz spýtať: ,,Kto ste?“ Žiadna odpoveď. Ale postava sa opäť priblížila a začala mi oblizovať bradavky. Tie stáli už dávno, ale teraz sa až bolestivo napínali. Jedna ruka mi zašla medzi nohy a pár prstov vniklo do kundičky. Zavzdychala som. Hneď na to sa postava zas vzdialila. Už som bola presvedčená, že to nie je môj pán.
Šramot. Rýchli pohyb a moje bradavky sa ocitli v zovretí. O chvíľu na to aj moje pysky. Asi ich spájala retiazka, lebo keď ňou tá osoba pohla, cítila som to na prsiach aj na kundičke. Ale boli dosť silné. Bolelo to.
Tento krát som na sebe zacítila niečo jemné. Niečo ako pierko, ale nebolo to pierko. Malo to štetinky. A strašne to šteklilo. Prešla mi tým po celom tele. Začala na rukách, prešla mi tým po tvári, krku, prsiach a skočila na kundičku. Riadne mi ju vyšteklila a mne nezostávalo nič iné, len napínať svaly a rehotať sa ako blázon. Netreba podotýkať, že sa svorky natriasali ako o závod. Keď som si už myslela, že sa pocikám, prestalo to.
Osoba sa vzdialila. Opäť som si trochu vydýchla. Toto som ešte nezažila. Pán ma väčšinou nešteklí  Vtom na mne pristálo asi desať litrov ľadovej vody. Skoro som dostala infarkt. Chvíľu som sa nevládala nadýchnuť! A vôbec tomu nepomohlo to, že som počula svišťanie bičíka vo vzduchu. Za okamih mi pristál na brušku, čo krásne zaťahalo za retiazku. Štípalo to jak šľak a ja som tak aj ziapala. Ďalšiu ranu som zacítila na stehnách a potom na rukách. Ďalšie vedro. Rana na prsia. A zas a znova. Rana po kundičke. Prestávka. Mala som slzy na krajíčku. To ten vosk tak nebolel!
Rany sa vrátili. Ale bolo ich viac. Asi si vymenila bičík za dútky. Tie mi opäť obšťastňovali prsia a kundičku. Rany však boli silnejšie a presnejšie. Ako by mi ich uštedroval niekto iný.
Počula som, ako sa niečo niekde položilo. Asi tá osoba (Alebo iná? Už mám v tom zmätok...) odložila dútky a vymyslela si na mňa niečo iné. Prišla a začala sa hrať s retiazkou. Poťahovala ju a šprngala do nej. S každým pohybom som v sebe viac a viac cítila vlnu orgazmu, ktorá sa približovala. Keď to ten niekto pochopil, prestal a odišiel.
O chvíľku sa vrátil a začal sa venovať môjmu análu. Pocítila som na ňom jazyk, ktorý bol vystriedaný prstami. Tie do mňa vnikali s čoraz väčšou nástojčivosťou. Nakoniec bol do mňa zasunutý vibrátor, ktorý si veľmi slabučko brnel. Počas toho som dostala do úst niečo veľmi veľké, čo som poslušne cmúľala. Chutilo to ako guma a malo to tvar penisu, takže mi bolo jasné, čo to je.
Kým som bola takto zamestnaná, niekto niečo zapol, vibrovalo to, a pritlačil to na pravú bradavku. Opäť som skučala, ale tento krát s plnými ústami. Bolo to väčšie ako vibrátor a aj silnejšie. Asi nejaký masážny strojček. A potom to priložil na kundičku... Mala som tisíc chutí kopať a rozbiť tomu niekomu hubu, poprípade ho vykastrovať. Ale takto som sa zmohla len na hučanie a napísanie svalov. Našťastie ma takto netrápil dlho.
Namiesto toho mi odviazal nohy a ja som sa snažila NIEČO zasiahnuť. A bolo mi úplne jedno čo a komu to patrí. Ako vždy, sa mi to nepodarilo. Namiesto toho boli moje nohy zovreté silnými rukami a založené za hlavu a pevne spútané. Takisto mi bol vytiahnutý umelý penis z pusy. Myslela som si, že budem kričať, ale bola som taká zvedavá, čo sa bude diať, že som bola ticho. Aspoň v tej chvíli.
Niekto do mňa tvrdo vstúpil (to sa už na pána podobalo ) a šukal ma fakt len chvíľku, kým sa neurobil. Potom mi odviazal nohy spoza hlavy a zas ich priviazal dole (ten boj medzi tým ani nestojí za zmienku). To som už na sebe cítila ženskú pičku. Tá vôňa mi bola povedomá... Poslušne som ju lízala. Popritom ma tá osoba hladila po prsiach. Potom z nich strhla svorky a bozkávala ich, cmúľala a ťahala za ne. Po chvíli si na mňa ľahla a tiež sa pustila do môjho uspokojovania. Pousmiala som sa. To mi už všetko bolo jasné. Pán ukecal Moniku, aby sa s nami ešte raz zahrala. A pekne sa na mne striedali. S touto myšlienkou som pracovala usilovnejšie. Tak veľmi som chcela zapojiť aj prsty, ale to, pravdaže, nebolo možné.
Prebehla ňou vlna orgazmov, ale neprestala a venovala sa mi ďalej. Keď som cítila, že sa tomu už nevyhnem, skríkla som: ,,Pane, Monika, môžem sa urobiť? Prosím!“ Odpoveď tento krát prišla. Dvojhlasná a vytúžená: ,,Áno!“ A mnou začal lomcovať najsilnejší orgazmus v mojom živote.