Panikáril.
Toto nie je to, po čom túžil.
Aké to mohlo byť úžasné. Lucia v čiernych lodičkách, ktoré obopínali jej krásne nohy.
Krivky plynulo prechádzali do pevných, vyšportovaných lýtok
a ďalej do stehien napoly skrytých pod krátkymi, polopriesvitnými šatami.
Zviazala ho v spálni na stoličke, s rukami za chrbtom.
Jednu nohu si vyložila na stoličku a špičkou lodičky sa mu zaryla do rozkroku.
Chcel hladiť jej krásne lýtko, dotknúť sa jej bokov, stisnúť ju a pomaly vyjsť rukami až na prsia,
bozkávať jej stehná, bozkávať je brucho, prsia, krk, pery, bozkávať ju celú.
Ale nemohol.
Užívala si to.
Mala ho úplne v moci.
Nielen tými povrazmi. Mala v moci jeho pudy, túžby, sny. Vypĺňala celú jeho myseľ.
A potom zazvonil zvonček.
Pozrela naňho s pobavenou iskričkou v očiach a prehodila: „Idem otvoriť.“
Vo dverách spálne sa ešte otočila a rýchlo ho preletela pohľadom.
Zavrela za sebou dvere.
Zostal sám. Zviazaný na stoličke, čakal na svoj osud.
Začalo mu vŕtať v hlave, kto mohol zvoniť o pol desiatej večer.
A zrazu mu to došlo.
Veď len včera sa ho pýtala, či by mu vadilo, keby šla von s jej bývalým, porozprávať sa.
Klamal, že nie. Čo jej mal povedať, nechcel jej rozkazovať.
Ale išlo mu to z hrdla ťažko, už vtedy sa šibalsky uškŕňala. Tak ako teraz. Potvora.
A teraz bol tu. Prídu do izby a rozdajú si to pred jeho očami.
Jej ex do nej vloží svoj hnusný penis a on sa bude môcť len dívať.
Bezmocný, zviazaný, ponížený, zlomený.
Idiot, idiot, idiot!
Do piče aj so všetkými submisívnymi fantáziami. Pojebal to všetko. Musí sa z toho dostať.
Nejak sa musí rýchlo vyvliecť z povrazov, kým ešte nie sú v izbe.
A potom jej bývalého rozjebe ako handru. Kokota. Čo za ňou má čo chodiť, už nie sú spolu.
Lenže povrazy nepovolili. Zviazala ho poriadne.
Skúsi sa aj so stoličkou zvaliť na zem, prehodiť na bok, možno sa nejak vyvlečie.
Rozkýval sa a drbol so sebou o podlahu.
Skoro mu to vyrazilo dych.
Lenže povrazy zostali tam, kde boli.
Toto je fakt v riti. Veď čo si aj myslel, toto funguje len vo filmoch,
prečo by mali takýmto debilným pokusom povoliť.
Je koniec. Už sa to stane. Je bezmocný.
Otvorili sa dvere.
Ležal chrbtom, nevidel Luciu vstúpiť, ale počul pomalé klopkanie jej opätkov.
Ticho sa chichotala.
Postavila sa nad neho a vyložila naňho nohu ako na ulovenú korisť.
„Bol tu Mišo, doniesol ti tú vŕtačku na zajtra. Povedala som mu, že spíš,“ hovorila pobavene.
Vedela si dosť dobre predstaviť, čo mu bežalo hlavou, veď videla, ako tu zápasil, kým bola preč.
Ach, jasné, Mišo. Veď boli dohodnutí, úplne mu to vyšumelo z hlavy. Toľko paniky pre nič.
Rozviazala ho.
Sadol si na posteľ.
Sadla si mu na kolená a pritúlila sa.
Teraz ju už mohol objať.
Potvorku.
Jemne jej prešiel rukou po chrbte až na šiju...
Toto nie je to, po čom túžil.
Aké to mohlo byť úžasné. Lucia v čiernych lodičkách, ktoré obopínali jej krásne nohy.
Krivky plynulo prechádzali do pevných, vyšportovaných lýtok
a ďalej do stehien napoly skrytých pod krátkymi, polopriesvitnými šatami.
Zviazala ho v spálni na stoličke, s rukami za chrbtom.
Jednu nohu si vyložila na stoličku a špičkou lodičky sa mu zaryla do rozkroku.
Chcel hladiť jej krásne lýtko, dotknúť sa jej bokov, stisnúť ju a pomaly vyjsť rukami až na prsia,
bozkávať jej stehná, bozkávať je brucho, prsia, krk, pery, bozkávať ju celú.
Ale nemohol.
Užívala si to.
Mala ho úplne v moci.
Nielen tými povrazmi. Mala v moci jeho pudy, túžby, sny. Vypĺňala celú jeho myseľ.
A potom zazvonil zvonček.
Pozrela naňho s pobavenou iskričkou v očiach a prehodila: „Idem otvoriť.“
Vo dverách spálne sa ešte otočila a rýchlo ho preletela pohľadom.
Zavrela za sebou dvere.
Zostal sám. Zviazaný na stoličke, čakal na svoj osud.
Začalo mu vŕtať v hlave, kto mohol zvoniť o pol desiatej večer.
A zrazu mu to došlo.
Veď len včera sa ho pýtala, či by mu vadilo, keby šla von s jej bývalým, porozprávať sa.
Klamal, že nie. Čo jej mal povedať, nechcel jej rozkazovať.
Ale išlo mu to z hrdla ťažko, už vtedy sa šibalsky uškŕňala. Tak ako teraz. Potvora.
A teraz bol tu. Prídu do izby a rozdajú si to pred jeho očami.
Jej ex do nej vloží svoj hnusný penis a on sa bude môcť len dívať.
Bezmocný, zviazaný, ponížený, zlomený.
Idiot, idiot, idiot!
Do piče aj so všetkými submisívnymi fantáziami. Pojebal to všetko. Musí sa z toho dostať.
Nejak sa musí rýchlo vyvliecť z povrazov, kým ešte nie sú v izbe.
A potom jej bývalého rozjebe ako handru. Kokota. Čo za ňou má čo chodiť, už nie sú spolu.
Lenže povrazy nepovolili. Zviazala ho poriadne.
Skúsi sa aj so stoličkou zvaliť na zem, prehodiť na bok, možno sa nejak vyvlečie.
Rozkýval sa a drbol so sebou o podlahu.
Skoro mu to vyrazilo dych.
Lenže povrazy zostali tam, kde boli.
Toto je fakt v riti. Veď čo si aj myslel, toto funguje len vo filmoch,
prečo by mali takýmto debilným pokusom povoliť.
Je koniec. Už sa to stane. Je bezmocný.
Otvorili sa dvere.
Ležal chrbtom, nevidel Luciu vstúpiť, ale počul pomalé klopkanie jej opätkov.
Ticho sa chichotala.
Postavila sa nad neho a vyložila naňho nohu ako na ulovenú korisť.
„Bol tu Mišo, doniesol ti tú vŕtačku na zajtra. Povedala som mu, že spíš,“ hovorila pobavene.
Vedela si dosť dobre predstaviť, čo mu bežalo hlavou, veď videla, ako tu zápasil, kým bola preč.
Ach, jasné, Mišo. Veď boli dohodnutí, úplne mu to vyšumelo z hlavy. Toľko paniky pre nič.
Rozviazala ho.
Sadol si na posteľ.
Sadla si mu na kolená a pritúlila sa.
Teraz ju už mohol objať.
Potvorku.
Jemne jej prešiel rukou po chrbte až na šiju...
