Príbeh č. 16 - Po / o hádkach

Mirec rozpráva pútavo o svojej staršej známosti. Ale tú story som už počul. A trápia ma črevá. Krútia sa ako dobre roztočený kolotoč... Sral pes deda Joachyma aj s jeho neriedenou vodkou. Určite ju používal ako preháňadlo. Chcem si konečne uľaviť, prdnúť. Brutálne a boľavo, ale keď si uľavím, budem za idiota. Na tejto lodi sa ale nedá schovať. Kam pôjdem? Na zadok lode? Do kajuty? Odvšadiaľ ma bude počuť. Keby som tu bol len s Mircom, tak si uľavím naplno.

„Kedy sa zas stretnete?” prerušila moje úvahy Janka.
„Neviem. Vidíme sa tak raz, dvakrát do roka.”
„Len tak málo? Nechýba ti?”
„Sem tam áno. Rád by som ju videl častejšie. Sem tam si zavoláme. Občas mi dohodí klienta, ktorý chce kúpiť niečo menšie tu v Chorvátsku. Má málo času, stále cestuje. Keď sa jej podarí, tak sa stretneme v nejakom prístave. Občas v Taliansku alebo tu. Aspoň sa mi nezunuje.”
„Možno keby zistila, aký si v posteli, tak sa jej nezbavíš," podpichla ho Cveta s úsmevom.
„Mirec, tvoj meč samoseč je predsa legendárny,” doplnil som. Tak nazvala jeho vtáka jedna jeho bývalá - Martina. Bola pre zmenu omnoho mladšia.
Cveta, ktorá sedela oproti mne, sa oprela o operadlo stoličky. Ani neviem po koľkýkrát si začala naprávať ramienka a košíčky na zelených plavkách. Chytila hornú časť košíka, parkrát ním potiahla dohora. Potom prešla na ľavý. Pokračovala napravením ramienok a nakoniec si rukami chytila prsia odspodu a dokončila úpravu. Celé to trvá 3 - 4 sekundy. Robia to všetky dievčatá, odkedy sú v plavkách. Cveta ešte viac vystavila svoje prsia. Či skôr prsíčka. Teraz už v správnej polohe. Cez látku jej vidieť, kde plavky schovávajú bradavky. Prečo si nedá aspoň tričko? Prečo ma provokuje? Doparoma!
Pocítil som šťuchnutie. Janka sa na mňa pozrela. Zas som civel.

„V rozprávkach je veľa skrytého,” pokračoval Mirec, „napríklad ten Popolvár s najväčším na svete…"
„S najväčším na svete? Nie je to trochu inak?” riešila Janka.
„Nie je, presne takto to má byť,” usmial sa Mirec, „určite sa okolo neho točilo veľa žien. Jeho vták musel byť legendárny. Až tak legendárny, že sa o ňom vravelo celé generácie.”
„Chcel by som mať takú výbavu.”
„Tie príbehy sa rozprávali po izbách, a keďže tam boli aj deti, tak namiesto „Mal veľkého vtáka” rozprávač povedal: „Mal veľký meč.”
„Niečo na tom bude,” smiala sa Janka. Pozerali sme na Mirca, kam to až dotiahne.
„Mirec, ty vieš vymyslieť hlúposti,“ dodala Adrijana.
„Alebo rozprávka Kráska a zviera,“ pokračoval, „to je o mužovi, ktorý je silne dominantný, bohatý. A o žene, ktorá je submisívna. Ten muž je zviera, inteligentný, bohatý, ale stále strašné zviera. S veľkou silou. Keby chcel, môže tú ženu rozsápať rukami. Ona to vie. Vie, že je nebezpečný. To bol pravý dôvod, prečo šla do zámku a nie jej otec, ktorý bol v kuse na cestách. Išla si užiť vzrušenie. Submisívne ženy musia túto rozprávku milovať,” dodal.
„Bojím sa opýtať, o čom je rozprávka Cisárove nové šaty,” dodala usmiata Adrijana.
Mirec sa usmial: „To je čistý exhibicionizmus. Predstav si, že môžeš chodiť medzi ľuďmi úplne nahá. Celkom legálne. A keby ti niekto povedal, že si nahá, bol by za hlupáka. Vysmiali by sa mu. Je to geniálne vymyslené. Určite si také šaty nechala ušiť aj jeho žena. Možno tak chodili všetci poddaní. Predstavte si, všetci si navzájom pochvaľovali šaty. Boli pyšní na to, že ich majú. A pritom si užívali nahotu. Cítili vietor v rozkroku, na prsiach. Celá tá rozprávka je jedna úchylka. Možno preto prežila dodnes.”

Napil som sa vody.
„Pôjdem si už ľahnúť," zmenila tému Janka. „Som už unavená, pôjdeš so mnou?” pozrela na mňa.
„Asi nemám na výber,” aj keď sa mi nechcelo. Chcel som počuť ďalšiu Mircovu story.
„Bola by som rada, keby si bol so mnou.”
„Tak poďme,” vstali sme od stola.
„Dobrú noc všetkým.”
„Dobrú noc,” pridala sa Janka. Vošli sme do kajuty. Zavrel som dvere.
„Musíš stále civieť na tú Cvetu? To sa ti tak páči?“
„Ale nie, ale sedela oproti. Kam som sa mal pozerať?”
„Na Mirca. Na neho môžeš čumieť koľko len chceš. Určite nie na jej kozy. Vieš ako som sa cítila?”
„Veď som len pozeral. Nič na tom nie je.”
„Len pozeral? Ty si čumel! Nepáči sa mi to! To ti vravím rovno.”
„Hádam mi nechceš zakázať pozerať sa na ňu.”
„Pozerať sa môžeš, ale nie na ňu civieť. A neprajem si, aby si s ňou flirtoval. Rozumieš?”
„Veď s ňou neflirtujem.”
„Ale chcel by si. Už ťa poznám. Keby som tu nebola, tak ju pretiahneš.”
„Ale veď je na ženy. Nevymýšľaj.”
„Nejde o to, na koho je. Ale že máš o ňu záujem. Chceš ma podviesť s nejakou chorvátskou štetkou? To sa ti tak páči?”
„To som predsa nepovedal. Neprekrúcaj moje slová.”
„Ale povedal! Nie priamo, ale vidím, ako sa na ňu pozeráš.”
„Musíš tak kričať? Počuť nás až von.“
„Nech nás počuť. Nech všetci vedia, čo si zač!”
„Už prestaň. Raz som sa jej pozrel na kozy a to je celé.”
„Tu nejde o jeden pohľad na kozy. Ty ju proste chceš. Keby som tu nebola, tak ju tu bohapusto preťahuješ.”
„Prestaň toľko kričať, počuť ťa až na breh.”
„Neprestanem. Ty prestaň! Prestaň sa správať ako idiot a uvedom si, že tu máš ženu.”
„Ale veď ja to viem. Ale som chlap, čo mám pozerať po vtákoch?”
„To by bolo najlepšie, aspoň by ťa prešla chuť na tú štetku. Dúfam, že sa to už nebude opakovať!”
„To na ňu nemám pozerať? Čo je to za blbosť. To mi nemôžeš zakázať.”
„Vieš čo? Tak si bež za ňou. Dnes v noci so mnou na jednej posteli spať nebudeš.”
„Ale Jani. Neblázni…vidíš, že ostatné postele nie sú ustlané. Neviem, kde sú deky.”
„Tu máš deku,” chytila deku z našej postele a šmarila ju do mňa.
„Ty si ale trdlo.”

Deku som dal na najbližšiu posteľ a ľahol som si. Aj keď po takejto hádke ešte dlho nezaspím. Sral ju pes. Boha tam. Myslel som si, že ma volá, aby sme si vo vnútri trochu užili, kým nepríde zvyšok bandy. Celý deň pozerať na tri polonahé ženy, ktoré si každú chvíľu naprávajú prsíčka - to chce večer trochu uvoľnenia. Aspoň mi ráno bude tvrdo stáť. Alebo si ho pôjdem vyhoniť? Ešte neviem...
Nasrala ma... nemôžem pozerať po iných ženách? Čo mám oslepnúť? Čo je to za blbosť? Veď s ňou nespím, tak sa nič nedeje. Veď ju milujem, tak čo stále rieši?