Mircovi steká po obočí krv. Mieša sa s kvapkami dažďa, ktoré mu návaly vetra fúkaju do tváre. Vietor je taký prudký, že mám problém udržať sa na nohách. Od zimy mi krehnú ruky a chlad je to jediné čo cítim. Stáť pri kormidle je čoraz namáhavejšie. Obzor mi často zmizne z dohľadu, ako sa loď nakloní, keď prichádza ďalšia vlna.
“Vystriedam ťa!” Zakričal Mirec, aby prekričal vietor a šum rozbitých vĺn. “Choď sa na chvíľu zohriať do kajuty!”
“Netreba! Len zober kormidlo! Mám skrehnuté ruky, skoro si ich necítim!”
Vymenili sme sa. Krv na Mircovej tvári sa stále miešala s dažďom. Udrel ďalší jasný blesk a jeho modré svetlo sfarbilo svet ako za bieleho dňa. Hrom prišiel skoro okamžite, loď sa pritom zachvela a ja som v nohách ucítil otrasy. Mirec zavrel oči.
Do tých mojich sa v návaloch valila voda. Tiež som ich zavrel.. Bolo mi tak akosi lepšie.
Začal som viac vnímať ako sa loď nakláňa zo strany na stranu, z vlny na vlnu a prišlo mi zle.. Grcal som cez palubu ako vták. Pozrel som na Mirca, ani neotvoril oči. Len trochu zrovnal smer ako slepý námorník.
Jeden z nás by mohol ísť do kajuty. Bolo celkom zbytočné, aby sme tu boli obaja a predsa tu budeme spolu, kým toto besnenie nepominie.
“Keď to skončí tak sa ožereme! Počuješ? Ak to prežijeme, tak to oslávime!”
“Keď niečo zostane z tých fliaš v sieťke! Nestihol som ich vytiahnuť.”
“Pozriem sa čo je s nimi!”
Vietor sa do mňa zapieral a tlačil ma opačným smerom. Kľakol som si na všetky štyri a tak som došiel na zadok lode. Našiel som lano a na jeho konci previazanú sieťku. Bola úplne prázdna. Fľaše sa museli rozbiť o loď. V sieťke po nich neostali ani črepy.
“Sral to pes! Sieťka je prázdna!”
Mirec otvoril oči. “Boha jeho! Boli tam dobré kúsky.” A zo všetkých síl zakričal “Prekliate more!”
Udrel ďalší blesk a hneď za ním nasledoval silný zvuk hromu. Horizont zmizol za ďalšou vlnou. V lodi to zadunelo. Ten zvuk bol iný, išiel z kajuty.
Pozreli sme na seba. “Idem sa pozrieť čo sa stalo!” Otvoril som dvere kajuty. Dievčatá sedeli na posteli, prikryté asi všetkými dekami a paplónmi čo našli. Cveta mala hlavu na Adrijaninych prsiach a zavreté oči. Báli sa.. Báli sa rovnako ako mi tam hore.
Biela skrinka, ktorú Mirec prikúpil len nedávno a ktorá bola po celú dobu zamknutá, sa šúchala po celej kajute a narážala do nábytku, do postelí. Pri ďalšom náraze do stola zámok na dierkach povolil a na podlahu vypadli bičíky. Bolo ich asi 15 či 20 a k tomu kožené putá a niekoľko lán. Postupne vypadávali zo skrinky a váľali sa po celej podlahe. Zodvihol som lano a priviazal skrinku o nohu stola. Chvíľu som si šúchal ruky, aby som si ich zohrial. Bolo mi jasné, že tu dole ostať nemôžem. Zbláznil by som sa. Bolo by to ako čakať na smrť, ktorá môže prísť každú chvíľu a nič neurobiť pre záchranu. Taká ženská nemohúcnosť. Pozrel som na dievčatá a bez slova som odišiel z kajuty.
“Čo sa stalo?!”
“Nič vážne! Tá nová skrinka sa uvoľnila!”
“Sakra! Asi som ju slabo upevnil! Dievčatá sú v poriadku?”
“Hej. Sedia na posteli. Majú k sebe blízko!”
“Cože?!” Neviem či Mirec nepočul pre vietor, alebo nerozumel, čo som tým chcel povedať.
“Sedia spolu na posteli!”
Mirec len prikývol. V tomto vetre ani nemá zmysel rozprávať, polovica slov sa strácala vo vetre.
Búrka trvala do noci. Vlny boli čoraz plytšie, zdalo sa mi, že sa aj oteplilo. Sedeli sme s Mircom unavení na palube. Mlčali sme. Nemal som energiu na rozhovor, vlastne sa mi nechcelo ani vstať. V hlave som mal prázdno.. Nič. Občas je dobre mať prázdnu hlavu. Z prázdnej hlavy ti nik myšlienku neukradne.
Mirec vstal. Viem, že ho to stálo veľa energie. V tej búrke sme strávili niekoľko uzimených hodín. A potom ten strach. Ten človeka unaví “Spustím kotvu. Zakotvíme. Pôjdeme si ľahnúť.”
Mirec stál ku mne chrbtom a tak som nevidel ako sa zatváril, keď uvidel na podlahe porozhadzované biče a laná. Nepovedal nič, len sa vyzliekol do naha, obliekol si suché slipy a ľahol si na najbližšiu posteľ .
Dievčatá spali, všetky na posteli, kde spal predtým Mirec s Cvetou a Adrijanou. Vyzliekol som sa do naha. Mať na sebe čokoľvek mokré, znamenalo mať na sebe niečo studené. A zimy mám teraz po krk. Teším sa na posteľ. Nechce sa mi ani hľadať po zásuvkách suché slipy. Ľahol som si nahý na posteľ vedľa Mirca a prikryl sa tenkou dekou.
Zobudil som sa, keď mi slnko začalo zohrievať tvár. Tento krát žiadna erekcia, ale deka ktorou som bol zakrytý, sa váľaľa po zemi. V kajute bolo horúco ako v lete pri mori a tak mi vôbec nechýbala.
Bol som sám. Bičíky boli už upratané a vôbec netuším kde našli svoje miesto lebo v kajute chýbala aj skrinka.
Vyšiel som von. Všetci sedeli okolo stola, raňajkovali a riešili včerajšiu búrku.
“Už som si myslela, že do kajuty neprídete. Boli ste tam tak dlho. A potom tá skrinka… “
“Slabo som tú skrinku upevnil.” Mirec pozrel na Janku, aby lepšie odhadol či hovorí pravdu, alebo mu dopraje milosrdné klamstvo. “Prekvapená?“
“Dosť. Ešte som sa s tým nestretla. Ty si teda na to bdsm? Rád nad ženami dominuješ? Povedala som to správne?”
“Dominujem? To je také škatuľkovanie .. Pre deti. Pri niektorých ženách dominujem, pri niektorých som neutrálny a pri ďalších sa cítim ako ich syn. Tak si vyber.”
“Nerozumiem tomu. Nechápem ako ťa môže tešiť ubližovanie ženám.”
Mirec na mňa pozrel. “Myslel som, že si jej o týchto veciach povedal viac. “
“Nie. A ani som to kurva nemal v pláne.”
“Čo mi mal povedať?”
“Vystriedam ťa!” Zakričal Mirec, aby prekričal vietor a šum rozbitých vĺn. “Choď sa na chvíľu zohriať do kajuty!”
“Netreba! Len zober kormidlo! Mám skrehnuté ruky, skoro si ich necítim!”
Vymenili sme sa. Krv na Mircovej tvári sa stále miešala s dažďom. Udrel ďalší jasný blesk a jeho modré svetlo sfarbilo svet ako za bieleho dňa. Hrom prišiel skoro okamžite, loď sa pritom zachvela a ja som v nohách ucítil otrasy. Mirec zavrel oči.
Do tých mojich sa v návaloch valila voda. Tiež som ich zavrel.. Bolo mi tak akosi lepšie.
Začal som viac vnímať ako sa loď nakláňa zo strany na stranu, z vlny na vlnu a prišlo mi zle.. Grcal som cez palubu ako vták. Pozrel som na Mirca, ani neotvoril oči. Len trochu zrovnal smer ako slepý námorník.
Jeden z nás by mohol ísť do kajuty. Bolo celkom zbytočné, aby sme tu boli obaja a predsa tu budeme spolu, kým toto besnenie nepominie.
“Keď to skončí tak sa ožereme! Počuješ? Ak to prežijeme, tak to oslávime!”
“Keď niečo zostane z tých fliaš v sieťke! Nestihol som ich vytiahnuť.”
“Pozriem sa čo je s nimi!”
Vietor sa do mňa zapieral a tlačil ma opačným smerom. Kľakol som si na všetky štyri a tak som došiel na zadok lode. Našiel som lano a na jeho konci previazanú sieťku. Bola úplne prázdna. Fľaše sa museli rozbiť o loď. V sieťke po nich neostali ani črepy.
“Sral to pes! Sieťka je prázdna!”
Mirec otvoril oči. “Boha jeho! Boli tam dobré kúsky.” A zo všetkých síl zakričal “Prekliate more!”
Udrel ďalší blesk a hneď za ním nasledoval silný zvuk hromu. Horizont zmizol za ďalšou vlnou. V lodi to zadunelo. Ten zvuk bol iný, išiel z kajuty.
Pozreli sme na seba. “Idem sa pozrieť čo sa stalo!” Otvoril som dvere kajuty. Dievčatá sedeli na posteli, prikryté asi všetkými dekami a paplónmi čo našli. Cveta mala hlavu na Adrijaninych prsiach a zavreté oči. Báli sa.. Báli sa rovnako ako mi tam hore.
Biela skrinka, ktorú Mirec prikúpil len nedávno a ktorá bola po celú dobu zamknutá, sa šúchala po celej kajute a narážala do nábytku, do postelí. Pri ďalšom náraze do stola zámok na dierkach povolil a na podlahu vypadli bičíky. Bolo ich asi 15 či 20 a k tomu kožené putá a niekoľko lán. Postupne vypadávali zo skrinky a váľali sa po celej podlahe. Zodvihol som lano a priviazal skrinku o nohu stola. Chvíľu som si šúchal ruky, aby som si ich zohrial. Bolo mi jasné, že tu dole ostať nemôžem. Zbláznil by som sa. Bolo by to ako čakať na smrť, ktorá môže prísť každú chvíľu a nič neurobiť pre záchranu. Taká ženská nemohúcnosť. Pozrel som na dievčatá a bez slova som odišiel z kajuty.
“Čo sa stalo?!”
“Nič vážne! Tá nová skrinka sa uvoľnila!”
“Sakra! Asi som ju slabo upevnil! Dievčatá sú v poriadku?”
“Hej. Sedia na posteli. Majú k sebe blízko!”
“Cože?!” Neviem či Mirec nepočul pre vietor, alebo nerozumel, čo som tým chcel povedať.
“Sedia spolu na posteli!”
Mirec len prikývol. V tomto vetre ani nemá zmysel rozprávať, polovica slov sa strácala vo vetre.
Búrka trvala do noci. Vlny boli čoraz plytšie, zdalo sa mi, že sa aj oteplilo. Sedeli sme s Mircom unavení na palube. Mlčali sme. Nemal som energiu na rozhovor, vlastne sa mi nechcelo ani vstať. V hlave som mal prázdno.. Nič. Občas je dobre mať prázdnu hlavu. Z prázdnej hlavy ti nik myšlienku neukradne.
Mirec vstal. Viem, že ho to stálo veľa energie. V tej búrke sme strávili niekoľko uzimených hodín. A potom ten strach. Ten človeka unaví “Spustím kotvu. Zakotvíme. Pôjdeme si ľahnúť.”
Mirec stál ku mne chrbtom a tak som nevidel ako sa zatváril, keď uvidel na podlahe porozhadzované biče a laná. Nepovedal nič, len sa vyzliekol do naha, obliekol si suché slipy a ľahol si na najbližšiu posteľ .
Dievčatá spali, všetky na posteli, kde spal predtým Mirec s Cvetou a Adrijanou. Vyzliekol som sa do naha. Mať na sebe čokoľvek mokré, znamenalo mať na sebe niečo studené. A zimy mám teraz po krk. Teším sa na posteľ. Nechce sa mi ani hľadať po zásuvkách suché slipy. Ľahol som si nahý na posteľ vedľa Mirca a prikryl sa tenkou dekou.
Zobudil som sa, keď mi slnko začalo zohrievať tvár. Tento krát žiadna erekcia, ale deka ktorou som bol zakrytý, sa váľaľa po zemi. V kajute bolo horúco ako v lete pri mori a tak mi vôbec nechýbala.
Bol som sám. Bičíky boli už upratané a vôbec netuším kde našli svoje miesto lebo v kajute chýbala aj skrinka.
Vyšiel som von. Všetci sedeli okolo stola, raňajkovali a riešili včerajšiu búrku.
“Už som si myslela, že do kajuty neprídete. Boli ste tam tak dlho. A potom tá skrinka… “
“Slabo som tú skrinku upevnil.” Mirec pozrel na Janku, aby lepšie odhadol či hovorí pravdu, alebo mu dopraje milosrdné klamstvo. “Prekvapená?“
“Dosť. Ešte som sa s tým nestretla. Ty si teda na to bdsm? Rád nad ženami dominuješ? Povedala som to správne?”
“Dominujem? To je také škatuľkovanie .. Pre deti. Pri niektorých ženách dominujem, pri niektorých som neutrálny a pri ďalších sa cítim ako ich syn. Tak si vyber.”
“Nerozumiem tomu. Nechápem ako ťa môže tešiť ubližovanie ženám.”
Mirec na mňa pozrel. “Myslel som, že si jej o týchto veciach povedal viac. “
“Nie. A ani som to kurva nemal v pláne.”
“Čo mi mal povedať?”
