Posted 24.07.2025 by Nellah
Pán X a jeho prsty robili na mojom tele stále dôkladnejšie a dôkladnejšie prehliadky. Prechádzal tým cez moje hranice, ktoré som bola ochotná zniesť. Teraz ma už toľko nehladil a nepripravoval si moje telo či myseľ. Jednoducho prišiel a okamžite zo mňa sťahoval oblečenie. Prípadne mi vynadal, že už ho nečakám pripravená. Ale ja som sa predsa nechcela hrať!
Po vyčistení žalúdka, aká som neposlušná, mi zasunul jeho prst, dva (viac?) do konečníka (?) a mnou trhla bolesť. Nebol to neznámy pocit, ale bol netrpezlivý. Cítila som jeho hnev. Bolelo to a ja som vnímala jeho potešenie. Nevedel sa dočkať... V to obdobie to potreboval stále rýchlejšie a rýchlejšie. Cítila som to z jeho dychu a každého pohybu. Bola som tam pre neho a asi som mu to priveľmi uľahčovala. Neviem.
Jeho ruky ma bolestivo skúmali, kde len mohli. Cítila som ho všade, raz hore, vzápätí dole. Trel sa o mňa, vzdychal, cpal mi ho do úst. Prestal ma prosiť, nech mu pomôžem... Prestal ma prosiť nech z neho vysajem všetok hnev. Prestal ma prosiť a vysvetľovať mi. Čoraz častejšie sa z jeho návštev stával prosto rituál, pri ktorom som už automaticky a intuitívne vedela odhadnúť, čo po mne chce, čo presne treba robiť. Poznala som jeho požiadavky, veľa vecí sa opakovalo s matematickou presnosťou. Vždy bol tak presný... A preto ak som niečo pokazila, hneď mi to dal dostatočne najavo. Už som nebola jeho šikovné dievčatko. Prudšie ma stisol, surovšie „pohladil“ a pán X miloval bonusové úlohy, ktoré ma mali vylepšiť... Pán X bol totiž odjakživa posadnutý súťažením, porovnávaním, tabuľkami, prekonávaním predošlých hraníc. A tých ďalších hraníc... Celé to neraz ponímal ako nejakú športovú disciplínu, v ktorej sa mám zlepšovať. Trénoval ma, aby som bola v tejto hre stále lepšia a lepšia.
Po vyčistení žalúdka, aká som neposlušná, mi zasunul jeho prst, dva (viac?) do konečníka (?) a mnou trhla bolesť. Nebol to neznámy pocit, ale bol netrpezlivý. Cítila som jeho hnev. Bolelo to a ja som vnímala jeho potešenie. Nevedel sa dočkať... V to obdobie to potreboval stále rýchlejšie a rýchlejšie. Cítila som to z jeho dychu a každého pohybu. Bola som tam pre neho a asi som mu to priveľmi uľahčovala. Neviem.
Jeho ruky ma bolestivo skúmali, kde len mohli. Cítila som ho všade, raz hore, vzápätí dole. Trel sa o mňa, vzdychal, cpal mi ho do úst. Prestal ma prosiť, nech mu pomôžem... Prestal ma prosiť nech z neho vysajem všetok hnev. Prestal ma prosiť a vysvetľovať mi. Čoraz častejšie sa z jeho návštev stával prosto rituál, pri ktorom som už automaticky a intuitívne vedela odhadnúť, čo po mne chce, čo presne treba robiť. Poznala som jeho požiadavky, veľa vecí sa opakovalo s matematickou presnosťou. Vždy bol tak presný... A preto ak som niečo pokazila, hneď mi to dal dostatočne najavo. Už som nebola jeho šikovné dievčatko. Prudšie ma stisol, surovšie „pohladil“ a pán X miloval bonusové úlohy, ktoré ma mali vylepšiť... Pán X bol totiž odjakživa posadnutý súťažením, porovnávaním, tabuľkami, prekonávaním predošlých hraníc. A tých ďalších hraníc... Celé to neraz ponímal ako nejakú športovú disciplínu, v ktorej sa mám zlepšovať. Trénoval ma, aby som bola v tejto hre stále lepšia a lepšia.
