Uctievanie nie je technika.
Je to hlad, ktorý si pamätá oheň.
Je to tieň pod kožou,
ktorý sa učí dýchať v tme.
Potešenie darované slobodne,
ako korisť, čo sama kráča bližšie.
Uctievanie nie je zručnosť.
Je to ticho pred výkrikom,
ktorý nikdy nemusí zaznieť.
Je to prítomnosť,
čo spaľuje bez plameňa.
Uctievanie je čítanie jej tela,
ako starého zvitku,
písaného medzi jazvami a dychom.
Je učenie sa jeho jazyka,
hlbokého, nízkeho,
ako vzdialené hromobitie.
Je nasledovanie,
nie zo slabosti —
ale preto, že sila vie kedy kľaknúť.
Je čítanie
jej ticha,
kde sa rodí búrka.
Je učenie sa
jej tempa,
kým sa zmení na tlkot v tvojej krvi.
Som predátor,
ale nie ten, čo trhá.
Ten, čo čaká.
Ten, čo vie.
Drak, čo nespáli korisť —
len ju obklopí krídlami,
kým sama zabudne, kde končí.
A v tom zabudnutí
je odovzdanie.
A v odovzdaní
moc.
Je to hlad, ktorý si pamätá oheň.
Je to tieň pod kožou,
ktorý sa učí dýchať v tme.
Potešenie darované slobodne,
ako korisť, čo sama kráča bližšie.
Uctievanie nie je zručnosť.
Je to ticho pred výkrikom,
ktorý nikdy nemusí zaznieť.
Je to prítomnosť,
čo spaľuje bez plameňa.
Uctievanie je čítanie jej tela,
ako starého zvitku,
písaného medzi jazvami a dychom.
Je učenie sa jeho jazyka,
hlbokého, nízkeho,
ako vzdialené hromobitie.
Je nasledovanie,
nie zo slabosti —
ale preto, že sila vie kedy kľaknúť.
Je čítanie
jej ticha,
kde sa rodí búrka.
Je učenie sa
jej tempa,
kým sa zmení na tlkot v tvojej krvi.
Som predátor,
ale nie ten, čo trhá.
Ten, čo čaká.
Ten, čo vie.
Drak, čo nespáli korisť —
len ju obklopí krídlami,
kým sama zabudne, kde končí.
A v tom zabudnutí
je odovzdanie.
A v odovzdaní
moc.
