Prešiel nejaký čas a otrok sa zoznámil s novým párom, s novou Paňou a novým Pánom. Počas intenzívnej online komunikácie s Paňou sa otrok naučil prijať svoju submisivitu a naučiť sa ju odlíšiť od zvrátenosti, perverznosti.
Otrokovi pomohla k pochopeniu aj duchovná, spirituálna literatúra. Otrok si uvedomil, že dehumanizácia by nemala byť štandardom ani pre otroka. Mala by byť trestom, nie však štandardom. Najdôležitejšie však bolo naučiť sa zvládať svoje orgazmy, prijať ich, nehanbiť sa za ne a necítiť po nich pocit znechutenia. Kľúčové bolo úplne sa vzdať túžby po normálnom vzťahu, po klasickom vaginálnom sexe so ženou. Otrokovi pomohlo uvedomenie si, že jeho submisivita nie je niečo tajné.
Ak sa po orgazme nad predstavou ako slúži dominantnemu paru otrok začal utiekať k predstave, že sa pripravuje o normálny vzťah, samozrejme, že sa dostaví pocit znechutenia. Otrok sa tak musel dištancovať od svojej túžby po normálnom vzťahu so ženou, aby sa nemusel dištancovať od svojej túžby slúžiť dominantnemu paru.
Otrokovi pomohlo, keď si uvedomil, že jeho submisivitu je vidno. Otrokovo držanie tela, jeho vyjadrovanie, to všetko odzrkadľovalo submisivitu, ktorá ženy prirodzene mepriťahovala. Prijatím toho, že otrokova submisivita je jeho súčasťou, ktorá je ľuďom zjavná, hoci ju možno takto nepomenúvajú. Ľudia to možno nazvu zvláštnosťou, podaktorí možno originálnosťou, pravdou je že ide o submisivitu. V otrokovom podaní navyše šlo o špecifickú submisivitu voči páru. Potreboval byť zaľúbený do Panej a zároveň vedel, že ako Pani od neho neočakáva, že ju uspokojí sexuálne. V tomu bola otrokova submisivita naozaj špecifická, zvláštna či originálna aj v tomto aspekte. Otrok bol, je a bude panic. Je na tom možno čosi ponižujúce, no je to súčasť otrokovej sexuality.
Pri takomto prijatí svojej neatrakrivity pre ženy, pri prijatí toho, že tejto cesty sa nevzdáva, pretože to vôbec nie je ani jeho cesta si otrok mohol dopriať orgazmus... A zistiť, že pocit znechutenia, dištancovania sa od potreby slúžiť dominantnemu paru sa vôbec nedostavil. To čo sa dostavilo bol pocit po akomsi geste zo strany Panej, ktoré by si mohol aspoň vysvetliť ako lásku, bez toho, že by o lásku naozaj šlo. Bol to pre otroka veľký posun vo vnímaní vlastnej sexuality, pri ktorej roky len prešľapoval na mieste.
Otrok žil od orgazmu k orgazmu, jeho túžbou bolo prestať orgazmom pripisovať akýsi spirituálny význam, po ktorom sa obráti k niečomu, čo sa dá nazvať normálna túžba. To nebol plnohodnotný život. Otrok si vlastné vždy želal, aby bol orgazmus nad predstavou ako slúži dominantnemu paru epizódou, nad ktorou sa ani nepozastaví, maximálne tak po sebe uprace, no neprestane túžiť byť otrokom, nezačne túžiť po vzťahu po klasickom vzťahu so ženou a po klasickom vaginálnom styku. Otrok si musel uvedomiť a prijať, že klasického vaginálneho sexu nie je schopný.
Išlo o najväčší prielom do otrokovej sexuality odkedy sa kedysi dávno prvý krát pri predstave že je otrokom spravil a odkedy sa jeho predstava ustálila na túžbe slúžiť páru.
Aj ako otrok však otrok pochopil, že je stále človekom a jeho srdce tak túži po určitom ľudskom štandarde, hoci samozrejme o niečo nižšom, akým je štandard normálneho človeka.
Rôzne dehumanizačné pravidlá sa tak stali pre otroka trestom. Jeho otrocký štandard bol oproti tomu luxusom, stále však šlo o atrapu luxusu v porovnaní so štandardom normálneho človeka. Tento zmysel pre posunutie štandardu však vyplýva z otrokovej submisivity, nie z túžby po perverznom zaobchádzaní, ktorá bola v skutočnosti sebecká. Otrocký štandard je napríklad to, že je pred Paňou a Pánom vždy holý a bosý, že sa stravuje zvyškami po Panej a Pánovi, a že celkovo je jeho životal s a urcitým žmurknutím tých, ktorí jeho situácii rozumejú jednoduchý a skromný, nie však vyslovene nepríjemný, trhajúcim jeho stále ľudské srdce. K otrockému štandardu napríklad patrí aj spánok v akomsi prutenom košíku, vystlanom vankúšom, o ktorý však musí dennodenne bojovať, aby neskončil na palete či na holej zemi. Aj otrocká duša je však ľudská duša. Siahnuť otrokovi na jeho štandard by mu malo spôsobiť skutočne utrpenie, ktoré si neužíva, ale zreteľne vníma ako trest za svoju nedôslednosť.
Život otroka bude balansovaním na udržaní svojho otrockého štandardu, vďaka tomu, že sa vzdal normálnych túžob, ktoré pre neho navyše nikdy neboli určené, a tiež vďaka tomu, že prijal, že celé spektrum ešte nižšieho štandardu bolo len sebeckou túžbou, ktorá je dobrá len ako skutočný trest.
Otrok, panic a subík sa hlási do služby.
Otrokovi pomohla k pochopeniu aj duchovná, spirituálna literatúra. Otrok si uvedomil, že dehumanizácia by nemala byť štandardom ani pre otroka. Mala by byť trestom, nie však štandardom. Najdôležitejšie však bolo naučiť sa zvládať svoje orgazmy, prijať ich, nehanbiť sa za ne a necítiť po nich pocit znechutenia. Kľúčové bolo úplne sa vzdať túžby po normálnom vzťahu, po klasickom vaginálnom sexe so ženou. Otrokovi pomohlo uvedomenie si, že jeho submisivita nie je niečo tajné.
Ak sa po orgazme nad predstavou ako slúži dominantnemu paru otrok začal utiekať k predstave, že sa pripravuje o normálny vzťah, samozrejme, že sa dostaví pocit znechutenia. Otrok sa tak musel dištancovať od svojej túžby po normálnom vzťahu so ženou, aby sa nemusel dištancovať od svojej túžby slúžiť dominantnemu paru.
Otrokovi pomohlo, keď si uvedomil, že jeho submisivitu je vidno. Otrokovo držanie tela, jeho vyjadrovanie, to všetko odzrkadľovalo submisivitu, ktorá ženy prirodzene mepriťahovala. Prijatím toho, že otrokova submisivita je jeho súčasťou, ktorá je ľuďom zjavná, hoci ju možno takto nepomenúvajú. Ľudia to možno nazvu zvláštnosťou, podaktorí možno originálnosťou, pravdou je že ide o submisivitu. V otrokovom podaní navyše šlo o špecifickú submisivitu voči páru. Potreboval byť zaľúbený do Panej a zároveň vedel, že ako Pani od neho neočakáva, že ju uspokojí sexuálne. V tomu bola otrokova submisivita naozaj špecifická, zvláštna či originálna aj v tomto aspekte. Otrok bol, je a bude panic. Je na tom možno čosi ponižujúce, no je to súčasť otrokovej sexuality.
Pri takomto prijatí svojej neatrakrivity pre ženy, pri prijatí toho, že tejto cesty sa nevzdáva, pretože to vôbec nie je ani jeho cesta si otrok mohol dopriať orgazmus... A zistiť, že pocit znechutenia, dištancovania sa od potreby slúžiť dominantnemu paru sa vôbec nedostavil. To čo sa dostavilo bol pocit po akomsi geste zo strany Panej, ktoré by si mohol aspoň vysvetliť ako lásku, bez toho, že by o lásku naozaj šlo. Bol to pre otroka veľký posun vo vnímaní vlastnej sexuality, pri ktorej roky len prešľapoval na mieste.
Otrok žil od orgazmu k orgazmu, jeho túžbou bolo prestať orgazmom pripisovať akýsi spirituálny význam, po ktorom sa obráti k niečomu, čo sa dá nazvať normálna túžba. To nebol plnohodnotný život. Otrok si vlastné vždy želal, aby bol orgazmus nad predstavou ako slúži dominantnemu paru epizódou, nad ktorou sa ani nepozastaví, maximálne tak po sebe uprace, no neprestane túžiť byť otrokom, nezačne túžiť po vzťahu po klasickom vzťahu so ženou a po klasickom vaginálnom styku. Otrok si musel uvedomiť a prijať, že klasického vaginálneho sexu nie je schopný.
Išlo o najväčší prielom do otrokovej sexuality odkedy sa kedysi dávno prvý krát pri predstave že je otrokom spravil a odkedy sa jeho predstava ustálila na túžbe slúžiť páru.
Aj ako otrok však otrok pochopil, že je stále človekom a jeho srdce tak túži po určitom ľudskom štandarde, hoci samozrejme o niečo nižšom, akým je štandard normálneho človeka.
Rôzne dehumanizačné pravidlá sa tak stali pre otroka trestom. Jeho otrocký štandard bol oproti tomu luxusom, stále však šlo o atrapu luxusu v porovnaní so štandardom normálneho človeka. Tento zmysel pre posunutie štandardu však vyplýva z otrokovej submisivity, nie z túžby po perverznom zaobchádzaní, ktorá bola v skutočnosti sebecká. Otrocký štandard je napríklad to, že je pred Paňou a Pánom vždy holý a bosý, že sa stravuje zvyškami po Panej a Pánovi, a že celkovo je jeho životal s a urcitým žmurknutím tých, ktorí jeho situácii rozumejú jednoduchý a skromný, nie však vyslovene nepríjemný, trhajúcim jeho stále ľudské srdce. K otrockému štandardu napríklad patrí aj spánok v akomsi prutenom košíku, vystlanom vankúšom, o ktorý však musí dennodenne bojovať, aby neskončil na palete či na holej zemi. Aj otrocká duša je však ľudská duša. Siahnuť otrokovi na jeho štandard by mu malo spôsobiť skutočne utrpenie, ktoré si neužíva, ale zreteľne vníma ako trest za svoju nedôslednosť.
Život otroka bude balansovaním na udržaní svojho otrockého štandardu, vďaka tomu, že sa vzdal normálnych túžob, ktoré pre neho navyše nikdy neboli určené, a tiež vďaka tomu, že prijal, že celé spektrum ešte nižšieho štandardu bolo len sebeckou túžbou, ktorá je dobrá len ako skutočný trest.
Otrok, panic a subík sa hlási do služby.
