Postával v otvorených dverách kuchyne a opieral sa o zárubňu, ako keby tam patril odjakživa. Ruky založené na hrudi, mierne zdvihnuté obočie… a oči zapichnuté do mňa.
Ako vždy som bola u neho nahá. Nie preto, aby som sa cítila zahanbene. Bolo to pravidlo. A ja som bola typ človeka, ktorý síce robí chaos… ale pravidlá dodržiava.
Aspoň väčšinou.
Vlasy zaprášené múkou, cop rozpadnutý a pramene lietali všade. Na stole cesto. Na rukách cesto. Na bruchu cesto. Dokonca aj na stehne.
Len nie v mise tak, ako by malo byť.
Ruky mi lietali tak rýchlo, že som vyzerala skôr ako dirigentka symfonického orchestra chaosu.
A vtedy to prišlo.... Zacítila som jeho pohľad a mlieko skončilo na zemi. On sa usmieval a už vymýšľal ako svoju malú katastrofu potrestá....
Koláč v trúbe.... Idem upratať...
Ako som sa zohla pre smeták a metličku švacol mi po zadku.
„Pane…“ začala som opatrne.
„Áno?“ odpovedal pokojne.
„Je to len… malé kuchynské nedorozumenie.“
Pozrel na podlahu. Na mlieko. Na cesto.
Na moje múkou zaprášené telo. Potom sa zasmial.
„Malé?“ zopakoval.
„Koľko minút." Opýtal sa medovým hlasom.
„25 minút na 180 stupňov." Odpovedala som takmer automaticky.
Podal mi ruku. A ja som už vedela, že upratovanie sa práve odkladá na neurčito. O pár sekúnd som stála v sprche.
Najprv teplá voda. Tak príjemná, že som takmer zabudla, že som v jeho moci. Potom otočil kohútik. Ľadová.
„Aaaa!“ vyletelo zo mňa. „Pane!“
Teplá. Studená. Teplá. Studená.
„Prosím!“ smiala som sa už napoly hystericky.
„Ale pozri,“ povedal pokojne. Prstom mi zotrel trochu cesta z hrude. „Stále špinavá.“
„Pane, ja sa rozpustím!“
„To by bola škoda,“ zamyslel sa. „Potom by som nemal koho trestať.“ Nakoniec mi hodil uterák.
A ten jeho výraz mi jasne hovoril, že hlavná časť programu ešte len začne. Myslím, že už presne vedel čo bude nasledovať. Obojok, kožené putá na ruky a nohy...
Stála som tam a zo všetkých síl sa snažila tváriť nevinne.
„Poď, už len 20 minút"
Čože, ja som si myslela že sprcha trvá hodiny a nie 5 minút. Oči sklopné dole. Nemala som odvahu na neho pozrieť.
Pár presných pokynov a už som v jeho moci. Putá sa zacvakli. Pozorujem pavúka na stene a premýšľam čo bude ďalej... Počujem nejaký zvuk... A zrazu nevidím.... Len počujem. Pohladká ma po tvári.
Cítim ako mi voda z vlasov steká po tele. Do pusy mi vkladá niečo studené a pohráva sa zo zadkom. Pár rýchlych rán a vyberá mi to z pusy. Strká jemne a zároveň rýchlo tam kam patrí. Potom vyťahuje niečo ďalšie strká to do kundy. Je to veľké zatiaľ necítim nič len tlak som plná ako nikdy. Zas pár rýchlych rán...
„Pane…“
„Áno?“
„Možno by sme mali skontrolovať koláč.“
„Koláč prežije.“
„A kuchyňa?“
„Kuchyňa tiež, tvoj zadok však nemusí.“
Plesk.
Vyletelo zo mňa malé „hej!“
„To bolo za mlieko.“
Plesk.
„To za cesto.“
Plesk.
„A toto…“ povedal pomaly, „za tvoju dramatickú sprchu.“
„Ja som bola úplne pokojná!“ protestovala som.
„Naozaj?“
Plesk.
„Tak toto je za klamstvo.“
„Pane!“
„Áno?“
„Vy si to užívate.“
„Veľmi.“
„Sadni si" trhá ma dole vagína a riť v jednom ohni. Úplne plné. Voda má stále šteklí. Štukne ovládač a vibrácie prejdú celým mojím telom.
Chytí na za vlasy. Prudkým trhnutím ma nasmeruje k jeho vznešenému mužstvu. Automaticky otváram ústa. Vie že neznášam hlboký orál. Dusím sa a cítim ako to pulzuje vo mne aj v ňom.... Už cítim ako bude.... Je to skvelé, zas chutná sladko. Škoda, že nevidím jeho oči....
„5 minút oznámi mi .... Dostaneš 25 rán, za tvoje umenie v kuchyni. Buď rada, že si plná, inak by šli inde..."
Zvýšil vybrácie na maximum. Ja som bola na skoro vrchole a pár rýchlych rán to zastavilo. Opakoval to kým neskončil, bavil sa na mojej bezmocnosti a frustrácii.
„Bola si skvelá, možeš, tentoraz ti pomôžem."
Chytil ma za bradavky. Capol nežne po zadku chytil vlasy hlava úplne v záklone.
„Poď už len minúta..." Zašepkal mi do vlasov ...
Zapípal budík zobudila som sa tým, že som spadla z postele...
Kurva to bol len sen...
Ako vždy som bola u neho nahá. Nie preto, aby som sa cítila zahanbene. Bolo to pravidlo. A ja som bola typ človeka, ktorý síce robí chaos… ale pravidlá dodržiava.
Aspoň väčšinou.
Vlasy zaprášené múkou, cop rozpadnutý a pramene lietali všade. Na stole cesto. Na rukách cesto. Na bruchu cesto. Dokonca aj na stehne.
Len nie v mise tak, ako by malo byť.
Ruky mi lietali tak rýchlo, že som vyzerala skôr ako dirigentka symfonického orchestra chaosu.
A vtedy to prišlo.... Zacítila som jeho pohľad a mlieko skončilo na zemi. On sa usmieval a už vymýšľal ako svoju malú katastrofu potrestá....
Koláč v trúbe.... Idem upratať...
Ako som sa zohla pre smeták a metličku švacol mi po zadku.
„Pane…“ začala som opatrne.
„Áno?“ odpovedal pokojne.
„Je to len… malé kuchynské nedorozumenie.“
Pozrel na podlahu. Na mlieko. Na cesto.
Na moje múkou zaprášené telo. Potom sa zasmial.
„Malé?“ zopakoval.
„Koľko minút." Opýtal sa medovým hlasom.
„25 minút na 180 stupňov." Odpovedala som takmer automaticky.
Podal mi ruku. A ja som už vedela, že upratovanie sa práve odkladá na neurčito. O pár sekúnd som stála v sprche.
Najprv teplá voda. Tak príjemná, že som takmer zabudla, že som v jeho moci. Potom otočil kohútik. Ľadová.
„Aaaa!“ vyletelo zo mňa. „Pane!“
Teplá. Studená. Teplá. Studená.
„Prosím!“ smiala som sa už napoly hystericky.
„Ale pozri,“ povedal pokojne. Prstom mi zotrel trochu cesta z hrude. „Stále špinavá.“
„Pane, ja sa rozpustím!“
„To by bola škoda,“ zamyslel sa. „Potom by som nemal koho trestať.“ Nakoniec mi hodil uterák.
A ten jeho výraz mi jasne hovoril, že hlavná časť programu ešte len začne. Myslím, že už presne vedel čo bude nasledovať. Obojok, kožené putá na ruky a nohy...
Stála som tam a zo všetkých síl sa snažila tváriť nevinne.
„Poď, už len 20 minút"
Čože, ja som si myslela že sprcha trvá hodiny a nie 5 minút. Oči sklopné dole. Nemala som odvahu na neho pozrieť.
Pár presných pokynov a už som v jeho moci. Putá sa zacvakli. Pozorujem pavúka na stene a premýšľam čo bude ďalej... Počujem nejaký zvuk... A zrazu nevidím.... Len počujem. Pohladká ma po tvári.
Cítim ako mi voda z vlasov steká po tele. Do pusy mi vkladá niečo studené a pohráva sa zo zadkom. Pár rýchlych rán a vyberá mi to z pusy. Strká jemne a zároveň rýchlo tam kam patrí. Potom vyťahuje niečo ďalšie strká to do kundy. Je to veľké zatiaľ necítim nič len tlak som plná ako nikdy. Zas pár rýchlych rán...
„Pane…“
„Áno?“
„Možno by sme mali skontrolovať koláč.“
„Koláč prežije.“
„A kuchyňa?“
„Kuchyňa tiež, tvoj zadok však nemusí.“
Plesk.
Vyletelo zo mňa malé „hej!“
„To bolo za mlieko.“
Plesk.
„To za cesto.“
Plesk.
„A toto…“ povedal pomaly, „za tvoju dramatickú sprchu.“
„Ja som bola úplne pokojná!“ protestovala som.
„Naozaj?“
Plesk.
„Tak toto je za klamstvo.“
„Pane!“
„Áno?“
„Vy si to užívate.“
„Veľmi.“
„Sadni si" trhá ma dole vagína a riť v jednom ohni. Úplne plné. Voda má stále šteklí. Štukne ovládač a vibrácie prejdú celým mojím telom.
Chytí na za vlasy. Prudkým trhnutím ma nasmeruje k jeho vznešenému mužstvu. Automaticky otváram ústa. Vie že neznášam hlboký orál. Dusím sa a cítim ako to pulzuje vo mne aj v ňom.... Už cítim ako bude.... Je to skvelé, zas chutná sladko. Škoda, že nevidím jeho oči....
„5 minút oznámi mi .... Dostaneš 25 rán, za tvoje umenie v kuchyni. Buď rada, že si plná, inak by šli inde..."
Zvýšil vybrácie na maximum. Ja som bola na skoro vrchole a pár rýchlych rán to zastavilo. Opakoval to kým neskončil, bavil sa na mojej bezmocnosti a frustrácii.
„Bola si skvelá, možeš, tentoraz ti pomôžem."
Chytil ma za bradavky. Capol nežne po zadku chytil vlasy hlava úplne v záklone.
„Poď už len minúta..." Zašepkal mi do vlasov ...
Zapípal budík zobudila som sa tým, že som spadla z postele...
Kurva to bol len sen...
