Was
Posted 30.06.2024 by Was in Ostatné, BDSM
Nastal čas zmierenia a pomalého prechodu k predvojnovému stavu. Občas s Vierkou podebatujeme pri zmrzline, drinky má zakázané. Dnes mi dokonca navrhla spoločne stráviť, rozumej v rámci ich V+V, nasledujúci víkend. Nejaký ranč, majú neobmedzený voucher, jazda na koni v jazdiarni, vo voľnej prírode, výcvikový kurz, „hipoterapia“ atď... Rapotala to so záujmom a ja som teda prikývla. Vladimír sa tiež časom skľudnil a začali sme spolu „ako-tak“ vychádzať. Prečo nie, sedím len doma na riti. Kone ma bavia, jazdiť neviem...

Musím sa Vám ešte s niečím priznať, profesorské Ďuro mi poslalo prednedávnom SMS /kde do čerta vyštrachal číslo?/ a tak troška som sa s ním pohrala. Hovorím si, prečo ho nepovodiť na špagátiku. Vyznal mi akože lásku, pozval na obed. Po lepkavých slovách nasledovalo čosi ako: Drahá Diana, čo by si bola ochotná urobiť preto, keby som ťa pozval na rande. Tak dostal odpoveď: Drahý Juraj, nedokážem na teba prestať myslieť, spravil si mi neskutočnú radosť. Ďakujem, vyhoň si...

Tak myslím občas /často/ jeho smerom, uľahčovať mu to nebudem. Za ten zásun, bez varovania, má zaracha. To čo si vtedy dovolil? V tej inkriminovanej oblasti som bola ešte panna...
Dúfam, že tušíte prečo som začala s týmito dvoma odstavcami. Tak sa usaďte.

Prípravy na víkend boli hektické. Vystúpili sme z auta na hlinenom parkovisku a nikde nič. Vysmiatá trojka v rajdkách, čižmách a bez náznaku koňa. Traja rideri s batohmi, bez koňa.
Vladimír povedal: „Už musíme teraz koňmo.“ Koňa nevidím a tak s Vierkou, pri strete pohľadov, dvíhame oči ako teletubbies a hlavami pohybujeme od jedného pleca k druhému, zapájame aj nohy. Pondusové hodiny. Vladimír si zapálil elektronickú cigaretu.

Zrazu sa to mení, v diaľke cvála kovboj a dva kone na uzde. Počítam to v duchu, jeden kôň chýba.
Mýlim sa, jeden je navyše. Sedí na koňovi. Brzdia na parkovisku a rozvirujú vôkol bledohnedý prach.
„Ou, ou, prrr!“ kone odpovedali „frrr“ a zakývali na pozdrav hrivami. Bledý kovboj zaostril pohľad na smrteľne bledú riderku, nebola to Vierka.
Tomko, Juraj Tomko!!! Opakujem si to dookola v duchu. Snažím sa však kontrolovať emócie.

„Čáute banda! Vitajte aj vy, mladá pani, alebo slečna?“ pridvihuje teatrálne mexický klobúk mojim smerom.
“Ako počítam, tak počítam, veľa jazdcov na dva tátoše...“ prihadzuje polienko, do môjho praskajúceho ohňa, Juraj Pohonič.

„Nie, nie, som len krava, kravy nechodia na koňoch, zbehnem dole sama,“ odpovedám Mexikánovi a otáčam sa k odchodu.
Bola som trojnásobne presviedčaná, nakoniec vymäknutá a idem teda s nimi. Div, že sa nehádzali na kolená.. Zistím, kto mal túto podlosť na svedomí, dám ho... Už žiadna pomsta, zahadzujem myšlienku.
Sedím na koňovi za mexickým klobúkom. Tlačím prsia na spotený chrbát a objímam rukami celkom pevné brucho. Nezostáva mi nič iné, zletela by som na zem.

Prvý deň jedná báseň, opekáme špekáčiky s cibuľkou. V pahrebe pečieme zemiaky v šupke. Viera ma povolené drinky, ideme podlahu. Dorážame chlapskú dvojku dvojzmyslami, jednoduché, sme slušne zohratá, mrchavá, ženská dvojka. Už chýba len gitara a odrhovačky. Tomko ju prináša, zabijem ho...
To pako získava v mojom duchu už dvojitého zaracha. Prekvapil, robí nám len hudobnú atmosféru. Dáva zmes jemného popu, prekrývanú jemným jazzom, bez spevu. Taká slovak world music. Jedného zaracha odoberám. Vladimír si tichúčko popiskoval, falošne. Hojdal sa a Vierkou zprava doľava, vietor nefúkal. Je to úžasné, chcem sa bozkávať...

Zobúdza ma krásne ráno, paprsok slnka cez žalúzie, bozkáva moje ľavé líce. Na dvore erdží kôn, kone? Počuť pleskot biča. Dvaja honáci nám sedlajú tátoše. Sú konečne štyri, teda kone, neznámi honáci dvaja. Štyri kone vrané... , pospevujem v duši. Predĺžený víkend získava nový rozmer.

Vysprchovaná, upravená, nahodené v rajdkách a kožených čižmiskách zbieham dole. Získavam potlesk, partia spoločne raňajkuje v domácom oblečení. Viera len v tričku, bosá s holým kolenom pod bradou. Žuje nejaký krajec chleba, skoro ho vyprskla.
„Ideš cválať?“ začal moje ráno otázkou Vladimír, nahodený len v trenkách a tričku. Cítim sa jak zjavenie zostupujúce z oblohy.
„Dobré ránko vospolok, mám to vyzliecť?“ zachraňujem trápnu situáciu a zdravím trapošov.
Získavam odpoveď: „Chceš k tomu hudbu?“ kontruje do miestnosti vchádzajúci el profesor už bez mexického klobúka, v šortkách na povrázok, samozrejme s gitarou. „Zahrám ti niečo, pri čom sa dá vlniť?“ končí svoj pozdrav.
Pokračovanie, pre svoje duševné zdravie...už nedám, poskočím v programe.

Máme jazdecký výcvik, som unesená, milujem môjho koňa. Užívam si to. Nadšene erdží, poslúcha ma na pokyn, posunky. Začíname už aj cválať, robím pokroky. Ovládam už školské skoky do vody, krasopis pri rovniciach a teraz štvornohého koňa v cvale. Mám skvelého učiteľa, kde bol doteraz? Krúžime dookola okolo velikánskeho, vyrezávaného totému s roztvorenými krídlami. Celá trojka, Vierka, Vladimír a ja. Som najlepšia, cítim to... Vyrážame vpred už s pedagógom, traja mušketieri a Dartaňan. Neskutočná príroda, jazierko, potok, skaly, vietor vo vlasoch. Erdžím zároveň s koňom. Musíte to zažiť...

Večer unavené s Vierkou sedíme, pred praskajúcom krbom, s vyloženými nohami. Nikomu sa nechce variť, tí dvaja honáci z rána sú už asi doma. Vladimír s Jurajom bez záujmu... Nemám najmenšiu chuť niečo organizovať. Zapíjame červeným vínom arašidové chrumky. Naschvál mľaskáme na celý priestor, Vierka provokuje: „To je dobrota , toóó je dobrota...“

Naši dvaja spoločníci sedia bokom, pri stole pod oknom, vášnivo debatujú. Sledujem očkom Ďurka, začínam sa postupne láskovať. Občas neveriacky prekukne mojím smerom, ale hneď na Vladimíra. Opakuje to dookola. Niečo spisujú a Juraj odovzdáva Vladimírovi svoje hodinky. Neprikladám tomu význam, chlapov nepochopíš.

Pochopila som to onedlho, Vladimír ma preberá slovami: „Príjemné čítanie prajem,“ podáva nejakú zmluvu s dvoma podpismi.
Tak si hačnite, zreferujem to v skratke /len pre silné nervy a právnika/:

KÚPNO-PREDAJNÁ ZMLUVA
Predávajúci: V+V s.r.o.
Kupujúci: Juraj Tomko
Predmet zmluvy: Prevod vlastníctva k osobnému majetku menom: Diana Wágner Lopatová .
Doba prevodu 48 hodín.
Kúpna cena: 10 000€, slovom: desaťtisíc euro. Záloha: hodinky Rolex. Záloha bude vrátená pri vyplatení kúpnej ceny, resp. pri splnení doplnku ku zmluve.
Kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu zmluvy bezvýhradne. Má právo nakladať s majetkom podľa uváženia. Majetok nesmie nadmerne poškodiť.
Doplnok ku zmluve:
Kúpna cena bude vrátená kupujúcemu v prípade, že:
Predmet zmluvy bude odovzdaný predávajúcemu v stanovenej lehote, na jeho adresu, v čiastočne poškodenom stave, porovnateľnom so stavom, v akom predmet zmluvy vrátil predávajúcemu XXXX, Vieru XXXX, dňa XXXX. /nevedela som v rýchlosti jebnuté súvetie skrátiť, indispozícia, čítajte pomaly./ „Píšem ti pomaly, lebo viem, že nevieš rýchlo čítať,“ vtip, ten nepoužijem, len ma napadol.
Nasleduje opis poškodenia predmetu zmluvy /rozumej mňa/. Bol rozsiahly a zasahoval do najmenších detailov, vrátane čiastočnej prítomnosti cudzích osôb v počte min. 2 kusy, pri poškodzovaní. Sama som bola prekvapená, čo som s Vierkou vtedy „ dovystrájala“. To preto tie Jurajove pohľady mojim smerom. Neveril čoho som schopná. Už vie.
Predmet zmluvy môže prerušiť platnosť zmluvy slovíčkom STOP, v ktoromkoľvek čase, od prečítania zmluvy. Nepodpísanie zmluvy sa považuje za STOP.
Použitie slova STOP: kúpna cena zostáva predávajúcemu.
Dve kolonky podpísané, pod nimi jedna, bez podpisu.

Podpis predmetu zmluvy:

Súhlasím ................................ Diana Wágner Lopatová

Čo mám na to povedať, som čiastočná právnička. Keď nepodpíšem, slúžkujem 30 dní u V+V, Juraj príde o desinu. Keď podpíšem, desina povie aj tak: "Juraj ahoj". Nevydržím, zastopujem.
Viera vydržala, ja nie. Vierka nedala stop, brala ma ako kámošku.
Beeéééee, mám po mojej začínajúcej láske. Jedine, že by bol Ďury sadista a toto mu zrovna zapasovalo! Mne to pasovať asi nebude, plakala som už u nich v škole, po šiestej rane.
Prečo to podpísal?

Och Juraj, Juraj...
Komentáre- príspevky
Pridal/a Eleni dňa 2.07.2024.
1 Vote
Fajnové.
Užívaj prázdninové voľno.
Eleni
Pridal/a Was dňa 2.07.2024.
0 Hlasov
Ďakujem Eleni, už teraz mám obavu, že nevydržím. Smile
Was
Pridal/a renka dňa 2.07.2024.
2 Hlasov
Perfektne pokracovanie, radost citat, uz tolko casti a ani nahodou to nezacina nudit...vdaka, verim v skore pridanie dalsieho dielu tohto diela Smile
renka
Pridal/a Was dňa 2.07.2024.
0 Hlasov
Ďakujem renka, nerád by som nudil. Nemáš za čo ďakovať... Ja ďakujem tebe za komentár. Smile
Was
Pridal/a Mata dňa 1.07.2024.
1 Vote
Juuuj no pokračovanie ide. Len tak ďalej. Páči sa mi tvoj humor, bez neho by si to nebol ty, ale zároveň aj prespekulovanie poviedky. Prepájanie. Skvelá práca. Už čakám na ďalší diel Smile
Mata
Pridal/a Was dňa 2.07.2024.
0 Hlasov
Ďakujem, zrejme si dám "prázdninovú pauzu". Vysvečko nemám dobré Happy
Was