Nervozita...strach...obavy....
Sľuby....sľuby.....sľuby....
Toto ma sprevádzalo posledných pár mesiacov. Zrazu je to ako mávnutím čarovného prútika preč. Ráno vstanem a žiadny nepokoj. Práve v deň keď sa máme stretnúť...Môj Pán a ja. Vždy som bývala pred stretnutím s ním nervózna, tentoraz nie som. Znamená to niečo?
Zvláštne, žeby telo vedelo viac ako rozum? Alebo mi to je po tom všetkom už jedno čo bude? Ako bude? Či mu vyhoviem? Či ho nesklamem? Či bude moc tvrdý? Či naopak nežný? Ani len cestou sa na mojom stave nič nemení...
Po všetkých tých sľuboch vedel, že tentoraz ho porušiť nesmie. Prišiel, aj keď chorý...dokonca bez meškania
V aute celkom pohodka.
Na izbe sa hneď natiahne na posteľ. Chvíľku váham no nasledujem ho a schúlim sa pri ňom. Užívame si pokoj, to že sme konečne spolu. Hladí ma po chrbte. Rozprávame sa...Len tak medzi rečou povie : " Vyzleč si nohavice. Chcem ťa hladiť po ritke."
Nezaváham, vyzlečiem sa ľahnem si späť. Naozaj ma hladí. A zrazu... Caaaap. ... A znova... A znova... Inštinktívne sa snažím uniknúť. Prestane zas ma len hladí... Zas sa rozprávame... Stláča mi zadok...pevnejšie si ma chytí a bez váhania ma začne vyplácať. Zas len pár rán a opäť pohoda.
To už cítim, že je vzrušený. Neunikne mu, že som si to všimla, tak mi s úsmevom dovolí to, po čom túžim...Láskam ho, užívam si... Vnímam jeho reakcie chcem, aby sa mu to páčilo. Vtom si ma pridrží nohou a udrie...Po údere si položí ruku späť iba kúsok od mojich úst. Poďakujem a pobozkám mu ju. Ďalšia rana. A zas ruka späť. Zas sa natiahnem a pobozkám. A znova...a znova...znova...
Cítim ako mu každou ranou viac a viac patrím. Je späť ten pocit. Som len jeho. Neexistuje nič a nikto, len my a táto chvíľa keď sa v ňom strácam. Rany ustali. Zovretie povolilo. Smiem pokračovať v tom, čo som začala. Mám chuť ho pobozkať cítiť ho. Tak sa k nemu nakláňam bozkávam ho na krk. Hladím ho.. Nájde ma ústami a ja sa ho neviem nabažiť. Vráti ma ale späť k tomu čo mi kázal robiť. Užíva si moju pozornosť. Sem tam capne...Sem tam stisne bradavku... Či skontroluje nakoľko sa mi to páči... Veru páči a veľmiiiii.....
Pán má vždy pravdu, len mu treba veriť... Bude to OK
Sľuby....sľuby.....sľuby....
Toto ma sprevádzalo posledných pár mesiacov. Zrazu je to ako mávnutím čarovného prútika preč. Ráno vstanem a žiadny nepokoj. Práve v deň keď sa máme stretnúť...Môj Pán a ja. Vždy som bývala pred stretnutím s ním nervózna, tentoraz nie som. Znamená to niečo?
Zvláštne, žeby telo vedelo viac ako rozum? Alebo mi to je po tom všetkom už jedno čo bude? Ako bude? Či mu vyhoviem? Či ho nesklamem? Či bude moc tvrdý? Či naopak nežný? Ani len cestou sa na mojom stave nič nemení...
Po všetkých tých sľuboch vedel, že tentoraz ho porušiť nesmie. Prišiel, aj keď chorý...dokonca bez meškania
V aute celkom pohodka.
Na izbe sa hneď natiahne na posteľ. Chvíľku váham no nasledujem ho a schúlim sa pri ňom. Užívame si pokoj, to že sme konečne spolu. Hladí ma po chrbte. Rozprávame sa...Len tak medzi rečou povie : " Vyzleč si nohavice. Chcem ťa hladiť po ritke."
Nezaváham, vyzlečiem sa ľahnem si späť. Naozaj ma hladí. A zrazu... Caaaap. ... A znova... A znova... Inštinktívne sa snažím uniknúť. Prestane zas ma len hladí... Zas sa rozprávame... Stláča mi zadok...pevnejšie si ma chytí a bez váhania ma začne vyplácať. Zas len pár rán a opäť pohoda.
To už cítim, že je vzrušený. Neunikne mu, že som si to všimla, tak mi s úsmevom dovolí to, po čom túžim...Láskam ho, užívam si... Vnímam jeho reakcie chcem, aby sa mu to páčilo. Vtom si ma pridrží nohou a udrie...Po údere si položí ruku späť iba kúsok od mojich úst. Poďakujem a pobozkám mu ju. Ďalšia rana. A zas ruka späť. Zas sa natiahnem a pobozkám. A znova...a znova...znova...
Cítim ako mu každou ranou viac a viac patrím. Je späť ten pocit. Som len jeho. Neexistuje nič a nikto, len my a táto chvíľa keď sa v ňom strácam. Rany ustali. Zovretie povolilo. Smiem pokračovať v tom, čo som začala. Mám chuť ho pobozkať cítiť ho. Tak sa k nemu nakláňam bozkávam ho na krk. Hladím ho.. Nájde ma ústami a ja sa ho neviem nabažiť. Vráti ma ale späť k tomu čo mi kázal robiť. Užíva si moju pozornosť. Sem tam capne...Sem tam stisne bradavku... Či skontroluje nakoľko sa mi to páči... Veru páči a veľmiiiii.....
Pán má vždy pravdu, len mu treba veriť... Bude to OK
Ukáž všetky komentáre (11)
Pridal/a Mata dňa 5.02.2016.
0 Hlasov 
Pokiaľ to je už OK tak som rada, táto poviedka vo mne zanechala pepší dojem ako tá predchádzajúca. Držím palce, nech je potom všetko už OK 
