Ležala prehnutá cez kuchynský masívny stôl.
Nehýbala sa. Len pomaly dýchala a cítila chlad dreva pod sebou. Telo mala úplne vyčerpané.
Bolesť ešte neodišla.
Cítila ju na stehnách, na chrbte aj na zadku.
Každý pokus pohnúť sa jej pripomenul, čím si práve prešla. Miesta, ktoré pred chvíľou zasahoval bič, teraz nepríjemne pulzovali.
Pán stál pár krokov od nej.
Biela košeľa. Vyhrnuté rukávy. Pokojný výraz.
Bič už nedržal. Položil ho na stôl vedľa nej.
Otvorila oči a uvidela ho.
Stačilo to.
Nebola vyčerpaná iba fyzicky. Aj psychicky bola na hranici. Vzdor, s ktorým prišla, bol preč. Sebaistota zmizla niekde medzi bolesťou, strachom a okamihom, keď pochopila, že už nechce nič dokazovať.
Pán pristúpil bližšie.
„Stačilo.“
Jedno jediné slovo.
Zavrela oči.
Až teraz si dovolila prestať bojovať sama so sebou.
Položil jej ruku na rameno.
„Hra skončila. Teraz sa o teba postarám.“
Tentoraz sa pri pohľade na bič nezachvela zo strachu.
Vedela, že zostane ležať na stole.
Pre dnešok už splnil svoju úlohu.
Nehýbala sa. Len pomaly dýchala a cítila chlad dreva pod sebou. Telo mala úplne vyčerpané.
Bolesť ešte neodišla.
Cítila ju na stehnách, na chrbte aj na zadku.
Každý pokus pohnúť sa jej pripomenul, čím si práve prešla. Miesta, ktoré pred chvíľou zasahoval bič, teraz nepríjemne pulzovali.
Pán stál pár krokov od nej.
Biela košeľa. Vyhrnuté rukávy. Pokojný výraz.
Bič už nedržal. Položil ho na stôl vedľa nej.
Otvorila oči a uvidela ho.
Stačilo to.
Nebola vyčerpaná iba fyzicky. Aj psychicky bola na hranici. Vzdor, s ktorým prišla, bol preč. Sebaistota zmizla niekde medzi bolesťou, strachom a okamihom, keď pochopila, že už nechce nič dokazovať.
Pán pristúpil bližšie.
„Stačilo.“
Jedno jediné slovo.
Zavrela oči.
Až teraz si dovolila prestať bojovať sama so sebou.
Položil jej ruku na rameno.
„Hra skončila. Teraz sa o teba postarám.“
Tentoraz sa pri pohľade na bič nezachvela zo strachu.
Vedela, že zostane ležať na stole.
Pre dnešok už splnil svoju úlohu.
