Prvýkrát sa stretávame u mňa. Hlavným cieľom bolo pripraviť všetko tak ako má byť, ale poznáme to. Všetko na poslednú chvíľu.
Upratané? Ani náhodou. Skôr to vyzeralo, že sa tu prehnalo stádo slonov. Pár sekúnd pred príchodom Pána som lietala s metlou a prachovkou po byte ako pavúk na kofeíne. Tisíc vecí naraz, nič nedokončené a v hlave mi bliká červená kontrolka. Ja som zabudla na PÁNOV ZOZNAM. Tmavé obliečky – nič. Nepremokavá plachta – ešte v skrini. Stolík do spálne – na opačnom konci bytu. A to „super miesto v obývačke“, o ktorom sa tak rozplýval… no, asi sa bude rozplývať inak.
S hrôzou si uvedomím, že o 5 minút je tu. Kurnik ide ma hodiť o zem. Neoholená, nepripravená, neoblečená.... Nooo v duchu som sa modlila, že aspoň voda v sprche bude stíhať.
Hádžem veci na práčku, zapínam sprchu… a nie, nestíham. S penou na jednej nohe a žiletkou v ruke sa otvoria dvere.
„Ach jaj. To asi bez trestu nebude" povedala som s pohľadom šteňaťa upreným na Pána. Pozabudla som, že som mu dala kľúče, lebo som mala čakať inak.
Myklo mu kútikmi úst. „Budem sa pozerať." V jeho predstavách som stála pripravená uprostred obývačky len v dlhých červených šatách, ruky za chrbtom, ako poslušnosť sama. Ale toto nahé a rozcuchané predstavenie sa mu očividne zapáčilo.
Jeho prísny pohľad ma prinútil holiť sa rýchlejšie. Premeriava si ma svojim vševediacim pohľadom. Bolo to zahanbujúce byť takto sledovaná. „Vynechala si miesto" a už ukazoval kde všade je potrebné to opraviť. Po týchto slovách som pocítila vzrušenie, ktoré som nedokázala veľmi skrývať.
Zobral si sprchu. Jemným pohybom zmenil teplotu vody. Vedel, že neznášam studenú vodu.... Nežne, skoro otcovsky ma pobozkal a zrazu ľadový šok priamo na najcitlivejšie miesto.
„Jaaaaaj.... dokelu!" zapištím.Oblial ma studený pot, vzrušenie nikde.
„Pssst. To je tvoj trest, za zlé načasovanie" jemne s úsmevom ma osprchoval celú. Osušil ma a dal mi pár minút na prípravu.
Vchádza...
Je to pohľad pre Bohov. Jemná biela pokožka, prsia ani melóny, pevný zadok, havranie vlasy a ruky za chrbtom. Kľačím a nechávam Pána nech si to vychutná. Z myšlienok ma vyruší jemný dotyk.
„Nepozeraj sa." Na oči mi dáva červenú kravatu. Vychutnávam si každý jeho dotyk. Musím zachovať pozíciu. On to tak chce. Chcem sa ho dotýkať.
Začujem šuchot igelitky. Kožené červené putá – masívne, také, čo na mne vyzerajú ako luxusný nábytok v chatrči. Milujem ich. Potom lano – pár zručných ťahov a moja hruď sa premenila na umelecké dielo, kde bradavky zdobili svorky ako čerešne na torte.
„Dnes skúsime niečo nové. Postav sa, rozkroč, do predklonu." Pristúpi ku mne a skúša vtlačiť chladný kov, do môjho panenského otvoru. Tlačí… a je to zvláštne – nepríjemne príjemné. Pár krát ma dlaňou capne. Pokračuje ďalej, pár rýchlych rán dlaňou – zadok horí, pokožka červená, a ja mám pocit, že som v prdeli… doslova. Premýšľam nad tým čo bude ďalej.
Odstúpi od svojho diela. „Vystri sa." Sadá do koženého kresla a mňa nechá premýšľať.
"Kde je spálňa? Je všetko pripravené ako malo byť?" Pýta sa.
"Áno môj Pane. Všetko je pripravené..."
A v duchu som si dodala: …len ja ešte vôbec nie som pripravená na to, čo bude nasledovať.
Upratané? Ani náhodou. Skôr to vyzeralo, že sa tu prehnalo stádo slonov. Pár sekúnd pred príchodom Pána som lietala s metlou a prachovkou po byte ako pavúk na kofeíne. Tisíc vecí naraz, nič nedokončené a v hlave mi bliká červená kontrolka. Ja som zabudla na PÁNOV ZOZNAM. Tmavé obliečky – nič. Nepremokavá plachta – ešte v skrini. Stolík do spálne – na opačnom konci bytu. A to „super miesto v obývačke“, o ktorom sa tak rozplýval… no, asi sa bude rozplývať inak.
S hrôzou si uvedomím, že o 5 minút je tu. Kurnik ide ma hodiť o zem. Neoholená, nepripravená, neoblečená.... Nooo v duchu som sa modlila, že aspoň voda v sprche bude stíhať.
Hádžem veci na práčku, zapínam sprchu… a nie, nestíham. S penou na jednej nohe a žiletkou v ruke sa otvoria dvere.
„Ach jaj. To asi bez trestu nebude" povedala som s pohľadom šteňaťa upreným na Pána. Pozabudla som, že som mu dala kľúče, lebo som mala čakať inak.
Myklo mu kútikmi úst. „Budem sa pozerať." V jeho predstavách som stála pripravená uprostred obývačky len v dlhých červených šatách, ruky za chrbtom, ako poslušnosť sama. Ale toto nahé a rozcuchané predstavenie sa mu očividne zapáčilo.
Jeho prísny pohľad ma prinútil holiť sa rýchlejšie. Premeriava si ma svojim vševediacim pohľadom. Bolo to zahanbujúce byť takto sledovaná. „Vynechala si miesto" a už ukazoval kde všade je potrebné to opraviť. Po týchto slovách som pocítila vzrušenie, ktoré som nedokázala veľmi skrývať.
Zobral si sprchu. Jemným pohybom zmenil teplotu vody. Vedel, že neznášam studenú vodu.... Nežne, skoro otcovsky ma pobozkal a zrazu ľadový šok priamo na najcitlivejšie miesto.
„Jaaaaaj.... dokelu!" zapištím.Oblial ma studený pot, vzrušenie nikde.
„Pssst. To je tvoj trest, za zlé načasovanie" jemne s úsmevom ma osprchoval celú. Osušil ma a dal mi pár minút na prípravu.
Vchádza...
Je to pohľad pre Bohov. Jemná biela pokožka, prsia ani melóny, pevný zadok, havranie vlasy a ruky za chrbtom. Kľačím a nechávam Pána nech si to vychutná. Z myšlienok ma vyruší jemný dotyk.
„Nepozeraj sa." Na oči mi dáva červenú kravatu. Vychutnávam si každý jeho dotyk. Musím zachovať pozíciu. On to tak chce. Chcem sa ho dotýkať.
Začujem šuchot igelitky. Kožené červené putá – masívne, také, čo na mne vyzerajú ako luxusný nábytok v chatrči. Milujem ich. Potom lano – pár zručných ťahov a moja hruď sa premenila na umelecké dielo, kde bradavky zdobili svorky ako čerešne na torte.
„Dnes skúsime niečo nové. Postav sa, rozkroč, do predklonu." Pristúpi ku mne a skúša vtlačiť chladný kov, do môjho panenského otvoru. Tlačí… a je to zvláštne – nepríjemne príjemné. Pár krát ma dlaňou capne. Pokračuje ďalej, pár rýchlych rán dlaňou – zadok horí, pokožka červená, a ja mám pocit, že som v prdeli… doslova. Premýšľam nad tým čo bude ďalej.
Odstúpi od svojho diela. „Vystri sa." Sadá do koženého kresla a mňa nechá premýšľať.
"Kde je spálňa? Je všetko pripravené ako malo byť?" Pýta sa.
"Áno môj Pane. Všetko je pripravené..."
A v duchu som si dodala: …len ja ešte vôbec nie som pripravená na to, čo bude nasledovať.
