Príbeh č. 38 - Môžeme nemôžeme

Sedím v umyvárke, pozerám na penu na prednom skle auta. Bez premýšľania sledujem ako štetiny kĺžu po aute. Cinkla mi správa. Nechce sa mi prerušiť sledovanie umývacieho tanca. Napokon predsa pozriem na mobil. Správa od Bei.

Škoda, že si nebol na včerajšej párty. Bola super zábava. Pozri foto.

Na troch fotkách bola Bea a ešte pár chalanov, ktorých som nepoznal. Na jednej fotke ju jeden z nich držal za zadok. Odpísal som:

Čo sú zač tí chalani? Nepoznám ich.

Kým sa auto umylo prišla odpoveď.

Nie sú od nás. To je partia čechov, ktorá v tej krčme tiež oslavovala. Boli skvelí

Odpísal som jej až večer.

Asi si ich zaujala svojou slovenčinou. ;-) Alebo aj niečím iným?

O minútu odpísala.

Čím iným by som ich mala zaujať??

Na druhý deň som ju stretol v kuchynke.
“Ahoj Bea. Ako sa ti darí?”
“Ahoj. Robím pohovory na ten tvoj projekt.”
“ Je tam niekto zaujímavý?”
“Dnes prišiel taký fešák. Škoda, že nevedel vôbec po anglicky. Nemôžme ho prijať. Mal veľmi pekné oči. Bože najradšej by som sa na neho pozerala od rána do večera.”
Prečo si mu o tom nepovedala?
Ja? Nemali by muži urobiť prvý krok?
“Možno.. Len aby ťa nepredbehla tá, ktorá ten prvý krok spraví. Mala si ho pozvať na rande.”
“Nie, bože.. Veď keby chcel, tak ma pozve na rande. Mňa asi nikto nechce.” dodala trochu viac pokorne ako inokedy a zaliala si čaj.
“Ani tí česi? Čo si sa s nimi fotila? Vyzerali prítulní.”
“Boli milí, ale asi som ich nezaujala. Ani ty si mi neodpísal, čím by som ich tak mala zaujať?”
Pozrela na mňa, akoby som jej mal povedať niečo dôležité.
“Neviem ti povedať, čím zaujmeš iných mužov na prvý pohľad, ale duša to určite nebude.”
“To som presne vedela. Muži vždy pozerajú len na to ako žena vyzerá.”
Pozrel som na ňu, či si to neberie veľmi k srdcu a ponúkol jej cukor.
“Neboj, niekoho si nájdeš.”
“Keď vy ste takí. Idete len po pekných babách.”
“Tebe by sa páčilo chodiť s mužom, ktorý sa ti nepáči? Nie si v tomto presne taká istá?”
Žmurkol som na ňu.

Dni plynuli poradami. Sedel som na ďalšej v poradí. Je tu 5 nových ľudí. Za posledný mesiac ich do projektu pribudlo asi 10 a tak som sa začal strácať v nových menách. Bolo únavné udržať pozornosť na prezentáciach a rozhovoroch. Zapol som od nudy facebook. Nebol som tam od rozchodu s Jankou, možno aj 4 mesiace. Načase vrátiť sa do normálu. Zobrazili sa mi správy. Ani jedna nebola od nej. Za to hneď druhý príspevok bola jej fotka. Dlhé gaštanové vlasy jej padali do žiarivého dievčenského úsmevu. Tie plné pery som kedysi miloval.
Kedysi.

Jediná fotka. Stačí jeden pohľad a cítim, že k nej stále niečo cítim. Bože, toto musí skončiť..
Jej status “vo vzťahu” ma donútil vypnúť mobil. Prišlo mi to zrazu ľúto. Je jedna z mála žien, ktorej som vravel o sebe všetko. Napĺňala ma, hoci sám nerozumiem ako veľmi. Aj po tých mesiacoch, je mi ťažko, keď viem, že niekoho má.

Večer mi prišla správa na firemný mail:

Dufam ze si ma pamatas. Pred dvoma mesiacmi sme sa opili na firemnej party a mne bolo potom velmi zle. Myslela som, ze prides na tuto poslednu party (Bea vravela ze prides) a porozpravame sa. Mal si pravdu, pan dokonaly ma stale len poucal.

Z

Som chudák. Úplný loozer. Žena o ktorú som stál chodí s iným. Pre Lamik som zaujímavý, keď som tisíc kilometrov ďaleko a namiesto toho mi píšu ženy o ktoré nestojím. Je to ako chlieb s maslom aj ten padá na zem vždy tou blbou stranou.

Odpísal som jej:

To nebol pan dokonaly.. S tymi sa predsa zije cely zivot.

O pol hodinu prišla odpoveď:

Poviem ti co bol. Jesitny debil, hnusny manipulator a egoista. Konecne mozem zit ako normalny clovek! Ten zufalec si len riesil svoje komplexy. Vies ako ma to ubijalo? Myslela som, ze som na vine len ja, ale bol za tym ten kreten, ktory ma stale len poucal. Konecne sa citim slobodna.

Pustil som mobil na koberec a šiel do sprchy. Oprel som sa o stenu a premýšľal či niekam nevypadnem. Niekam ďaleko. Možno za Mircom, aspoň na mesiac..Nahý som prešiel do obývačky, zvonil mi mobil.. Pozrel som zo zvedavosti kto volá, rozhodnutý nezdvihnúť.
Lamik.
Zdvihol som.
“Dobrý deň, slečna Lamik. Bol som rozhodnutý nezodvihnúť.”
“Čo vás prinútilo zodvihnúť?”
“Vaše meno predsa.”
“Chcem sa vám s niečím priznať. Nechcela som to posielať do správy. Možno to asi tušíte.”
“O čo ide?”
“O vaše presunutie do Bratislavy som sa postarala ja.”