Pavlásková, kapitola 5, príprava

„Prestaň už prosiť, si trápna a neplač! Dobre teda, súhlasím! Následky tvojej drzosti a urážok si ponesieš sama. Zajtra si siahneš na dno svojej submisívnej duše. Prejdeš si tortúrou, uličkou hanby a bolesti. Pripravíme ti program na celý deň... Vypadni a pošli mi sem Janinu, dám jej inštrukcie!“ ukončil meeting nahnevaný Wágner.

Až pred večerou sa jej podarilo kontaktovať inštruktorku: „tak čo, je to zlé?“
Janina len zagúľala očami „poď, niečo som už pripravila, ja mám s tebou robotu už dnes!“ a odstrkala Luciu do kúpeľne pre služobníctvo.
„Sadni si sem na zem!“ ukázala prstom pred seba. „Čo sa deje?“ vyzvedala šokovaná Lucia. „Odteraz budeš ticho, ani necekneš, nech ťa ani nenapadne! Ak budeš chcieť niečo upresniť, povedať, tak sa mi prihlásiš ako v škôlke.
Ak si porozumela prikývni“ počkala kým to spracuje, prikývla. „Nevidím ťa sedieť, nebudem nič dvakrát opakovať, rozumieš?“ pokračovala a zobrala zo stolíka nejaký zápisníček „mám zapisovať tvoje priestupky, máš prvý!“ hovorila pokojným hlasom, zatiaľ čo sa Lucia zosunula na zadok.
„Teraz chcem byť tvoj miláčik a ty mi predvedieš ako ma máš rada. Budeš sa mi dívať priamo do očí. Ak sa mi to nebude páčiť, napíšem ti poznámočku do žiackej knižky!“ čo zdôraznila poklepkaním na zápisníček „možno ťa dám do rovno do naha, neviem, neviem...
Nie si spotená, to je mi ľúto. Mám rada spotené telá, hlavne pri ľahkej erotickej činnosti. Tak vztyk a dáš dvadsať drepov s výskokom, môžeš si vyzuť topánky. Hoď ich do toho koša pri tebe!“ pomáhala vyzutej priateľke v úvahe, čo s nimi.
No poďme, máš drepovať šup, šup a počítaj si“. Po číslovke 20 sa zasmiala „pokračujeme lasička, žiadne orazy, k zemi, vztyk a znova k zemi-vztyk /cvik na povel k zemi a vztyk v aktuálnom krížovkárskom slovníku sa neustále rozrastá/, makáme, makáme!“ opakovala až zbadala prvé kvapky potu stekajúce po jej čele. “ No vidíš, vieš sa odviazť! Teraz si konečne sadkaj a chcem vidieť tvoju lásku?!“ popritom ukázala prstami na svoje oči. Bolo to jasné, nieže uhneš pohľadom. Teda, začalo to pekne zhurta, Janina prehĺtala na sucho. Lucia rozohrala part v aký by nikto netušil. Prechádzala rukami po svojom tele, nevynechajúc žiadnu erotogénnu zónu. „Hekaj suka!“ prilievala olej do ohňa o stenu opretá Janina. Už to začalo prichádzať, keď nekontrolovane začala zahmievať zrak, zaznel panicky rev „dosť, prestaň. Kúrva fix, ešte sa mi tu urobíš. Lahaj a rýchlo roztiahni ruky aj nohy, dýchaj a skľudni hormón. Do prdele toto bolo o fúz!“
Po menšej pauzičke si postavila Luciu ku košu s topánkami. „Od pupku smerom dole sa teraz vyzlečieš, všetky handry poukladáš do koša a kľakneš si na dlaždičky s rukami za hlavou. Toto si prečítaj, to budem od teba počuť keď sa vrátim!“ Lucia tam zrazu osamela a čítala dookola nenáročný text. Hlavou jej prebehal uragán bezvýznamných myšlienok. To nemôže byť pravda, to je žart.

Buchli dvere „počúvam!“ velila tlačiac pred sebou nemocničný stolík na infúzie. „Vážená slečna Janka, kľačím tu s prosbou, či by ste nebola taká ochotná ma pripraviť na zajtrajší deň. „ A čože také by si chcelo zlatko?“ položila otázku na vopred obom jasnú odpoveď. Prekontrolovala obchádzajúc okolo, od pupku dole nahú, predpisovo kľačiacu Luciu.
„Okej, pripravím ťa rada, budeš pripravená tak, že nepochopíš. Dlho si mi tu oddychovala, tak sa mi znova predveď a nech to čvachtá. Cicuša a kukaj mi do očí, mokrá chlpatá kunda ma bude sledovať tiež.
Zmneníme ti teraz polohu. Na zemi budú len tvoje lopaty a nožné pršteky. Nič sa však nedialo „mám to zopakovať? Nehceš ma nahnevať, že nie? Idem pre žiacku?“ užívala si zlomenú, už do luku prehnutú, polonahú obeť.
„Áno, keď budeš poslušná dostaneš aj klystýr, vyholím ťa dohladúčka, neboj budeš ako bábätko Lucinka, chceš byť dole bábätko?“ ničila ju monológom, zatiaľ čo krúžila okolo, na podlahe rotujúcej, masturbujúcej „kámošky“. Bizardný kolotoč dvojice v kúpeľni dobrevádzali tlmené vzdychy. „Hekaj nahlas! Nedus to! Poďme.“ Prerušila ju až v momente, keď cunami malo dosiahnúť pobrežie „stop, brzdi, stačilo! Sa kontroluj, skoro sme to zas prešvihli.
Daj sa na kolená, plecia na dlaždice, rozkroč sa a roztiahni si polky. Pristúpime k tvojej očiste, vydržať zlatko! Niekto tu bude za pár minút srať teplú vodu! Bože ty si dolepená, tie stehná riadny humus. Vždy keď si spomenieš na nejakú prasačinu, ihneď tečieš!“ komentovala situáciu, zatiaľ čo strkala plastový koniec hadičky do ponúkaného otvoru.
Akonáhle minula zásobník, už sa Lucia hlásila k slovu. „Čo je zas, do frasa, mala si málo? Samozrejme potrebovala na veľkú. „Odchod a dones si penu a holítka. Budeme čo? Budeme holiť!“
Prešlo zopár minút, keď nakukla nazad do kúpelne čerstvo vyprázdnená delikventka.
„No poď, len poď, uvolnila som ti stolček tak šupky-dupky hore, trošku si ťa poprezerám. Rozkaz znel, ani jeden chĺpok nechcem na nej vidieť, dohladka ju všade vyholíš. Jasné šéfe! Tak ťa vítam na stolčeku, pokračujeme! Všetky handry od pupku hore natriafaj do košíka. Strašne sa na teba teším, vlastne, to už budeš úplne holatá! Nemám rátať do troch, že nie?
No aká soška...“ konštatovala už pri pohľade na nahú Luciu. "Daj si prstík do pusinky a druhou rukou si prehrabni centrálu. Cmúľaj a zasúvame až do hrdielka. Do riti, zas ťa trasie.
Konči, toto nie je možné. Zas tečie! Ruky nad hlavu a budeš sa mi otáčať. Odprezentuješ čo si objednám!"
Pristúpila už držiac nádobku s gelom. „Predkloniť a vystrč roztiahnutý zadok“ prestrekla jej celú ritnú ryhu. „Nastav kundu“ začala na pupku a ukončila gélový nános spojením s tým ritným. „Nastav pazuchy“ prestrekla obe. „Obočie sú chlpy alebo nie?“ uvažovala nahlas. „Ukaž ruky, teraz nohy. Máš štastie, bez chlpu. Rozotri si to a ak uvidím chlp bez peny, beriem pinzetu! Zoskoč, tam je umyvadlo a nech si napenená ako chlap u holiča.
„No idkaj sem„ prerušila Luciu v napeňovaciej činnosti „ako si ťa uložiť?“ zas hundrala pre seba. „Mám to, položíš chrbát na stolík a ručičky dlaňami na podlahu, taký skoro mostík.
No to je parádička! Si chápavá. Teraz dvíhaj kolená ku brade a zrejme tušíš o čo tu pôjde. Vieš mysli si, že sa tvoje kolená pohádali a idú ďáááleko od seba“ a veselo si odtancovala pre jednorázové strojčeky na holenie.
Zubami trhala igelitový sačok a sledovala Luciu v potupnej polohe. „Toto si dám patentovať! Keby si sa videla, ginda môže handry fajčiť. Mám ti zmerať tlak? Viem, viem nesmieš rozprávať. Nechceš sa prihlásiť? Už keď ťa tu taktok mám, ihneď ako ťa doholím, bude klystýrček číslo dva. Ak by som náhodou zabudla, pripomeň.“
Čo sa odohrávalo v hlave rozčapenej sa nedá opísať. Jej mozog už opustil hlavu. Bola na pokraji kolapsu, ponížená a nadržaná ako nikdy. Keby Janina povedala, príde hrubý kokot a pretiahne ti všetky diery..., výstrek by končil meter pred stolčekom.
Tento scénar písal šialenec a obsadil len dve herečky. Hlavná postava, sa chopila role s dokonalou presnosťou. Dávkovala monológy ako chirurg. Lucia bola momentálne komparz, nebola schopná hrať nič. Bol to koncert režisérky a hlavnej postavy v jednom, ako instantná káva špičkovej kvality s nápisom 2V1.
Divadlo pokračovalo keď prikľakla s holítkom k zaparkovaným rukám na podlahe. Zadívala sa do očí obrátenej hlavy, taká mini 69-tka. „Kuk“ zasmiala sa keď nadviazala očný kontakt s pripravenou slečnou na holenie. „Začneme pazúšikom“ šepkala pár centimetrov od jej hlavy, škodoradostným úsmevom podotkla „dáš mi pusinku?“ pohrávala sa s handrovou panenkou, až kým nepocítila cudzie pery na svojich. „Fí ha, to som nečakala, chceš sa bozkávať? To fákt? Sklamem ťa, nie som na baby! Chápem ťa, v tejto polohe to nemáš jednoduché, už len kominára, nech povymetá komíny. Čo? Zavolám Wágnera?“ filozofovala pripravená holička.

„Neboj srandujem, sa mi tu nudíš čo? Spravíme to tachto, nech máš aj ty zábavu. Pravou rukou ťa budem holiť a svoj ľavý ukazováčik ti vložím do pusinky. Nič veľké, ja viem. Keby som ti tam vložila niečo veľké, hneď sa mi urobíš a to máš prísne zakázané. Tak otvor ústočká a ja ti ho na chvíľku požičiam. Tak je to dobre a pekne sa s ním hrajkaj. A žiadne zúbky nechcem cítiť, to by si mala hneď poznámočku. Keď to na teba zas bude prichádzať, tak hlasno zahmkaj, ja tu mám teraz robotu a nemôžem ťa furt sledovať!“
Išlo im to parádne, hotová symbióza. Občas zašpliechala voda ako pláchala holítko, ináč pracovný kľud, tvorivá atmosféra. „Jedna pazucha by bola, teraz očúvaj, vypluj ten ukazovák, prehodím si ruky, nech to nemám do kríža. Ten druhý mam trošku zababraný od peny, ale však si ho očistíš. Práca svižne pokračovala. „No tu sme skončili“ zahlásila veselo. „Čo je? Nejak mi odpadávaš, vydrž, ešte ťa prekontrolujem či neškrabkáš,“ namáčala si ruky do teplej vody, na oplach, a prechádzala po nahom tele, od panvových kostí až po lakte.
“Bradavky ti stoja, zas si vzrušená? Zavri oči idem ich kontrolovať“, privádzala Luciu do zúfalstva „radšej nie, otvor oči, dáme pauzu! Teda, ja si dám pauzu. Poď, pomôžem ti na nohy. Pomaličky, pomaličky viem, že si odkrvená. Bežkaj sa teraz osprchovať, začínaš cítiť. Máš na to dve minúty a pozmývaj aj tu dolnú penu, už schne“ capkala ju po holom zadku smerom ku sprche.
Lucia sa dosprchovala, ale márne hľadala uterák. „Uterák nepotrebuješ, rýchlo sem nech nevyschneš. Nie, nie už žiaden stolček!“ zarazila sadajúcu si slečnu na holenie „pôjdeš na dlaždice! Viem, si mokrá a holá, mne to nevadí, skôr naopak! Chytaj!“ zvolala, až keď jej hádzala do rúk penu.“Dlho si sa nepohrala s chlpatou mačičkou. Lažkaj si na chrbátik a penu chcem vidieť nababranú od pupku až k zadnej dierke. Zadok budeš držať vo vzduchu, kým nepoviem dosť! Tak pome, show must go on! Stačilo, stačilo“ pribrzdila rozbehnuté divadlo v najlepšom
„Poď za mnou doholíme to u pána Wágnera na stole, zober si lavór s vodou, ja beriem holítka“ ukazovala smerom k dverám. „Slečna Janka, prosím, veľmi Vás prosím, pre boha živého, to nie, prosím!“ žebronila už na kolenách so zopnutými rukami. „Dobrá sranda, nie ?“ rehotajuc reagovala Janina „ no bohužiaľ musím ti napísať do žiackej poznámku! Ty sa fakt nevieš správať ani kontrolovať, je to problém sa prihlásiť? Polož sa teda znova na stolček a nech mám všade dobrý prístup, lééébo? Nechcem strašiť!“ To už Lucia štelovala telo do polohy „vítame vás“ a čakala čo príde „nie, nie lasička. Tvoja buchta bude môj záujem nambr van!“ komentovala ponúkanú polohu rýdzou slovenčinou. „Nemáš fantáziu? Máš teda obratom poznámočku číslo 4! Šéf povedal jasne, citujem: „ponížiť, lebo ponižuje!“
Neútulnú miesnosť zahltil už znova štebot výrečne rozbehnutej kamarátky premenenej na neskutočne sadistickú Harpiu. „Nohy zložíš pod riť na stolčeku, ruky oprieš na zem za hlavu, rozkročíš svoje maximum a máme to! Bingo, a môžeme začať kosiť predné porasty. Teda, poviem ti na rovinu, tá buchta nemá chybu. Neviem sa dočkať až bude hladučká, potom už len bozkávať!“ nezavrela ani na okamih svoje ústa. Kĺzala žiletkou zhora dole, zdola hore, z prava do ľava a naopak. Nanášala rukami zbytočnú penu zo strán do všetkých záhybov a pedantne rajdila aj po neprístupných zákutiach. Lucia už vzdychala nekontrolovane.
„Pizda, ak sa mi urobíš, dám ťa nabodnúť na kôl! Nečum, rovno na nádvorí postavíme hrubý kôl a budeš nabodnutá! Ojo joj joj, zas prevraciaš oči. Budíček! Ja mám nateraz fajront, končím. Tvoja buchta hlási hotovo! Počkaj, dočkaj, ešte si ťa poutieram, bude krásny pohľad!“

To teda aj bol, napnutá holá koža na venušinom pahorku lonovej kosti, vyzývala k hýčkaniu a opatere. Krátky povzdych ľútosti nad stratou ochlpenia prerušili slová „dosť bolo vzdychania, ideme na tmavú bránu.
Potrebujem od teba úplne jednoduchú vec, ponúkneš mi penu v tvojich zadných partiách. Nechcem sa ťa dotýkať ničím iným ako holítkom, preto použi prosím um a fantáziu. Máš na to, verím ti! Ber to ako moju objednávku! Daj si pozor, tie poznámky v tvojej žiackej, nie sú pre srandu, budú vyriešene zajtra a budú bolieť, to mi ver! Otočím sa na minútu a zakryjem si oči, bože ako sa hanbím."

To čo zazrela sa nedá opísať, to treba vidieť! Lucia ležala bruchom na okraji stolčeka, čelo mala opreté na studenej kamennej podlahe. Báječné nohy, široko rozkročené, smerovali lýtkami a vypnutými špičkami ku plafónu. Celú tu krásu doprevádzali dlhé prsty rúk, rozťahujúce zadný trakt. Konečná, to sa nedá ináč nazvať! Tu sa nedá holiť, tu sa dá len pozerať, alebo niečo ine... Tie dve snáď rozohrali súťaž o najväčšiu prasačinu...