Sedím v tom istom kúte našej opustenej planéty a sledujem, ako sa tiene na stene naťahujú a znova miznú. Dni sa vlečú jeden za druhým, sivé, ťažké a bezvýznamné, splývajú do jednej nekonečnej, mučivej šmuhy. Čas stratil svoj rytmus, odkedy ho nemeria tvoj hlas.
To ticho, ktoré ma obklopuje, nie je prázdne – je hlučné, bije mi do uší a zaživa ma požiera. Keď ma ignoruješ, keď ma tvoja choroba od teba odreže a uvrhne ma do tmy tvojho mlčania, cítim sa tak strašne, neopísateľne zle. Tá samota ma ubíja, triešti moje vnútro na prach.
S každým dňom bez teba klesám hlbšie do šialenstva, som uväznená vo svojej jedinej, nemennej role: čakať. Som tu, pripravená zatajiť dych na tvoje zavolanie, a som tu aj vtedy, keď ma tvoje ticho paralyzuje a mení na chladnú sochu. Zahodiť to všetko a utiecť? Nie. Poprieť to, čo k tebe cíti moja submisívna duša, by bol ten najväčší hriech môjho života. Radšej sa zbláznim v tomto čakaní, než by som mala žiť bez teba.Zatváram oči a vraciam sa tam, kde som len tvoja.
Tak zúfalo ťa potrebujem cítiť na svojej pokožke, túžim po tvojej živočíšnej, nekompromisnej sile, ktorá ma v mojich predstavách drží nad vodou. Chcem, aby si ma vzal bez akýchkoľvek okolkov, bez váhania a slabosti, a hodil ma o stenu ako kus bezbranného, poddajného mäsa. Žiadna ľútosť, len čistá nadvláda. Chcem ucítiť tú náhlu bolesť a tlak, keď ma tvoje ruky pritlačia k chladnému panelu, až mi v pľúcach neostane žiadny vzduch. A vtedy ma ochromí tvoj pohľad.
Máš tak neskutočne silný, prenikavý pohľad – pohľad Pána, ktorý vidí až na dno mojej hriešnej duše. Ten pohľad ma dokáže v jedinej sekunde absolútne upokojiť, vziať mi všetok strach z tohto sveta, no zároveň ma tak strašne, zvieravo vzrušuje.
Tvoj hlas je pre mňa drogou; stačí, keď sa priblížiš k môjmu uchu, keď ucítim tvoj horúci dych a ty mi s tou temnou istotou pošepkáš: „Smieško, neposlúchaš...“ V tom momente viem, že ma čaká niečo, čo ma bude bolieť. Moje srdce bije ako o život, strach sa mieša s extázou a ja viem, že tá bolesť od teba bude mojím vykúpením.Táto nová stránka, ktorú si vo mne otvoril, ma fascinuje a desí zároveň. Nikdy som nevedela, že dokážem takto hlboko, živočíšne patriť inému človeku.
No táto extáza má svoju krutú daň – ubíja ma to. Trhá ma na kusy vedomie, že kým ty boješ o život na nemocničnom lôžku, ja tu kľačím na zemi, plačem a hriešne masturbujem nad našou BDSM fantáziou. Moje prsty blúdia po mojom tele, sú mokré od vlastnej túžby, ktorá zo mňa vyviera ako horúci prameň, kým z očí mi stekajú horúce slzy zúfalstva. Moja pička po tebe neúnosne túži, tečiem a pulzujem v rytme tvojej neprítomnosti, celá sa chvejem pod tlakom toho zakázaného vzrušenia.
Robím sa v slzách, s tvojím menom na perách, uväznená medzi nebom a peklom.A najviac ma mrzí tá obrovská bezmocnosť. Je mi tak strašne ľúto, že ti teraz nemôžem napísať nič sexy, nič erotické, nič, čo by ťa vzrušilo a vytrhlo z tej chladnej reality. Nemôžem, pretože moja múza, môj Pán, teraz spí sladko a v tichu, unavený ťažkým bojom s chorobou. Musím tie slová prehltnúť. Musím byť teraz silná, pre teba, pre nás oboch, hoci sa vo vnútri rozpadám na tisíc kúskov.
No hlboko v srdci, pod všetkým tým smútkom a strachom, horí malý plameň viery. Verím, že raz, keď toto strašné obdobie skončí, sa mi všetko vráti. Že znova ucítim tvoje ruky, tvoj prísny pohľad a tvoju silu. Že táto búrka prejde a my obaja budeme stáť vedľa seba – zjazvení, poznačení bojom, no dokonalo nedokonalí vo svojej večnej väzbe. Tvoja láska je zbraň. Tak ma lov, ubíjaj ma tichom, no ja tu budem kľačať a čakať, kým ma znova neovládneš.
Vaša Nana
To ticho, ktoré ma obklopuje, nie je prázdne – je hlučné, bije mi do uší a zaživa ma požiera. Keď ma ignoruješ, keď ma tvoja choroba od teba odreže a uvrhne ma do tmy tvojho mlčania, cítim sa tak strašne, neopísateľne zle. Tá samota ma ubíja, triešti moje vnútro na prach.
S každým dňom bez teba klesám hlbšie do šialenstva, som uväznená vo svojej jedinej, nemennej role: čakať. Som tu, pripravená zatajiť dych na tvoje zavolanie, a som tu aj vtedy, keď ma tvoje ticho paralyzuje a mení na chladnú sochu. Zahodiť to všetko a utiecť? Nie. Poprieť to, čo k tebe cíti moja submisívna duša, by bol ten najväčší hriech môjho života. Radšej sa zbláznim v tomto čakaní, než by som mala žiť bez teba.Zatváram oči a vraciam sa tam, kde som len tvoja.
Tak zúfalo ťa potrebujem cítiť na svojej pokožke, túžim po tvojej živočíšnej, nekompromisnej sile, ktorá ma v mojich predstavách drží nad vodou. Chcem, aby si ma vzal bez akýchkoľvek okolkov, bez váhania a slabosti, a hodil ma o stenu ako kus bezbranného, poddajného mäsa. Žiadna ľútosť, len čistá nadvláda. Chcem ucítiť tú náhlu bolesť a tlak, keď ma tvoje ruky pritlačia k chladnému panelu, až mi v pľúcach neostane žiadny vzduch. A vtedy ma ochromí tvoj pohľad.
Máš tak neskutočne silný, prenikavý pohľad – pohľad Pána, ktorý vidí až na dno mojej hriešnej duše. Ten pohľad ma dokáže v jedinej sekunde absolútne upokojiť, vziať mi všetok strach z tohto sveta, no zároveň ma tak strašne, zvieravo vzrušuje.
Tvoj hlas je pre mňa drogou; stačí, keď sa priblížiš k môjmu uchu, keď ucítim tvoj horúci dych a ty mi s tou temnou istotou pošepkáš: „Smieško, neposlúchaš...“ V tom momente viem, že ma čaká niečo, čo ma bude bolieť. Moje srdce bije ako o život, strach sa mieša s extázou a ja viem, že tá bolesť od teba bude mojím vykúpením.Táto nová stránka, ktorú si vo mne otvoril, ma fascinuje a desí zároveň. Nikdy som nevedela, že dokážem takto hlboko, živočíšne patriť inému človeku.
No táto extáza má svoju krutú daň – ubíja ma to. Trhá ma na kusy vedomie, že kým ty boješ o život na nemocničnom lôžku, ja tu kľačím na zemi, plačem a hriešne masturbujem nad našou BDSM fantáziou. Moje prsty blúdia po mojom tele, sú mokré od vlastnej túžby, ktorá zo mňa vyviera ako horúci prameň, kým z očí mi stekajú horúce slzy zúfalstva. Moja pička po tebe neúnosne túži, tečiem a pulzujem v rytme tvojej neprítomnosti, celá sa chvejem pod tlakom toho zakázaného vzrušenia.
Robím sa v slzách, s tvojím menom na perách, uväznená medzi nebom a peklom.A najviac ma mrzí tá obrovská bezmocnosť. Je mi tak strašne ľúto, že ti teraz nemôžem napísať nič sexy, nič erotické, nič, čo by ťa vzrušilo a vytrhlo z tej chladnej reality. Nemôžem, pretože moja múza, môj Pán, teraz spí sladko a v tichu, unavený ťažkým bojom s chorobou. Musím tie slová prehltnúť. Musím byť teraz silná, pre teba, pre nás oboch, hoci sa vo vnútri rozpadám na tisíc kúskov.
No hlboko v srdci, pod všetkým tým smútkom a strachom, horí malý plameň viery. Verím, že raz, keď toto strašné obdobie skončí, sa mi všetko vráti. Že znova ucítim tvoje ruky, tvoj prísny pohľad a tvoju silu. Že táto búrka prejde a my obaja budeme stáť vedľa seba – zjazvení, poznačení bojom, no dokonalo nedokonalí vo svojej večnej väzbe. Tvoja láska je zbraň. Tak ma lov, ubíjaj ma tichom, no ja tu budem kľačať a čakať, kým ma znova neovládneš.
Vaša Nana
