A-dam
Posted 2.11.2013 by A-dam
- Zdá sa mi, ako by tvoj oheň oslabol. Akoby si bol akýsi zablokovaný, priškrtený. Neviem to povedať. Na začiatku si mi tak krásne vyznával, aký si submisívny, ako sa chceš pod mojím vedením rozvinúť, ako chceš, aby som ťa tvarovala a vychovávala k svojmu potešeniu, ale teraz akoby to všetko zmizlo. Áno, slúžiš spoľahlivo, plníš všetky príkazy a tak, ale je to akési chladné, akoby si sa bál v jednom kuse, necítim iskru, necítim oheň, necítim nič. A tak ma to prestáva baviť, nemá to šťavu. Rozumieš mi?
- Áno Madam, rozumiem.
- A okrem "áno Madam, rozumiem" mi k tomu viac nevieš povedať?
- Prepáčte Madam, máte pravdu. Ovládol ma strach. Strach z vlastných túžob, z toho kam by mohli viesť. Bojím sa toho, čo ma zároveň láka. Neviem ako to povedať inak. -
- No to mi je ľúto, že je to tak, hovoril si o tom, že práve ja som tá, ktorá ťa dokázala odomknúť, že práve ja som tá výnimočná, pri ktorej sa rozvíjaš a napreduješ a teraz sa dozvedám, že tvoja túžba po mne, po tom všetkom, čo vďaka mne zažívaš nie je dosť silná na to, aby prekonala tvoj zbabelý strach pred samým sebou?! Zamysli sa nad sebou, a nad tým, čo všetko ti dávam a či som ti dala dôvod na strach. A hlavne nad tým, či ti ten strach stojí za to, aby si o to všetko prišiel. A keď sa rozhodneš a uvedomíš, tak ma môžeš znova poprosiť o pozornosť. Možno, hovorím MOŽNO, budem ochotná sa tebou ešte zaoberať...- dopovedala, vstala a odišla, bez toho, aby sa obzrela. Osamel som v kaviarenskom boxe sám, pri nedopitej káve a cítil som sa ako zbitý pes.

Od nášho rozhovoru v kaviarni ubehli už dva týždne. Dva dlhé týždne, počas ktorých som si uvedomil, ako veľmi som zlyhal, ako som sa nechal ovládnuť falošným strachom a nepripustil si realitu toho, že som kto som a mám to šťastie, že som našiel bytosť, ktorá to nielenže akceptuje, ale jej to aj takto vyhovuje a teší ju to. Uvedomil som si, ako zbabelo som sa zachoval pred Dámou, ktorá aj tak všetko vedela, vedela to možno lepšie než ja sám, čiže nebol žiaden dôvod na skrývanie sa a zatajovanie vlastnej podstaty, ktorá bola pred ňou aj tak už dávno odhalená. Uvedomenie si vlastného zlyhania bolo horšie ako rozchod, horšie než akýkoľvek iný predošlý životný prešľap. Lebo som si uvedomil, že nedokážem akceptovať sám seba ani pred človekom, ktorý ma pozná viac, než ktokoľvek iný. A uvedomil som si, že to nechcem, že to musím zachrániť! Musím to prekonať a musím vedieť byť sám sebou. Lebo to veľmi chcem. Potrebujem. Lebo človek nemôže byť ničím iným, než tým čím je.

Vedel som ale, že nebude ľahké sa ospravedlniť, získať odpustenie a obnoviť dôveru Madam po tom, čo som ju sklamal. Písal som jej sms-ky, napísal som jej maily, v ktorých som všetko vysvetlil a poprosil úctivo o odpustenie a druhú šancu. Pochopiteľne neodpovedala. Nevzdával som sa a každý deň som sa jej snažil napísať pár slov o tom, že to, čo som predtým vravel a hovoril, je naozaj tak, že to všetko naozaj chcem a potrebujem, že je jediná, ktorej to všetko chcem dať. Keď ale už druhý týždeň neodpovedala, začal som sa naozaj báť, že som ju navždy stratil. Strach zo samého seba vystriedal strach, že som prišiel o niečo omnoho cennejšie, než som ja sám - že som stratil priazeň Dámy. Na konci druhého týždňa už strach prerástol do paniky. Netuším ani, koľko žobravých sms-iek som jej poslal, na jednej strane sa bojac, že som o ňu prišiel, na druhej sa bojac, že ju zbytočne otravujem. Bolo to na zbláznenie. Preto keď mi prišla jej strohá SMS: "Zajtra v kaviarni, čas ako posledne" čítal som ju dookola celý deň ako očarený. Samozrejme, že som odpísal ponížené poďakovanie, ale po asi tretej či štvrtej SMS ma Pani už zahriakla: Stačilo rečí

Do kaviarne som dorazil 10 minút pred dohodnutým termínom. Sadol som si do boxu a čakal, stále netrpezlivejší a netrpezlivejší. Vyzeral som v jednom kuse k vchodu, kedy sa objaví moja Pani a nedočkavosť ma spaľovala. Servírka sa na mne musela dobre baviť, ale bol som tak napätý, že mi to bolo fuk. Pani prišla s 20 minútovým meškaním. Len čo prišla k boxu, vstal som a počkal som, kým sa usadí, až potom som si sadol. Musel som si sadnúť, pretože by som inak asi omdlel od radosti, že som sa dočkal.
- Dúfam, že čakáš dlho - odpovedala na môj pozdrav.
- Pol hodinu - povedal som - ale vôbec mi to nevadí - rýchlo som dodal.
Iba sa usmiala.
- No ešte aby ti to vadilo! - dodala.
Gestom ruky naznačila servírke, že si nebude nič priať a opäť sa pozrela na mňa.
- Je ti jasné, že ti týmto dávam druhú šancu, ktorú si vôbec nezaslúžiš! Sama neviem, prečo to robím, raz si ma už rečami obalamutil. Poviem ale pravdu, bolo to krásne a to je jediný dôvod, prečo tu som - chcem to zažívať ďalej, tak ako si to opísal prvýkrát a tak ako si mi to písal po tieto dni. Chcem si to užívať, chcem ťa používať a využívať a chcem, aby to bolo také, že ma to bude motivovať a vzrušovať. Nie nudiť! Rozumieš?! -
- Áno Madam, rozumiem. -
- Dobre. Ešte raz ucítim, že do toho nedávaš všetko, že si zas nejaký zabrzdený, tak to skončím definitívne - bez nejakého rozhovoru, proste odídem a ty mi už nikdy nenapíšeš, neozveš sa mi ani nič, zmizneš z môjho života. Chápeš? -
- Chápem Madam. Ďakujem Vám veľmi pekne. -
- Dobre. Chcem to mať čím skôr za sebou, tento rozhovor mi je nepríjemnejší než tebe, nemám chuť riešiť nedostatky tvojho vlastného sebavedomia. Takže to teraz pekne rýchlo rozdýchaj, netvár sa ako kopa nešťastia a daj sa dokopy. Chcem pohodku a relax. Bež vyplatiť, čo si vypil a pôjdeme sa zabávať, počkám ťa vonku, - ani nepočkala na moju reakciu a vyšla na chodbu nákupného centra pred kaviareň. Pár sekúnd mi trvalo, kým som si uvedomil situáciu a podvedome sám od seba som sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol a vydýchol. Šiel som zaplatiť - vlastne som len podal servírke bankovku, o ktorej som vedel, že určite stačí a prevyšuje útratu a hneď som sa otočil a kráčal von. Rýchlosť s akou sa všetko okolo mňa dialo mi zamotalo hlavu a ja som sa snažil čo najskôr dostať svoje nohy nazad na zem.

Keď som vyšiel pred kaviareň Madam sa do mňa zavesila a vykročila.
- V pohode, drahý? - usmiala sa a brnkla mi po nose.
- Áno, samozrejme, Drahá - odvetil som.
- Super, to som rada, tak to má byť - zastavila ma a naznačila, aby som nahol ucho k jej ústam.
- Je ti jasné, že ti to len tak neprejde zlatko, takže teraz ideme do sexshopu - na malý nákup. Tvoj pokladík si chce vychutnať, ako sa vieš krásne hanbiť, - pošepkala mi do ucha a jej slová okamžite rozbúchali moje srdce na plné obrátky.
- No no, len sa mi tu neposkladaj hanboško - povedala so smiechom, keď sme už kráčali smerom k sexshopu.

Keď sme vošli do obchodu, tesnejšie sa ku mne privinula a viedla ma chodbičkou medzi vystavenými pomôckami rovno k pultu, kde sedela za monitorom predavačka.
- Dobrý deň, - odpovedala na pozdrav predavačky - chcem sa opýtať, či máte aj nejaké SM pomôcky. -
- O čo konkrétne by ste mali záujem?
- Chcela by som si kúpiť nejaký pekný obojok aj s vodítkom, - povedala nenútene a hlavou mierne kývla mojim smerom, naznačujúc, kto bude ten obojok nosiť. Predavačka na mňa pozrela, nezúčastnene sa usmiala a ja som okamžite cítil, že sa červenám a tvár mi horí.
- Isto sa už červená, hanblivec jeden, no pritom sa nevie dočkať, kedy mu ho nasadím, - povedala Madam ani na mňa napozrúc. Predavačka na mňa opäť pozrela, jej pohľad bol dlhší, skúmavejší a hoc neviem, či je to možné, cítil som, že sa červenám ešte viac. Pozrela na Pani a prikývla - čím odsúhlasila to, čo Madam povedala.
Prešla spoza pultu a viedla nás k vitríne, kde boli vystavené obojky. Mal som čo robiť, aby sa mi nekalil zrak a kráčal som uvoľnene - aspoň som si to myslel.
- Tieto máme priamo na predajni, ale z katalógu vám viem objednať aj ďalšie, ak by ste mali záujem. -
- Nie, vyberieme si niečo z tohto, ďakujeme, - povedala Madam, - tento sa mi páči, ukázala hneď na jeden, čo povieš drahý? - pozrela priamo na mňa a mne vyschlo pri pohľade na pobavené svetielka v jej očiach v hrdle. Rýchlo som sa snažil spamätať a dúfal som, že sa mi nezasekne hlas, keď som odvetil - Je pekný drahá, páči sa mi. -
- Môžeme ho skúsiť? - otočila sa k predavačke
Tá otvorila vitrínku, vybrala obojok a podala ho mojej Pani. Chvíľu si ho obzerala, otáčala v rukách a potom sa obrátila ku mne.
- Ukáž, vyskúšame ho, či nie je tesný - a rukou mi naznačila, nech sa trochu zohnem, aby mi dosiahla na krk. Nevedel som kam s očami a blúdil som mimovoľne po miestnosti až sa môj pohľad stretol so skúmavým pohľadom predavačky. Hľadel som do jej očí, zatiaľčo mi Madam pripevňovala na krk obojok a nedokázal som z jej očí vyčítať, čo si myslí.
- Hotovo, - prerušila moju úvahu Madam - vystri sa. -
Cítil som sa ako keď decku kupujú prvý oblek. Vedel som, že obe ženy si ma obzerajú a cítil som sa trápne, no zároveň som vnímal, že sa mi to páči.
- Pekné - skonštatovala Madam, keď mi prstami chytila bradu a otočila moju tvár k sebe - pozri sa na mňa, - pozeral som do jej očí a videl som jej rozšírené zreničky a prenikalo mnou vzrušenie z tejto situácie.
Bez toho, aby odvrátila pohľad sa opýtala: - Môžem dostať aj vodítko, ktoré je k tomu? -
Iba načiahla ruku, do ktorej jej predavačka bez slova podala vodítko. Madam zobrala do ruky karabínku a pomaly ju zapla na krúžok v obojku. Rúčku vodítka chytila do ruky a zbytok nechala voľne visieť od môjho krku až k jej ruke.
- Pekné - povedala zas - čo poviete? - a otočila sa k predavačke.
- Áno, - pozrel som na ňu a naše pohľady sa opäť stretli, tentoraz som v tom jej s prekvapením uvidel to, čo už dobre poznám - pristane mu to... - dokončila vetu a Pani mi zas natočila hlavu k sebe a zároveň si ma vodítkom pritiahla k sebe.
- Tak si ho vezmeme, čo povieš drahý? - opýtala sa
- Ako povieš Drahá, - odvetil som bez rozmýšľania.
- Skvelá odpoveď miláčik, - dodala pobavene, pritiahla si ma ešte bližšie a vtisla mi rýchly bozk.
- Tak si to daj dole a bež zaplatiť, ja sa tu zatiaľ ešte poobzerám, - dodala a pustila vodítko a pobrala sa preč obzerajúc si ďalšie veci vo vitrínkach. Predavačka zamykala vitrínu, z ktorej predtým vybrala obojok, ktorý som si práve rýchlo dával dolu z krku. Zmätkoval som a nevedel som otočiť vodítko tak, aby som uvoľnil pracku. Medzitým sa predavačka otočila a sledovala moje počínanie. Po chvíli pristúpila bližšie a načiahla sa ku mne.
- Počkaj, pomôžem ti s tým, - začala a ja som prekvapene stuhol, že mi tyká a ani sa nesnaží dať najavo nejakú obchodnícku úctu k zákazníkovi. Kým som stihol akokoľvek zareagovať na samozrejmosť s akou my zatykala, pokračovala - takto si to musíš otočiť dopredu, keď si to budeš zapínať a vypínať, inak to nezvládneš. Doma si to vyskúšaj pred zrkadlom, aby si potom nezmätkoval. Tak, a už to je. -
- Ďakujem, - povedal som bezmyšlienkovite, uvedomiac si, že jej správanie a prístup je vlastne adekátny situácii. Len kývla hlavou a prešla k pokladni, kde som zaplatil. Zabalila obojok do čiernej igelitky, ktorú mi podala cez pult. Keď som preberal tašku z jej rúk zazdalo sa mi, ako by ju nechcela pustiť a prekvapene som na ňu pozrel.
- Uži si to, - povedala pozerajúc mi do očí a vtom žmurkla a na zlomok sekundy jej tvárou prebehol sprisahanecký úsmev. A napätie z celej tej situácie, nával z toho všetkého, čo som prežíval napnutý ako struna neuvedomujúc si ani poriadne, čo sa so mnou deje a všetko vnímajúc len ako v mrákotách, to všetko sa zrazu rozplynulo.
- Ďakujem, užijem... povedal som jej tesne pred tým, než ku mne pristúpila Pani, opäť sa do mňa zavesila a veselo prehodila.
- Môžeme ísť? Je tu kopa zaujímavých vecí, určite sem ešte zájdeme. Dovidenia. -

- Ideme k tebe - povedala rozhodne, len čo som naštartoval motor auta, - nemám už veľa času, ale chcem sa zabaviť. -
Do mňa ako keby niekto nalial ďalšiu dávku energie. Vyrazil som z parkoviska a smeroval domov najkratšou trasou. Aké šťastie, že mám doma poriadok, uvedomil som si. Dnes nesmiem nič pokaziť, znelo mi v hlave, zatiaľčo vlnobitie vzrušenia a nedočkavosti sa stále nástojčivejšie hlásilo o slovo. Len čo sme vstúpili do bytu, vrhol som sa Madam k nohám, ale zastavila ma.
- Dobre, dobre... To stačí! Choď na svoje miesto a čakaj! - prikázala. Vytrhla mi z ruky igelitku z nákupu, hodila ju do rohu, kde bolo moje obvyklé miesto a ani sa neobzrúc vošla do spálne a zavrela za sebou dvere. Okamžite som zo seba začal strhávať šaty, rýchlo som ich poskladal na kopu a kľakol som si na ne. Potom som si uvedomil, čo mi asi Madam naznačila a vybral som z igelitky obojok s vodítkom. Postavil som sa pred zrkadlo v chodbe a nasadil si obojok. Pripol som k nemu aj vodítko a vrátil sa na svoje miesto. Kľakol som si tak ,ako ma to Pani naučila, ale netušil som, kam dať koniec vodítka. Potom ma napadlo, že ho budem držať v ústach. Tak som si ho vložil medzi zuby - tesne pred koncom určeným na navlečenie na ruku a takto som celý rozochvený čakal. Celé moje vnútro sa chvelo prívalom pocitov. Všetko sa dnes dialo tak rýchlo, panika predošlých dní pominula, vystriedalo ju nečakané dobrodružstvo v sexshope, ktoré som ešte ani poriadne nedokázal spracovať a už som celý natešený čakal na svoju Pani a horel túžbou, kedy sa objaví, aby ma použila k svojmu pobaveniu. Chvel som sa a horel. Čas pre mňa prestal existovať. Spolu s narastajúcich vzrušením som nanovo prežíval uvedomenie si, že presne toto chcem, presne toto potrebujem, presne po žene, ktorá čochvíľa vykročí z mojej spálne, neskutočne túžim. Keď sa dvere nakoniec otvorili, v sluchách mi pulzovala rozbúrená krv. Počul som kroky jej opätkov na dlažbe chodby a myslel som, že hádam od vzrušenia omdliem.

Prešla až ku mne, pozeral som priamo na špičky jej lakových čižiem.
- Výborne, tak si to predstavujem, - povedala, keď som cítil, že berie do rúk vodítko.
- Ideme! - zavelila a pohla sa smerom do obývačky. Na štyroch som ju nasledoval, ani sa neopovážiac pozrieť hore. Vnímal som len zem pred sebou a jej nohy mihajúce sa v krokoch predo mnou. Mal som čo robiť, aby som jej na štyroch stíhal. Priviedla ma do stredu obývačky, kde prikázala, aby som zastal a zaujal polohu. Kľačal som sediac na svojich pätách s rukami za hlavou a pohľadom upretým pred seba na zem. Prešla predo mňa a ja som opäť videl ostré špičky jej čižiem aj lesk jej kovových opätkov.
- Vzdaj úctu svojej Panej, ty nevďačný bastard! - prikázala a ja som sa okamžite vrhol k jej nohám a zasypal ich bozkami. Rukami som objal jej členok a pokrýval celý priehlavok čižmy bozkami. Takto som si uctil možnosť poslúžiť svojej Panej aj vybozkávaním jej druhej čižmy. Keď nadvihla jej špičku okamžite som ju celú zobral do úst a lízal, až kým som neucítil tlak, ktorým naznačila, že stačí a prevelila ma k druhej nohe.
- Stačí! - zavelila. A ja som okamžite prestal. Chcel som sa stiahnuť do čakacel polohy, ale Pani mi nohou pritlačila hlavu k zemi.
- Ostaň! - prikázala a ja som sa ani len nepohol.
- Ruky za chrbát! - pokračovala v rozkazovaní a ja som okamžite splnil jej príkaz.
- Drž miesto! - zložila nohu z mojej hlavy, no ja som sa ani len nepohol. Počul som ako zvonia jej kroky na podlahe, ako prešla okolo mňa. Chvel som sa vzrušením. Vedel som, že z môjho penisu už určite visí kvapka rozkoše, pretože tlak tohto vzrušenia telo nedokáže uniesť. Práve v tom momente som pocítil v rozkroku čižmu svojej Panej. Priehlavkom nadhadzovala moje gule a špička tým zároveň dorážala na penis. Jej tlak zosilnel tak, že som zasyčal. Bez varovania na môj zadok a chrbát dopadli šľahy vodítkom.
- Ticho budeš! Dovolila som ti snáď skučať?! - štekal ostrý hlas Madam zatiaľčo ma bila. Bleskovo som zaťal zuby a snažil sa nevydať ani hláska. Keď údery ustali lapal som potichu dych a ticho sa ospravedlnil.
- Prepáčte Madam. -
Prešla bez slova predo mňa a vystavila svoju pravú nohu k mojej tvári na zemi.
- Očistiť! - stroho zavelila a ja som okamžite začal jazykom čistiť sekrét, ktorým môj penis zababral jej čižmu - Poriadne zlíž, čo si zababral! - pobádala ma a ja som sa snažil dôkladne lízaním vyčistiť jej čižmu tak, aby bola spokojná.
- Dobre, to stačí! Ostaň! - prikázala, keď usúdila, že čižma je opäť čistá. Ostal som bez pohybu ako prikázala a iba som cítil ako vypína vodítko z obojku. Otočila obojok tak, že oko na pripnutie vodítka bolo vzadu. Ucítil som klapnutie pút najprv na jednej ruke, ktorú mi priložila na zátylok. Potom zobrala druhú ruku a tiež ju dala na môj zátylok a ja som ucítil, že aj okolo nej sa zaklapli putá. Jej prsty sa zakvačili do obojku a začala ma dvíhať.
- Vystri sa! - velil jej hlas a ja som sa po prvýkrát odkedy sme prišli vystrel, hoc stále kľačiac na kolenách. Zistil som, že ruky mám spútané putami a pripevnené vzadu o obojok, takže jediná možná poloha bola kľačať vystretý s rukami za hlavou. Moja Pani stála predo mnou a bola nádherná. Nohy v sieťovaných silonkách obuté vo vysokých lakových čižmách. A lono úplne nahé! Na rukách dlhé lakové rukavice a telo spútané korzetom.
- Ste prekrásna, Pani moja - vyletelo zo mňa pri pohľade na jej krásu.

Nepovedala nič, len prešla k stolíku. Vyložila si jednu nohu na kraj stolíka a bez slova na ňu prstom ukázala. Slová neboli potrebné, pochopil som, čo sa odo mňa žiada. Na kolenách som prešiel k nej a v miernom predklone som začal zasýpať jej krásnu nohu bozkami. Musel som pritom napínať všetky svaly, pretože som nemal žiadnu oporu v rukách, ktoré boli pevne pripútané za mojou hlavou. Môj jazyk behal po hladkom povrchu jej čižmy sem a tam, keď som začul lusknutie prstov. Otočil som pohľad hore. Nádhera mojej Panej sa čnela nado mnou a ja som očarený zrakom sledoval, že jej vztýčený ukazovák smeruje priamo k jej lonu.
- Ďakujem Vám, Pani moja - vzdychol som s pohľadom plným vďačnosti, ktorý som nedokázal udržať inde a okamžite zamieril k jej rozkroku. Jazykom som sa opäť dotkol laku jej čižiem, tentokrát som však postupoval vyššie a vyššie. Ucítil som najprv silonky a potom hebkú kožu stehna, ktoré som okamžite pokrýval bozkami. Posúval som sa bližšie a bližšie. Cítil som vôňu vzrušenia, ktorá sálala z jej lona a lákala ma k sebe. Najradšej by som sa na ňu hneď vrhol, no musel som sa ovládať a postupoval som pomaly. Kolenami na zemi som sa tiež posúval tak, aby som sa k nej lepšie dostal, zatiaľčo môj jazyk prechádzal ohyb kože, ktorý inak zvykne prekrývať lem nohavičiek. Vôňa roztúženého pohlavia ma oberala o rozum a keď sa môj jazyk cez jemnú kožu veľkých pyskov prvýkrát dotkol klzkej vlhkosti jej pohlavia, otvorili sa predo mnou brány raja. Jej chuť a vôňa prenikala každým mojim zmyslom do môjho tela a môj lačný jazyk hladko vkĺzol do drážky jej pohlavia, kde začal okamžite zbierať kvapky jej rozkoše. Kĺzal som od navretej hrudky klitorisu až k tečúcej dierke. Opájal som sa lonom svojej Panej. Počul som, ako praskajú patentky a na zem dopadol korzet. Telo mojej Panej sa zavlnilo a mne sa v predstave mihol obraz jej krásnych rúk v rukaviciach, ktorými si práve pohladila stvrdnuté bradavky. Jej ruky však vzápätí dopadli na moje temeno a pritlačili moju hlavu ešte tesnejšie k jej lonu.
- Poriadne! Neflákaj sa! - panovačne vzdychala Madam a sama začala krútením panvy aktívne vychádzať v ústrety môjmu lízaniu. Vlhkosť prameniaca z jej nenásytnej dierky mi čochvíľa pokrývala takmer celú tvár. Jazykom som sa snažil zachytávať jej mihajúci sa klitoris a dierku a Pani si stále silnejšie obtierala svoje lono o moju tvár.
- Tááák, to je ono - chválila moje snaženie a ja som nachádzal stále novú a novú energiu na neprestajné lízanie jej úžasnej buchtičky. Prirážala si ku mne svoje lono stále divokejšie a divokejšie a ja som vnímal ako stúpa k vrcholu. Ten sa znenazdajky objavil, keď v prudkom kŕči pritisla moju hlavu k sebe a všetok pohyb ustal, ostalo len jej intenzívne chvenie, ktoré som vnímal celou tvárou.

Odsotila ma a ja som mal čo robiť, aby som nepadol celý na zem a udržal sa na kolenách. Otočila sa kráčala ku gauču a ja som zízal na jej nádherný zadok. Jediným pohybom zhodila z gauča všetky vankúše a široko rozkročená sa posadila na jeho okraj.
- Poď sem! - ukázala prstom pred seba a ja som okamžite na kolenách začal ísť k nej.
- Rýchlo, postav sa a poď! - usmerňovala ma, pretože na kolenách som nedokázal ísť rýchlo bez straty rovnováhy. Vstal som teda a prešiel k nej.
- Rozkroč sa - pokračovala v príkazoch a ja som sa rozkročil. Vnímal som, že gule mám stiahnuté vzrušením. Chytila ich do dlane a bez toho, aby na mňa pozrela prikázala: - Nečum dole, pozeraj pred seba! - a ja som okamžite pozeral na stenu pred sebou. Jej ruky znalecky premasírovali moje gule aj vtáka, do ktorého sa navalila horúca krv. Niekoľko jej stiskov bolo veľmi silných, no ja som zatínal zuby a snažil sa nevydať ani hláska.
- Dobre! Na kolená! - prikázala, keď bola s tvrdosťou môjho údu spokojná a ja som sa okamžite spustil na zem medzi jej široko rozkročené nohy. Stále ma pevne držiac za vtáka sa ešte viac posunula na kraj sedačky a ťahala ma k sebe. Zaviedla môj zdurený žaľuď až k svojej dierke a druhou rukou ma k sebe ťahala držiac ma za obojok.
- Tak poď! Poteš ma! - prikázala, keď som cítil ako púšťa môj penis zo svojho zovretia a ja som okamžite pritlačil. Napol som sa ako luk a vnikol do nej ako som len vedel.
- To je ono - vzdychla spokojne - a teraz ma pretiahni, poriadne! - požiadala o to, čo som aj tak chcel. Začal som do nej rytmicky vrážať svoje stuhnuté pohlavie a ona pevne odolávala mojim prírazom. Jej pohľad bol zabodnutý nemilosrdne do mojich očí a bičoval moju túžbu ešte viac. Jednou rukou pevne držala môj obojok, čo mi pomáhalo udržať stabilitu a dať do prírazov väčšiu silu. Bez toho, aby stiahla svoj pohľad, druhou rukou našla moju bradavku, ktorú okamžite zovreli jej prsty. Keď som nechcel zasyčať, musel som sa ešte viac vypnúť od bolesti ako luk, čím som do nej ešte viac vnikol. Hlavu som zakláňal dozadu a oči pevne zavreté, aby som zvládol štípavú bolesť.
- To je ono! Presne takto! Naplno! Nech ťa to bolí! Ja ťa naučím, ako do toho dať všetko, ty bastard nevďačný! - syčala odolávajúc mojim prírazom a striedavo štípajúc a hladiac moje bradavky. Mykal som sa ako som len vedel, aby som do nej vnikol ešte viac. Bolo v nej nádherne horúco.
- O toto si ma chcel obrať?! O toto si ma chcel ukrátiť?! - jej hlas znel ako bič. Trhla vodítkom a ja som otvoril oči a pozrel na ňu. Z jej očí šľahali plamene, ktoré horeli silou preskakujúcou z nej až na mňa.
- Si môj! Rozumieš?! Patríš mi a budeš mi slúžiť ako ti prikážem?! Rozumieš?! ROZUMIEŠ?! - po poslednom slove mi vylepila zaucho a vzápätí mi rukou zovrela krk a pritiahla si moju tvár celkom tesne k svojej. Plemene z jej očí šľahali priamo do mojich doširoka roztvorených očí. Horel som v jej ohni a prikladal som doňho tým, že som do nej vrážal celou silou, ktorú som dokázal vyvinúť. Ešte divšie prirazila a ako zavierala oči, prisala sa na moje ústa. Naše jazyky sa preplietli ako chápadlá nejakej divokej morskej príšery. Zrazu však všetok pohyb ustal, pocítil som bolesť, keď sa mi zahryzla silno do jazyka a zároveň som vnímal ako jej lonom zalomcovali kŕče. Jej orgazmus bol ako plesknutie biča.

Zvalila sa dozadu na gauči a dychčala. Ja som kľačal medzi jej nohami s rukami stále spútanými za hlavou a pohlavím navretým a klzkým od jej štiav.
- Otoč sa - povedala stále lapajúc po dychu. Poslušne som sa otočil a cítil som, ako odopína moje ruky z obojka. Myslel som, že rozopne aj putá, tie však ostali na mojich zápästiach. Pomaly som aspoň zložil spútané ruky pred seba.
- Toto ti stačí na to, aby si sa urobil, - skonštatovala, keď sa znova oprela do operadla. Kľačal som hľadiac na ňu, ako sa jej hruď pokrytá jemným potom stále divoko dvíhala.
- Na tvojom mieste by som sa do toho hneď pustila, lebo ma možno prejde dobrá nálada a nebude z toho nič, - povedala sledujúc ma a ja som sa akoby prebral z mrákot.
- Prepáčte Madam, - ospravedlnil som sa a okamžite som si chytil vtáka a začal si honiť. Retiazka spájajúca obe polovice pút pritom rytmicky cinkala. Penis som mal klzký ešte z jej štiav. Bol navretý na prasknutie a nedalo veľa práce dospieť do bodu, z ktorého už niet návratu.
- Už to dlhšie nevydržím, Pani moja. Prosím o dovolenie vystriekať sa, - poprosil som stále si honiac a zároveň snažiac sa udržať na uzde príval, ktorý sa vo mne dvíhal. Madam, ktorá ma pritom celý čas pozorovala, si preložila nohu cez nohu a ukazovákom ukázala na priehlavok svojej čižmy. Pochopil som a posunul sa na kolenách bližšie, aby som neminul. Prstom mi nadvihla bradu tak, aby som jej pozeral priamo do očí. Skúmavo na mňa pozerala a ten pohľad ma hnal do krajnosti.
- Pani moja, môžem? - roztraseným hlasom som sa pýtal. Neodpovedala, len prikývla a ja šepkajúc slová vďaky som začal chrliť svoje semeno v silných krčoch, vpíjajúc svoj vďačný pohľad do jej očí. Točil sa so mnou celý svet a rovnováhu som nabral, až keď som zo seba vyžmýkal poslednú kvapku. Vedel som, čo je moja povinnosť a tak som sa spustil na štyri a s tvárou tesne pri jej čižme pokrytej ešte teplým hustým bielym semenom som čakal, spamätávajúc sa z vlastného orgazmu.
- Uprac po sebe, - prehodila nezúčastnene a počul som ako sa spokojne znova oprela do operadla, zatiaľčo ja som začal zlizovať semeno z jej čižiem. Lízal som dôkladne a všade, aby neostala na jej čižmách ani stopa po mojom orgazme. Keď som bol hotový, ostal som s hlavou pri zemi pred jej nohami. Postavila sa a počul som, ako na zem dopadli jej rukavice. Potom sa zohla a vypla si čižmy, vystúpila z nich a bosá kráčala cez izbu. Akoby počula moje pochybnosti o tom, že neviem čo robiť, pred tým než vyšla z izby prehodila: Čakaj na mieste...

Kľačal som s hlavou pri zemi na gauči, kde som pred chvíľou zažil nádheru neporovnateľnú s ničím na svete a počúval som, ako sa sprchuje. Počul som ako znova vchádza do spálne, aj to ako z nej vychádza. Počul som aj to, ako sa v chodbe obúva a oblieka si kabát. Aj to, ako otvára zámok na devrách a zrazu som sa preľakol - čo ak ma tu nechá takto? Prenikol mnou panický strach ako úder bleskom. V byte bolo absolútne ticho. V hlave mi hučali údery vlastného splašeného srdca. Potom sa ozvali kroky smerujúce ku mne. Neopovážil som sa zdvihnúť hlavu iba som videl, ako vypína jednu stranu pút. Znova kroky smerujúce k dverám izby, kde sa zastavila.
- Zas si sa preľakol čo?! - viac skonštatovala ako sa opýtala.
- Ale takýto strach máš povolený, - doložila.
- Tak ahoj nabudúce miláčik... - počul som ako kľúčik od pút cinkol na dlážke chodby a potom už len cvaknutie dvier, ako ich za sebou zatvorila.
Komentáre- príspevky
No Comments. Login or Signup to be first.