Vždy som bol ten tichý, spoľahlivý muž v obleku na firemných akciách s množstom ľudí. Na povrchu dobrák, vnútri submisívny, túžiaci po absolútnej kontrole a ponížení. Moja prvá žena, Daniela, bola konzervatívna, prísna, dokonalá na verejnosti. Naše manželstvo sa rozpadlo jedného opitého večera so susedom.
Sedeli sme, pili, smiali sa. Daniela sa zmenila – oči jej žiarili, ruka sa dotkla jeho stehna. „Pozeraj sa,“ zašepkala mi, kým sa vyzliekala. Sused ju vzal priamo na našej pohovke, predo mnou. Jej stony, jeho hrubé pohyby, moje ticho – cítil som sa úplne malý, bezmocný, no vzrušený až do bolesti. Ráno ma obviňovala: „Si zvrhlý! Nechal si ma sa zneuctiť!“ Rozvod bol rýchly, škaredý. Ohovorila ma pred celým kruhom – „slaboch, nechá sa ovládať“. Šuškanie na akciách sa stalo mojím tieňom.
Na najbližšej podnikateľskej akcii prišla Lucia. Nízka, sebavedomá, Danielina blízka priateľka. Na jednej z veľkých konferencií sa priblížila k baru. „Ty si taký dobrák,“ usmiala sa provokatívne. „Ale viem, čo si nechal urobiť Daniele.“ Rozhovor sa zvrtol na neveru. „Chlapi podvádzajú a je to normálne,“ hovoril som. „Ale keby to urobila žena, je to koniec. Mala by to byť naopak – ženy majú slobodu, muži trpia a slúžia.“
Lucia sa na mňa zadívala prenikavo. „Ty vážne chceš trpieť? Chceš, aby ťa žena podvádzala a ty si to mal len akceptovať?“ „Áno,“ odpovedal som potichu.
To ju vydráždilo – nie hnevom, ale čistým vzrušením z moci.
Vtiahla ma na izbu, donútila kľaknúť, sadla si na mňa v 69. „Líž,“ prikázala. Používala ma, ponížila ma telom aj slovami. Bola to prvá noc, keď som pochopil, že toto je moja cesta. Čas plynul. Lucia sa stala mojou manželkou. Ona vládla úplne. Kontrolovala moje orgazmy – mala kľúč k mojej klietke, ktorú som nosil takmer nonstop. Povolila mi vyvrcholenie len zriedka, po dlhých týždňoch odopierania, a vždy len pod jej podmienkami. Väčšinou som smel len slúžiť, bez ukončenia. „Tvoj orgasmus patrí mne,“ hovorievala. „A ja rozhodnem, kedy a ako.“
Na akciách ma predvádzala ako poslušného muža. Keď sa niekto čudoval, prečo som taký tichý, usmiala sa: „On vie svoje miesto.“ A potom prišli noci, ktoré to posunuli ešte ďalej. Na jednej hotelovej párty odišla s iným kolegom – vysoký, dominantný typ z nášho kruhu. Vrátila sa do našej izby o hodinu neskôr, vôňa sexu na nej bola silná. „Počkaj na kolenách,“ prikázala. Poslúchol som. Sadla si na posteľ, roztiahla nohy. „Líž ma. Cítiš ho tam? Práve ma pretiahol. A ty ho teraz čistíš jazykom.“ Potom ma otočila na chrbát, sadla si na moju tvár v 69 a použila ma, kým sama nedošla. Moja klietka bola zamknutá, moje telo v agónii od dlhodobého odopierania. Nepovolila mi nič. „Dnes nie,“ zašepkala. „Možno o mesiac. Alebo nikdy.“
Ďalší krát to urobila ešte otvorenejšie. Na firemnej akcii v inom meste ma zavolala do svojej izby. Dvere neboli zamknuté. Vošiel som a uvidel ju – nahú, na posteli, s iným mužom z nášho okruhu. Pretiahol ju predo mnou, pomaly, úmyselne hlasno. Stál som v kúte, ako mi prikázala, s rukami za chrbtom, klietka napätá. Počúval som jej stony, jeho smiech, ich rytmus. Keď skončili, otočila sa ku mne. „Teraz ty,“ povedala. „Príď sem a vyčisti ma.“ Kľakol som medzi jej nohy, lízal som ju, cítil som jeho spermie na jazyku, zatiaľ čo on sa obliekal a odchádzal s úškrnom. Potom ma Lucia otočila, sadla si na moju tvár v 69 a použila ma znova, kým sama nedošla. Moje telo kričalo po uvoľnení, ale ona len hladila kľúč na retiazke okolo krku. „Nie dnes. Možno zajtra. Alebo o rok.“
„Pamätáš si ten rozhovor?“ zašepkala neskôr, keď som ležal na zemi u jej nôh. „O tom, že by to malo byť naopak? Teraz to máš. Ja podvádzam, ja vládzem, ja rozhodujem o tvojom orgazme. Ty trpíš, slúžiš a ďakuješ.“ A ja som ďakoval. Od prvej noci s Danielou, cez rozvod a ohováranie, až po toto manželstvo s Luciou – všetko viedlo sem. Do sveta, kde som na svojom mieste: dole, zamknutý, ponížený, kontrolovaný. V temnote absolútnej podriadenosti. A toto je môj život. Nekonečný, sladko-bolestivý, presne taký, aký som vždy chcel.
Sedeli sme, pili, smiali sa. Daniela sa zmenila – oči jej žiarili, ruka sa dotkla jeho stehna. „Pozeraj sa,“ zašepkala mi, kým sa vyzliekala. Sused ju vzal priamo na našej pohovke, predo mnou. Jej stony, jeho hrubé pohyby, moje ticho – cítil som sa úplne malý, bezmocný, no vzrušený až do bolesti. Ráno ma obviňovala: „Si zvrhlý! Nechal si ma sa zneuctiť!“ Rozvod bol rýchly, škaredý. Ohovorila ma pred celým kruhom – „slaboch, nechá sa ovládať“. Šuškanie na akciách sa stalo mojím tieňom.
Na najbližšej podnikateľskej akcii prišla Lucia. Nízka, sebavedomá, Danielina blízka priateľka. Na jednej z veľkých konferencií sa priblížila k baru. „Ty si taký dobrák,“ usmiala sa provokatívne. „Ale viem, čo si nechal urobiť Daniele.“ Rozhovor sa zvrtol na neveru. „Chlapi podvádzajú a je to normálne,“ hovoril som. „Ale keby to urobila žena, je to koniec. Mala by to byť naopak – ženy majú slobodu, muži trpia a slúžia.“
Lucia sa na mňa zadívala prenikavo. „Ty vážne chceš trpieť? Chceš, aby ťa žena podvádzala a ty si to mal len akceptovať?“ „Áno,“ odpovedal som potichu.
To ju vydráždilo – nie hnevom, ale čistým vzrušením z moci.
Vtiahla ma na izbu, donútila kľaknúť, sadla si na mňa v 69. „Líž,“ prikázala. Používala ma, ponížila ma telom aj slovami. Bola to prvá noc, keď som pochopil, že toto je moja cesta. Čas plynul. Lucia sa stala mojou manželkou. Ona vládla úplne. Kontrolovala moje orgazmy – mala kľúč k mojej klietke, ktorú som nosil takmer nonstop. Povolila mi vyvrcholenie len zriedka, po dlhých týždňoch odopierania, a vždy len pod jej podmienkami. Väčšinou som smel len slúžiť, bez ukončenia. „Tvoj orgasmus patrí mne,“ hovorievala. „A ja rozhodnem, kedy a ako.“
Na akciách ma predvádzala ako poslušného muža. Keď sa niekto čudoval, prečo som taký tichý, usmiala sa: „On vie svoje miesto.“ A potom prišli noci, ktoré to posunuli ešte ďalej. Na jednej hotelovej párty odišla s iným kolegom – vysoký, dominantný typ z nášho kruhu. Vrátila sa do našej izby o hodinu neskôr, vôňa sexu na nej bola silná. „Počkaj na kolenách,“ prikázala. Poslúchol som. Sadla si na posteľ, roztiahla nohy. „Líž ma. Cítiš ho tam? Práve ma pretiahol. A ty ho teraz čistíš jazykom.“ Potom ma otočila na chrbát, sadla si na moju tvár v 69 a použila ma, kým sama nedošla. Moja klietka bola zamknutá, moje telo v agónii od dlhodobého odopierania. Nepovolila mi nič. „Dnes nie,“ zašepkala. „Možno o mesiac. Alebo nikdy.“
Ďalší krát to urobila ešte otvorenejšie. Na firemnej akcii v inom meste ma zavolala do svojej izby. Dvere neboli zamknuté. Vošiel som a uvidel ju – nahú, na posteli, s iným mužom z nášho okruhu. Pretiahol ju predo mnou, pomaly, úmyselne hlasno. Stál som v kúte, ako mi prikázala, s rukami za chrbtom, klietka napätá. Počúval som jej stony, jeho smiech, ich rytmus. Keď skončili, otočila sa ku mne. „Teraz ty,“ povedala. „Príď sem a vyčisti ma.“ Kľakol som medzi jej nohy, lízal som ju, cítil som jeho spermie na jazyku, zatiaľ čo on sa obliekal a odchádzal s úškrnom. Potom ma Lucia otočila, sadla si na moju tvár v 69 a použila ma znova, kým sama nedošla. Moje telo kričalo po uvoľnení, ale ona len hladila kľúč na retiazke okolo krku. „Nie dnes. Možno zajtra. Alebo o rok.“
„Pamätáš si ten rozhovor?“ zašepkala neskôr, keď som ležal na zemi u jej nôh. „O tom, že by to malo byť naopak? Teraz to máš. Ja podvádzam, ja vládzem, ja rozhodujem o tvojom orgazme. Ty trpíš, slúžiš a ďakuješ.“ A ja som ďakoval. Od prvej noci s Danielou, cez rozvod a ohováranie, až po toto manželstvo s Luciou – všetko viedlo sem. Do sveta, kde som na svojom mieste: dole, zamknutý, ponížený, kontrolovaný. V temnote absolútnej podriadenosti. A toto je môj život. Nekonečný, sladko-bolestivý, presne taký, aký som vždy chcel.
