IZUAL
Posted 22.07.2014 by IZUAL
Ležíme na posteli v tesnej blízkosti. Obklopuje nás iba ticho a studená tma, ktorú preráža úzky pás svetla dopadajúci na naše tváre. V objatí sa sústredene dívame na seba, ale momentálne necítim žiadne napätie ani vzrušenie. Som pokojný a ona akoby čakala, kým nás nezasiahne niečo nadzmyselné. Trvá to večnosť. Zdá sa, že sa zastavil čas.
Presne vtedy sa to stalo: Je to moja RUKA, ktorá obklopí jej krk. Stlačenie krčných tepien, ktoré rozprúdia nekontrolovateľný nával vzrušenia. Na lícach sa jej formuje červený rumenec a keby ste videli tie oči, ten pohľad šťastia, vzrušenia, napätia, strachu, vlastne všetkých emotívnych zážitkov, ktoré človek môže vďaka druhému prežiť. Do toho tenučké stonanie a vzápätí, mi už silne stláča ruky, aby som povolil zovretie, pretože sa už potrebuje nadýchnuť. Onedlho má už zviazané ruky spolu s nohami a igelitové vrecúško natiahnuté cez hlavu. Maximálne odovzdaná a bezmocná napospas zverstvám a fantáziám, ktoré ma sprevádzajú odjakživa. Fascinovane sledujem ako sa vrecúško rozpína a sťahuje, ako mrví svojím telom keď si ju vezmem a pomaly do nej vnikám, v akom je tranze, ako nevníma nič iné len nás dvoch v harmonickom súlade. Robím presne to, po čom túži a pri tom nemusíme povedať ani slovo a keď prestanem, túži potom aby to neskončilo, aby som si s ňou robil čo sa mi za chce.
Bičujem jej telo rovnomernými údermi. Bičujem všetko: Prsia, chrbát, brucho stehná, rozkrok a ona chce stále viac. Cítim sa ako nejaký démon bolesti ale paradoxne som démonom rozkoše a tak trochu inej formy lásky, ktorej rozumieme. Všetko sa pomaly upokojí, kým neuchopím do RUKY kábel, ktorý stlmil jej chtíč a ona zrazu nemôže. Už neznesie viac. Stačí jeden pohľad a viem presne, že potrebuje bozk nasýtený láskou a objatie bezpečia. Cíti sa užasne a potom, čo mi tak krásne na kolenách vyhoní a ostrieka si svoje telo výstrekom spokojnosti, mi potom všetkom ešte bozká RUKU, ktorá všetko začala, všetko spôsobila a všetko skončila.


V inom bode na úsečke času moja RUKA zviera jej prameň vlasov. Ťahá ju za pačesy a chce dostať svoje. Mám pocit sily a neobmedzenej moci pretože moja nádherná je úžasná a patrí mi celým svojim telom a celou svojou dušou. Leží na bruchu a hlavu ma vo vankúši. Správam sa veľmi sebavedomo a pomerne drsne, až do chvíle kým sa na mňa nepozrie: Tento pohľad už nie je pohľadom lásky a vzrušenia, ale pohľadom utrpenia. Čo sa to deje? Moja RUKA okamžite púšťa jemné vlásky a môj sebavedomý mozog vyhodnotil sám seba ako slepého blázna. Ako sa to len mohlo stať? Ako to že som zlyhal? Prečo?
Nechcel som...


Na samom okraji sveta vychádzajú z mojich úst SLOVÁ, ktoré sa šíria vzduchom do jej ucha. Povzbudzujú ju, stimulujú k zvýšeniu vzrušenia. K SLOVÁM sa neskôr pridali laná, ktoré používam ako obľúbenú formu komunikácie. Spojenie farieb a uzlov postupne vytvárajú umelecké dielo, ktoré zdobí jej krivky a zvýrazňuje vyšportované poprsie. Laná obopínajú jej telo z ktorého priam sála odovzdanosť. Ticho a úctivo sleduje moje pohyby, necháva sa viazať a keď laná križujú jej intímne miesta, vidím ako jej stojí každý chĺpok na tele. Nie je jej však zima, prežíva spojenie medzi svojim Pánom a lanami. Má pocit, že v tej chvíli nič viac nepotrebuje. Moje SLOVÁ a môj spôsob vyjadrovania lásky, ju robia šťastnou.


V jednom lesnom zákutí, kde to žilo, kde sa vystrájalo celú noc, obklopovali nás iba drevené steny izby. Kráčal som po podlahe, ktorá pod mojimi nohami tak nepríjemne vŕzgala. Bombardoval som ju SLOVAMI a návrhmi, ktoré jej ušiam nelahodili tak ako mne. Manipuloval som ju SLOVAMI, ktoré ju bodali ako keď spadnete do ľadovej vody. Som pôžitkár a chcem vyťažiť z každej príležitosti, no jej rozpoloženie sa plavilo na celkom inom mori. Stojím vedľa nej na pár centimetrov a dívam sa priamo na ňu. Ona je ale tak ďaleko odo mňa, že aj keby som bol najrýchlejším stvorením na svete tak ju nedobehnem. Cítil som ako moje SLOVÁ nemajú žiadnu hodnotu a rešpekt, cítil som ako strácam nad ňou kontrolu aj všetku svoju moc. Nervozita vo mne stúpala a ja som sa nezmohol na nič iné, len na uzavretie sa do seba. Chcel som byť zavretý v škatuli, vždy ma to oslobodí od všetkého. Len sám vo svojich myšlienkach, vo svojich chybách, hľadajúc odpovede na všetko, hľadanie pravdy a nápravných opatrení. Lenže kde je pravda, kto je ten sudca, ktorý znesie správny rozsudok?


Tí bystrejší a tí, ktorí pri čítaní dávajú pozor a ešte tí, ktorí vedia text precítiť, si určite všimli vyznačené slová RUKA a SLOVÁ. Tieto dva symboly sú hlavným nástrojom Dominanta, ktorými Dominant vytvára dva druhy interakcií: pozitívne a negatívne. Často je medzi nimi tenká hranica a len jedným okamžikom, jedným skutkom, jedným slovom, sa môže všetko zrútiť do tmavých hlbín. Preto umenie komunikácie, či už prostredníctvom ruky alebo slov, je hlavnou prioritou D/svzťahu. Komunikáciou sa zároveň vytvára aj najsilnejšie puto dôvery. Nie je to vystriekanie plných vajec, ani zaplnenie mokrej pičule, ale pochopenie a študovanie partnera.


Tento text bol venovaný hlavne začiatočníkom, ale aj skúsenejším, ktorí majú občas pocit, že nerozumejú svojmu protipólu. Taktiež submisívnym jedincom, ktorí nevedia ako sa cíti dominant, ktorý za všetko nesie ťarchu zodpovednosti...
Komentáre- príspevky
Pridal/a Myosotis (Mon) :) dňa 26.11.2022.
0 Hlasov
::050::
Myosotis (Mon) :)
Pridal/a ann11 dňa 26.07.2014.
0 Hlasov
krasne napisane ... s rozumom
ann11
Pridal/a James Cuff dňa 23.07.2014.
0 Hlasov
Velmi pekne Smile
James Cuff
Pridal/a mabu dňa 22.07.2014.
1 Vote
Tenká hranica je krutá...
mabu