ÚVOD
Nie som typ človeka, ktorý sa vyjadruje často na fórach virtuálnych komunít. Je však pomerne nutné v rámci bezpečnosti viacerých jedincov poukázať na isté skutočnosti, ktoré poukazujú na nebezpečný systém chovania spadajúci k sociálno-patologickým a patopsychologickým javom. Z tohto dôvodu som sa rozhodol poukázať na niektoré zvláštnosti správania istých jedincov, s ktorými je možné sa na tomto portáli konfrontovať a napriek viditeľným patopsychologickým javom, tu stále majú dostatok sympatizantov podľa hesla vrana k vrane sadá...
1 NORMALITA A ABNORMALITA
Pojem psychická normalita je spájaný s pojmom duševné zdravie. Z hľadiska normality sa duševne zdravý človek prejavuje takto: ,,vo vzťahu k sebe - je spokojný sám so sebou, má adekvátnu sebaúctu, má tiež reálnu predstavu o svojich možnostiach, je emocionálne stabilný, dokáže prijímať aj neúspechy. Vo vzťahu k iným ľuďom - cíti sa príjemne v spoločnosti iných ľudí, rešpektuje kultúrne a iné zvláštnosti iných ľudí (je k nim tolerantný), nie je príliš agresívny, ale ani nedovolí aby oni boli agresívni voči nemu, dokáže konať a cítiť ako člen skupiny, má zmysel pre zodpovednosť za druhých." (Končeková, 2005, s.13).
Sociálna adaptácia je prejavom duševne zdravého človeka. Abnormalitou môžeme nazvať také konanie jedinca, ktoré je vykonávané v maximálnej miere jedincových schopností, ale s protispoločenským kontextom, teda nie konštruktívne. (Jakabčic, Požár, 1995).
Na základe niektorých reakcií jedincov xbdsm by nemalo predstavovať vážny problém určiť jedincov s abnormálnym správaním v súčasnej xbdsm komunite.
1.1 Pandorina skrinka
Najmä v poslednej dobe tu veľmi často vidieť reakcie na konkrétnych pár ľudí. Po prečítaní poviedok a viacerých reakcií sa nedá nenájsť paralela s poruchou osobnosti určenou MKCH-10 (1994) a označovanou ako Disociálna porucha osobnosti. Ide o asociálnu psychickú poruchu, ktorá sa v minulosti označovala pojmom psychopatická, alebo sociopatická. Základnou charakteristikou disociálnej poruchy je sociálne správanie, ktoré nejaví známky záujmu o práva iných osôb. Disociálni jedinci hľadajú uspokojovanie svojich potrieb bez svedomia. Medzi ich správaním a prevládajúcimi sociálnymi normami je rozpor. Neuznávajú sociálne normy ani sa nimi neriadia. (Vágnerová, 2004). /napríklad zverejňovaním súkromnej komunikácie, urážaním iných osôb atď. pozn. autora/
Typická je ľahostajnosť k spoločenským pravidlám a záväzkom, morálke a zvykom. Nie sú schopní zvnútorniť morálku. Sú silne egoistickí, zameraní len na vlastné bezprostredné uspokojenie (neberú ohľad na okolie, ale naopak od okolia ohľad vyžadujú, bez uvažovania o vhodnosti a primeranosti vlastných aktivít) /napríklad vytvorením zoznamov "obludária" a ich podporovaním. Nie je už samotné takéto správanie "obludné"? pozn. autora/. V živote však nenachádzajú prílišné uspokojenie a majú potreby silného vzrušenia (podnety priemernej intenzity nie sú dostačujúce), ťažko znášajú nedostatok podnetov a vytvárajú možnosti ich vzniku /interview lov? pozn. autora/ Disociálni jedinci majú veľmi nízku frustračnú toleranciu a nízky prah agresivity (verbálnej alebo nonverbálnej). Nedokážu adekvátne hodnotiť situáciu a vytvoriť realistické sebahodnotenie. (Ondrejkovič, 2009).
,,Disociálni jedeinci majú nízko rozvinuté svedomie - nemávajú pocit viny. Za svoje neúspechy obviňujú iných a svoje konfliktné správanie ospravedlňujú a racionalizujú. Svoj problém chápu ako neschopnosť iných ľudí akceptovať ich alebo ako snahu obmedzovať ich slobodu." (Končeková, 2005, s.73). /ach ten pocit slobody pozn. autora/
Interpersonálne interakcie sa prejavujú nespoľahlivosťou a bezohľadnosťou, bez schopnosti vytvoriť stabilné a trvalé vzťahy. Často už od detstva kradnú, klamú, vyhľadávajú asociálne skupiny, majú problém s autoritami. V dospelosti sa prejavujú promiskuitou, /je 23 mien v obludáriu vrátane incestných skúseností promiskuitných? pozn. autora/, kriminálnym správaním a zneužívaním iných pre dosiahnutie vlastných cieľov a vnútorného uspokojenia. Toto správanie nemožno dostatočne ovplyvniť skúsenosťou, vrátane trestu, pretože títo ľudia majú obmedzenú schopnosť sociálneho učenia. Svoje správanie nedokážu a najmä nechcú ovplyvniť. (Jakabčic, Požár, 1995)
ZÁVER
Interpersonálnu paralelu si dokáže priemerný jedinec vytvoriť aj sám. Správanie, ktoré daný článok opisuje sa na tomto portáli vyskytuje u viacerých jedincov. BDSM je konsenzuálna aktivita. Ako však psychopatický a sociopatický jedinec dokáže vytvoriť konsenzus, ktorý je založený na obojstrannom dodržiavaní pravidiel, ak takýto jedinec pravidlá neuznáva? Kto sa zverí jedincovi s psychopatickým a sociopatickým správaním do rúk, alebo si ho naopak vezme na zodpovednosť? Jedincom, ktorí sa v tomto článku spoznali odporúčam vyhľadať odbornú pomoc. Ak sa v ňom vďaka zlému sebahodnoteniu nespoznali, dúfam, že ich pár ľudí pomenuje aj verejne.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
JAKABČIC, I. - POŽÁR, L. 1995. Všeobecná patopsychológia: Patopsychológia mentálne postihnutých. Bratislava : IRIS. 192 s. ISBN 80-88778-11-5.
KONČEKOVÁ, Ľ. 2005. Patopsychológia. Prešov : LANA. 223 s. ISBN 80-89235-00-X.
ONDREJKOVIČ, P. et al. 2009. Sociálna patológia. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 577 s. ISBN 978-80-224-1074-8.
VÁGNEROVÁ, M. 2004. Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha : Portál. 870 s. ISBN 80-7178-802-3.
Nie som typ človeka, ktorý sa vyjadruje často na fórach virtuálnych komunít. Je však pomerne nutné v rámci bezpečnosti viacerých jedincov poukázať na isté skutočnosti, ktoré poukazujú na nebezpečný systém chovania spadajúci k sociálno-patologickým a patopsychologickým javom. Z tohto dôvodu som sa rozhodol poukázať na niektoré zvláštnosti správania istých jedincov, s ktorými je možné sa na tomto portáli konfrontovať a napriek viditeľným patopsychologickým javom, tu stále majú dostatok sympatizantov podľa hesla vrana k vrane sadá...
1 NORMALITA A ABNORMALITA
Pojem psychická normalita je spájaný s pojmom duševné zdravie. Z hľadiska normality sa duševne zdravý človek prejavuje takto: ,,vo vzťahu k sebe - je spokojný sám so sebou, má adekvátnu sebaúctu, má tiež reálnu predstavu o svojich možnostiach, je emocionálne stabilný, dokáže prijímať aj neúspechy. Vo vzťahu k iným ľuďom - cíti sa príjemne v spoločnosti iných ľudí, rešpektuje kultúrne a iné zvláštnosti iných ľudí (je k nim tolerantný), nie je príliš agresívny, ale ani nedovolí aby oni boli agresívni voči nemu, dokáže konať a cítiť ako člen skupiny, má zmysel pre zodpovednosť za druhých." (Končeková, 2005, s.13).
Sociálna adaptácia je prejavom duševne zdravého človeka. Abnormalitou môžeme nazvať také konanie jedinca, ktoré je vykonávané v maximálnej miere jedincových schopností, ale s protispoločenským kontextom, teda nie konštruktívne. (Jakabčic, Požár, 1995).
Na základe niektorých reakcií jedincov xbdsm by nemalo predstavovať vážny problém určiť jedincov s abnormálnym správaním v súčasnej xbdsm komunite.
1.1 Pandorina skrinka
Najmä v poslednej dobe tu veľmi často vidieť reakcie na konkrétnych pár ľudí. Po prečítaní poviedok a viacerých reakcií sa nedá nenájsť paralela s poruchou osobnosti určenou MKCH-10 (1994) a označovanou ako Disociálna porucha osobnosti. Ide o asociálnu psychickú poruchu, ktorá sa v minulosti označovala pojmom psychopatická, alebo sociopatická. Základnou charakteristikou disociálnej poruchy je sociálne správanie, ktoré nejaví známky záujmu o práva iných osôb. Disociálni jedinci hľadajú uspokojovanie svojich potrieb bez svedomia. Medzi ich správaním a prevládajúcimi sociálnymi normami je rozpor. Neuznávajú sociálne normy ani sa nimi neriadia. (Vágnerová, 2004). /napríklad zverejňovaním súkromnej komunikácie, urážaním iných osôb atď. pozn. autora/
Typická je ľahostajnosť k spoločenským pravidlám a záväzkom, morálke a zvykom. Nie sú schopní zvnútorniť morálku. Sú silne egoistickí, zameraní len na vlastné bezprostredné uspokojenie (neberú ohľad na okolie, ale naopak od okolia ohľad vyžadujú, bez uvažovania o vhodnosti a primeranosti vlastných aktivít) /napríklad vytvorením zoznamov "obludária" a ich podporovaním. Nie je už samotné takéto správanie "obludné"? pozn. autora/. V živote však nenachádzajú prílišné uspokojenie a majú potreby silného vzrušenia (podnety priemernej intenzity nie sú dostačujúce), ťažko znášajú nedostatok podnetov a vytvárajú možnosti ich vzniku /interview lov? pozn. autora/ Disociálni jedinci majú veľmi nízku frustračnú toleranciu a nízky prah agresivity (verbálnej alebo nonverbálnej). Nedokážu adekvátne hodnotiť situáciu a vytvoriť realistické sebahodnotenie. (Ondrejkovič, 2009).
,,Disociálni jedeinci majú nízko rozvinuté svedomie - nemávajú pocit viny. Za svoje neúspechy obviňujú iných a svoje konfliktné správanie ospravedlňujú a racionalizujú. Svoj problém chápu ako neschopnosť iných ľudí akceptovať ich alebo ako snahu obmedzovať ich slobodu." (Končeková, 2005, s.73). /ach ten pocit slobody pozn. autora/
Interpersonálne interakcie sa prejavujú nespoľahlivosťou a bezohľadnosťou, bez schopnosti vytvoriť stabilné a trvalé vzťahy. Často už od detstva kradnú, klamú, vyhľadávajú asociálne skupiny, majú problém s autoritami. V dospelosti sa prejavujú promiskuitou, /je 23 mien v obludáriu vrátane incestných skúseností promiskuitných? pozn. autora/, kriminálnym správaním a zneužívaním iných pre dosiahnutie vlastných cieľov a vnútorného uspokojenia. Toto správanie nemožno dostatočne ovplyvniť skúsenosťou, vrátane trestu, pretože títo ľudia majú obmedzenú schopnosť sociálneho učenia. Svoje správanie nedokážu a najmä nechcú ovplyvniť. (Jakabčic, Požár, 1995)
ZÁVER
Interpersonálnu paralelu si dokáže priemerný jedinec vytvoriť aj sám. Správanie, ktoré daný článok opisuje sa na tomto portáli vyskytuje u viacerých jedincov. BDSM je konsenzuálna aktivita. Ako však psychopatický a sociopatický jedinec dokáže vytvoriť konsenzus, ktorý je založený na obojstrannom dodržiavaní pravidiel, ak takýto jedinec pravidlá neuznáva? Kto sa zverí jedincovi s psychopatickým a sociopatickým správaním do rúk, alebo si ho naopak vezme na zodpovednosť? Jedincom, ktorí sa v tomto článku spoznali odporúčam vyhľadať odbornú pomoc. Ak sa v ňom vďaka zlému sebahodnoteniu nespoznali, dúfam, že ich pár ľudí pomenuje aj verejne.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
JAKABČIC, I. - POŽÁR, L. 1995. Všeobecná patopsychológia: Patopsychológia mentálne postihnutých. Bratislava : IRIS. 192 s. ISBN 80-88778-11-5.
KONČEKOVÁ, Ľ. 2005. Patopsychológia. Prešov : LANA. 223 s. ISBN 80-89235-00-X.
ONDREJKOVIČ, P. et al. 2009. Sociálna patológia. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 577 s. ISBN 978-80-224-1074-8.
VÁGNEROVÁ, M. 2004. Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha : Portál. 870 s. ISBN 80-7178-802-3.
Pridal/a vychovavatel dňa 26.11.2014.
3 Hlasov 
Ten článok je z odborného hľadiska napísaný super. Možno tu bol uverejnený kvôli jednej osobe, ale z psychologického hľadiska odborne presne vystihuje množstvo narušených jednotlivcov s ktorými som sa mal možnosť v tejto komunite stretnúť a svoje asociálne správanie sa snažia skryť pod rúško BDSM, čím dochádza k poškodzovaniu aj nás "normálnejších". Mne osobne tiež vadí keď ma hádžu do vreca s inými jednotlivcami, s ktorých správaním sa nestotožňujem a dokonca napriek mojej veľkej miere tolerancie musím pripustiť, že ma až vytáča do nepríčetnosti. Preto si treba z tohto článku vziať určité poučenie a pokúsiť sa vyselektovať jednotlivcov ktorí sú medzi nami nežiadúci a nedať im veľké šance na expandovanie a ohrozovanie hlavne slabších jednotlivcov či už po fyzickej, alebo psychickej stránke.
Pridal/a Rory dňa 23.11.2014.
4 Hlasov
Jedno sa mi na tomto, ale nepaci. Je to orientovane na jednu konkretnu osobu. To, ze to tu robi vela ludi uz neriesi nik. Ze to robi nejeden muz, to nevadi, ze? Problem je v tom, ze tato osoba to dala "na papier". To je to, co vas zerie. Ze porusila zauzivane pravidla, preboha ved ona je promiskuitna a este o tom pise...
Pridal/a Sucellus dňa 26.11.2014.
0 Hlasov
Rory tu nejde o to že je promiskuitná. Alebo o to že to robí nejeden muž. Ide tu o to, že v komplexnosti to čo predvádza a ako sa prezentuje jasne poukazuje na disociálnu psychickú poruchu, čo dokáže v REALITE niekomu ublížiť. Je úplne jedno či fyzicky, alebo psychicky.
Pridal/a Rory dňa 22.11.2014.
6 Hlasov
Ti ludia, kt by sa v tom mali najst sa nenajdu, aj keby si ich mena vyznacil. A preco? Na to uz mas odpoved v tom tvojom clanecku.
