Začalo sa to ako úplne bežný deň.
Ako každý iný v mojom monotónnom živote. Hneď po prebudení mechanicky zapínam Instagram, aby som zistila, či mi napísal, alebo či aspoň videl moju poslednú správu.
Niežeby som odpoveď nepoznala vopred, no ten moment kontroly vo mne zakaždým prebúdza rovnaké, elektrizujúce chvenie. Sladká neistota.
To je tá nedočkavá, impulzívna Ruža vo mne.
Na druhej strane, Líška v mojom vnútri vie svoje.
Chápe, že sa ozve – možno o týždeň, možno o pár dní, ale ozve sa.
Líška sedí ticho v kúte a trpezlivo čaká.
Telo Ruže je však spurné, netrpezlivé a chvíľami až nahnevané z toho vákua.
Otvorila som aplikáciu a našla len prázdno. Správa nebola ani prečítaná. Keď už som mala čet otvorený, pustila som si na dobré ráno aspoň naše staré hlasové správy – závislosť si žiadala aspoň minimálnu dávku. Nakŕmila som tú netrpezlivú Ružu v sebe, zišla dole do kuchyne a začala pripravovať raňajky.S rannou kávou som vyšla na terasu.
Vonku bolo nádherné, hrejivé teplo, vzduchom sa niesol štebot vtákov. Koža nasávala ranný chlad a ja som sledovala stereotypný ruch ulice, každodenný rituál prebúdzajúceho sa sveta. V momente, keď som sa zamyslene pristihla pri úvahách o živote susedov, ma z letargie vytrhlo ostré pípnutie telefónu.Pozriem na displej a tam svietilo jeho meno. Správa od Neho.
Ten pocit by som priala zažiť každej žene. Moment, kedy sa vám žalúdok prevráti naruby, dlane sa okamžite zvlhčia, srdce splašene udiera do rebier a do žíl sa vyleje čisté, detské šťastie.
A pritom? Netušíte, čo v tej správe stojí. Teší vás samotný fakt, že si na vás spomenul. Že existujete v jeho svete
Otvorila som správu .„Ránko, smieško. Poteš Pána hneď zrána. Pamätáš si, čo si mi hovorila do telefónu? O tom zrkadle? Máš hodinu. Ukáž, že si moja kurva. A iba moja.“
Po prečítaní týchto slov vo mne obe identity poskočili od vzrušenia. Pán prehovoril a niečo od nás žiada. „Hlavne to nepokaziť,“ zašepkala opatrná Líška.
Ruža ju však okamžite umlčala: „Ako by sme to mohli pokaziť? Čo je zlé na tom, splniť mu fantáziu? Chce to náš Pán, nič nie je príliš ťažké.“
Ibaže jedna vec je rozprávať o svojich najtemnejších sexuálnych predstavách do telefónu a druhá vec je reálne ich zhmotniť. V tom momente sa ma zmocnil paralyzujúci ostych.Pozbierala som zvyšky odvahy a vyšla hore do šatne. Obliekla som si čipkované samodržiace pančuchy a transparentné negližé – jeho najobľúbenejšie. Vzhľad som doplnila sýtočerveným rúžom a obojkom. Na veľké zrkadlo v šatni som pripevnila stredne veľké dildo s prísavkou. Kľakla som si na kolená tak, aby bol umelý falus v dokonalej výške mojich úst. Telefón som oprela vedľa seba a spustila nahrávanie.
Priblížila som sa k zrkadlu a zatvorila oči. Predstavila som si, že tá chladná hmota predo mnou je On. Môj Pán. Jazykom som pomaly prešla od koreňa až po žalúď, jemne a s rozvahou, presne tak, ako to miluje. Počas toho som sa nútila hľadieť priamo do objektívu kamery. Postupne som pridávala prácu rúk a zrýchľovala tempo. Zrazu sa reality rozplynula. Zabudla som, kde som a čo robím. Úplne som sa odovzdala ilúzii orálneho sexu pred zrkadlom.Keď nahrávanie skončilo, pozrela som sa na displej. Môj vlastný obraz ma šokoval: tvár som mala pokrytú slinami, oči hladné, neukojené a priam nadržané. No zároveň v nich bolo vidieť hlboké zahanbenie. Líška vo mne je totiž nesmelá a čistotu tohto aktu niesla ťažko – celú túto scenériu odtiahla divoká Ruža. Líška sa len červenala, potila v kúte a čakala, kedy to skončí. Bez toho, aby som si video pozrela, som ho odoslala Pánovi. Pocítila som nesmiernu úľavu a hrdosť, že som splnila jeho príkaz.Prezliekla som si do pohodlného domáceho oblečenia a vrátila sa k bežným domácim prácam. Okolo obeda však telefón pípol znova.
Dostavil sa rovnaký telesný zásah ako ráno, no tentoraz bola Líška extrémne nervózna a Ruža priam neovládateľne nadržaná.
Správa znela stroho: „Za 5 minút poď von. Ideme preč.“Nič viac. Čo sa dá stihnúť za päť minút? Absolútne nič. Vybehla som pred dom presne tak, ako som bola – neupravená, v domácom úbore, bez akejkoľvek prípravy. Len som rýchlo zamkla dvere.
Jeho auto už stálo na ceste. Naozaj tam bol. V celej svojej dominantnej kráse.Vykročila som k autu a otvorila predné dvere.
Strohý povel ma však zastavil: „Nie, smieško. Dozadu, na kolená a daj si na oči masku.
Bez váhania som poslúchla. Kľakla som si na podlahu zadných sedadiel a nasadila si nepriehľadnú masku. Okamžite ma obklopila jeho silná, vzrušujúca vôňa. Moje vnútro bolo v plameňoch – kľačala som v idúcom aute, absolútne bezbranná, nepripravená, ponížená a šialene nadržaná. Celú hodinu sme išli v absolútnom tichu. Nepovedal ani slovo a ja som sa neodvážila vydať žiadny zvuk.V tom tichu sa však rozprávali tie dve vo mne. Dohadovali sa, čo ma čaká. Na jednej veci sa však zhodli: obe boli vo vytržení, pretože sme boli v prítomnosti Pána.Auto konečne zastavilo. Motor stíchol.
Pocítila som, ako ma chytil za ruku a vyviedol von. Slepá a vedená jeho pevnou rukou som z okolitých hlasov pochopila, že vchádzame do hotela. To neopísateľné teplo a vlhko medzi nohami hraničilo s bolesťou. Cítila som, že moje nohavičky sú kompletne premočené. Hanbila som sa za svoju telesnú reakciu, no moje telo odmietalo poslúchať racionálnu myseľ.
Vo výťahu som zacítila jeho ruku na svojom zadku. Hladil ma, zatiaľ čo mi na krk tlačil horúce bozky. Jeho stisk bol drsný, no zároveň paradoxne bezpečný.„Páči sa ti to, smieško?“ zašepkal.
Zo mňa vypadlo len slabé: „Áno, páči.“V tom momente ma zrazu len tak capol po zadku. Nebolo to silno, no mňa to predsa prekvapilo.
„Prosim? Zle som rozumel,“ ozval sa jeho prísny hlas.
„Áno, Pane, páči sa mi to,“ okamžite som sa opravila a podriadila hierarchii.
Výťah zastavil.
Prešli sme chodbou, v sprievode pípania hotelovej karty sa otvorili dvere a hneď ako sa za nami zabuchli, Pán ma obrovskou silou pritlačil o stenu. Jeho bozky boli vášnivé, surové a deštruktívne. Zahryzol sa mi do pier tak intenzívne, až som ucítila kovovú chuť vlastnej krvi. Jeho ústa sa presunuli nižšie, na krk a dekolt. Jedným prudkým pohybom na mne roztrhol tielko a zacal mi drsne, no s citeľným rešpektom k môjmu telu, bozkávať prsia. Bradavky okamžite stvrdli. Začala som stonať. Vedela som, že ma od orgazmu delia sekundy.Začala som prosíkať, aby som sa ho mohla dotknúť, aby som mohla aspoň trochu kontrolovať tú záplavu vzrušenia.
Jeho odpoveď bola nekompromisná: „Nie. Si moja kurva a robím si s tebou, čo chcem a kedy chcem. Stoj a ani sa nepohni!“Stiahol zo mňa šortky aj s tými beznádejne mokrými nohavičkami. Ticho sa zasmial: „Niekto je tu nadržaný... Mám pocit, že tie nohavičky sú nejako mokré. Nehanbíš sa?“ Prv než som stihla odpovedať, natlačil mi moju vlastnú spodnú bielizeň do úst ako roubík.
Zdvihol mi jednu nohu a vyložil si ju na rameno. Začal ma lízať. Robil to tak neuveriteľne jemne, až tá intenzita hraničila s mentálnou bolesťou. V duchu som kričala o pomoc, chcela som, aby to mučenie ukončil a nechal ma vyvrcholiť. Jeho jazyk krúžil s neopísateľnou precíznosťou. Pridal prsty.
„Nezabudni, že...“ začal hovoriť, no v tom momente moje telo explodovalo v prudkom orgazme.
Usmial sa, kým mnou zmietali kŕče: „Nezabudni, že si musíš vypýtať povolenie na orgazmus. Ale to je už asi neskoro, však?“
Cez látku v ústach som zo seba vysúkala: „Prepáčte, Pane... neovládla som sa.“
„Vidím, vidím. Čo s tebou?“ pokarhal ma a konečne mi dal dole masku z očí.Konečne som ho videla. Jeho výraz bol prísny, no hlboko v očiach mu hralo vzrušenie. „Ty nevieš, aká je tvoja úloha predtým, než sa opovážiš urobiť?“
„Viem, Pane. Cítim sa veľmi zahanbená.“
„Čo s tým urobíme?“ spýtal sa s chladným pokojom.„Prijmem akýkoľvek trest, Pane. Prosím, naučte ma toto pravidlo.“Usmial sa.
„Dievčatko, ani netušíš, o čo ma žiadaš. Ale v poriadku, naučím ťa to.“ Odišiel k taške a vytiahol kovové putá. Spútal mi ruky za chrbtom a odviedol ma k posteli, na ktorú ma bez rituálov hodil. Následne vytiahol vibračný kolík. Bez varovania ho do mňa vsunul a zapol na najnižšiu frekvenciu.
Ľahol si ku mne, jeho dych ma pálil na uchu: „Takže, dievčatko. Ideme sa učiť, ako sa ovládať a ako si pýtať povolenie.“„Áno, Pane, prosím. Túžim sa to naučiť. Budem dobrá žiačka.“ Netušila som však, aké peklo bude nasledovať.Už po prvých sekundách jemných vibrácií som cítila, že sa blížim k vrcholu. V panike som vykríkla: „Pane, prosím, môžem?!“„Nie, nemôžeš. Vydrž,“ odpovedal chladne, zatiaľ čo mi hral s bradavkami a jemne ma hrýzol do kože. Moje telo bolo v jednom ohni.
Bola som absolútne bezmocná, spotená, uväznená na hranici extázy. „Prosím, Pane, môžem? Už to nevydržím!“ vykríkla som znova.Pán kolík vypol. V izbe ostalo hrobové ticho.„Pane, prosím, pokračujte...“ zamrnčala som.Iba sa usmial: „Popros.“„Prosím, Pane... Vaša kurva je nenasytná, potrebuje cítiť orgazmus!“„V poriadku.“ Zapol vibrátor na najvyššie obrátky.
To, čo nasledovalo, sa nedá opísať slovami. O pár sekúnd som opäť kričala, žobrala o uvoľnenie.Na moje prekvapanie Pán zrazu zavelil: „Urob sa pre mňa! Poď! Poď!“ kričal, priam reval mi do tváre, a v tom istom momente ma rázne udrel otvorenou dlaňou priamo cez rozkrok. Bolesť bola taká ostrá, že som vykríkla.No táto bolesť v kombinácii s vibráciami spustila masívny, nekontrolovateľný orgazmus. Pán neprestal. Začal mi prstami intensivne masírovať klitoris, zatiaľ čo kolík vo mne stále kmital na maximum. Moje telo reagovalo ejakuláciou.
Striekala som pod jeho rukami, kým ma zaplavovali ďalšie a ďalšie vlny orgazmov, jedna za druhou, bez prestávky.
Moje vedomie sa začalo trieštiť. V tej tme za zavretými viečkami, uprostred kŕčov a stonania, sa tie dve vo mne ocitli zoči-voči.
Už sa neskrývali.„Dosť, preboha, už dosť! Ja toto neunesiem, umriem tu!“ kričala v panike Líška. Bola schúlená do klbka, úplne ochromená tou surovou intenzitou. Cítila čistú, paralyzujúcu bezmocnosť. Všetka jej opatrnosť bola preč, zostal len strach zo straty kontroly.„Už drž hubu, Líška!“ zrevala Ruža, hoci sama sotva lapala po dychu. Bola divoká, spotená, s očami dokorán. „Nič sa nezastaví! Pozri sa na Neho! On ťa vlastní. Presne toto si chcela, toto je to, po čom si v noci plakala! Prijmi to!“„Ale to bolí... tá rozkoš bolí, ja už nevládzem!“ plakala Líška, kým mnou preletel ďalší prúd extázy, ktorý ma prinútil prehnúť sa v chrbte.„Bolesť je len brána, ty hlúpa,“ smiala sa Ruža cez slzy a triasla sa v kŕčoch spolu s mojím telom. „Rozpusť sa v tom. Poddaj sa mu. Nemáš žiadnu hrdosť, nemáš žiadne meno. Si len Jeho hračka. Pusť to kormidlo a spadni na dno.“A Líška v tom momente naozaj pustila. Pod tlakom ďalšieho orgazmu sa zlomila. Jej strach sa zmenil na absolútnu, čistú úľavu. Uvedomila si, že už nemusí nič predstierať, nemusí sa chrániť. Pán mal všetko pod kontrolou, on niesol zodpovednosť za jej telo aj myseľ.„On ma nenechá zomrieť, však?“ zašepkala Líška, tentoraz už s odovzdaným, až posvätným pokojom, zatiaľ čo sa jej po tvári liali slzy.„Nenechá. On ťa len pretvára,“ odpovedala Ruža, ktorej hlas sa už pomaly strácal v hmle vyčerpania.
Moje vedomie sa definitívne rozplynulo. Už som nevládala ani kričať. Začala som len slabo prosíkať o opak – aby ma už nechal, aby to zastavil, lebo moje fyzické telo to už nedokázalo uniesť. On však pokračoval s chladnou vytrvalosťou a orgazmy ma trhali v nekonečnej, vyčerpávajúcej slučke.Pán napokon kolík z môjho tela vytiahol. Vibrácie ustali, no moje vnútro sa stále nekontrolovateľne chvelo. Ležala som bezvládne, dolámaná tou šialenou vlnou extázy. Pán sa nado mňa naklonil, zovrel mi čeľusť v prstoch a prinútil ma pozrieť sa mu priamo do očí. Jeho pohľad bol temný, uhrančivý a absolútne dominantný.„Pozri sa na mňa, smieško,“ prehovoril hlbokým, pokojným hlasom, z ktorého mi prebehol mráz po chrbte. „Si moja. Patríš mi. A toto si dobre zapamätaj, pretože toto bol len začiatok. Chcem, aby si vedela, že pri mne sa musíš a budeš cítiť bezpečne. Moje ruky ťa chránia, no zároveň ti vedia spôsobiť bolesť – trest, ktorý už nikdy v živote nebudeš chcieť zopakovať. Ale tie isté ruky ti vedia dať aj najčistejšiu rozkoš. Je len na tebe a na tvojej poslušnosti, čoho z toho dostaneš viac. Rozumela si mi?“„Áno, Pane... rozumiem,“ zašepkala som a slzy mi tiekli do vlasov. Cítila som absolútny, posvätný rešpekt.Bez ďalších slov ma rázne otočil na brucho. Počula som zvuk rozopínania jeho nohavíc a vzápätí som na svojom zadku zacítila horúčavu jeho nahého tela. Vytiahol svoj tvrdý penis a bez akéhokoľvek varovania ho do mňa vsunul.Zalapala som po dychu. Urobil to tak silno, tak surovo a hlboko – presne tak, ako to obaja šialene milujeme.
Rýchlosť a tvrdosť, s akou do mňa vrážal, hraničila s čistou bolesťou, no táto bolesť bola pre mňa palivom. V mojom vnútri sa znova prebudili tie dve hádavé ženy, no teraz nekričali. Našli dokonalý konsenzus. On udal vražedné tempo a ja som sa naň chcela za každú cenu nakalibrovať. Chytila som rytmus jeho bokov a začala som prirážať spolu s ním, akoby sme boli jeden dokonalý, primitívny stroj.„Páči sa ti, ako si ťa beriem, ty moja kurva?“ zavrčal mi do krku a s plnou silou ma udrel dlaňou po zadku. Raz. Druhýkrát. Tretíkrát.
Boli to rany, z ktorých sa mi okamžite tvorili tmavé modriny, no vo mne to nespustilo plač, ale hysterický, nadržaný smiech. Ten zvuk na mojej koži ma privádzal do šialenstva.
Zrazu mi jednou rukou zovrel moje čierne vlasy pri koreňoch a potiahol ich dozadu s takou brutálnou silou, až ma hlavou a hruďou zdvihol z postele. Moja hlava bola zvrátená dozadu, v tele sa mi nahromadilo toľko napätia, že som to neustála. Prišiel ďalší masívny orgazmus.
Moje svaly sa stiahli tak prudko, až som znova začala nekontrolovateľne striekať. Prúd mojej vlastnej šťavy vystrelil na posteľ a zasiahol aj jeho telo, kompletne som ho omočila.Pán sa hlboko zasmial, vytiahol sa zo mňa a v sekunde ma otočil na chrbát. Prstami prešiel po mokrom plátne plachty, nabral moju tekutinu a bez váhania mi ju s divokým pohľadom rozotrel po celej tvári a perách.„Cítiš to, smieško?“ opýtal sa, kým ma držal pritlačenú k matracu.
„Čo tam cítiš?“„Vás, Pane... a seba,“ vykoktala som zmätene.„To je šťava mojej kurvy. A iba mojej,“ zasyčal. Chytil ma za krk a pritiahol moju tvár k svojmu rozdráždenému penisu. „Uprac to. Vyfajči ma.“S radosťou som sa podriadila. Oblizovala som ho a sala, zatiaľ čo som na jeho tele cítila chuť a vôňu seba samej. Bolo to nesmierne zvrátené, ponižujúce, no zároveň to najvzrušujúcejšie, čo som kedy zažila.
Po chvíli ma od seba odtiahol. Pozrel sa na moju rozmazanú tvár a na perách sa mu objavil ten špecifický úsmev – úsmev, ktorý ma zakaždým desil aj priťahoval, lebo znamenal, že má pre mňa pripravené niečo hraničné.„Mám pocit, že máš špinavú tvár, smieško.
Mala by si sa umyť, nemyslíš?“Zostala som prekvapená, srdce mi opäť podskočilo strachom, no moje vzrušenie dosahovalo vrchol.
Chytil ma za ruku, postavil ma na nohy a odtiahol ma do hotelovej kúpeľne. Na moje prekvapanie tam bola vaňa napustená studenou vodou až po úplný okraj. Pán ma postavil pred ňu, chytil ma pod bradou a zdvihol mi hlavu, aby som sa mu musela pozrieť hlboko do očí.
Výraz jeho tváre zvážnel. Bol nebezpečný.„Veríš mi, smieško?
Ale chcem počuť pravdu! Pretože práve teraz to zistím.“Tá veta visela vo vzduchu ako rozsudok smrti.
Líška vo mne chcela utiecť, triasla sa hrôzou, no Ruža v kombinácii s mojou absolútnou oddanosťou vedela, že niet cesty späť. Ja som mu verila celou svojou dušou.
On bol môj bezpečný prístav, aj keď ma práve vystavoval nebezpečenstvu.„Áno, Pane. Verím Vám. Absolútne Vám verím,“ odpovedala som pevným hlasom.
„Dobre. Nadýchnuť!“ vykríkol na mňa rázne.Sotva som stihla nasať vzduch do pľúc, jeho ruka ma drsne schmatla za vlasy a zatlačila moju hlavu pod hladinu vody.Svet okolo mňa stíchol. Okolo tváre sa mi rozprestreli čierne vlasy a ja som bola uväznená v chlade pod vodou.
Netrvalo to dlho, bolo to len pár sekúnd, no pre moju psychiku to bola večnosť. Bol to moment absolútnej straty kontroly nad vlastným dýchaním, nad vlastným životom.Trhla som sebou, keď ma za vlasy prudko vytiahol von. Lapala som po vzduchu, voda mi stekala z tváre.„Nadýchnuť!“ zreval znova bez súcitu.A znova som skončila pod vodou.
Tento rituál, tento krst čistou dôverou, zopakoval asi desaťkrát. Zakaždým to bolo rovnaké – strach, chlad, sekundy absolútnej odovzdanosti a potom spásny nádych na jeho povel. Bola som tak neskutočne nadržaná a vzrušená z toho, ako hlboko dokážem zájsť. Tá totálna bezmocnosť a slepá dôvera, ktorú som k nemu prežívala, mi spaľovali mozog. Vedela som, že ma neutopí. Vedela som, že ma drží pevne.Keď ma vytiahol naposledy, nechala som sa ním bezvládne viesť.
Vzal mäkký hotelový uterák, jemne osušil mi vlasy aj tvár a bez slova ma obliekol.
O pár minút neskôr sme už sedeli vonku na balkóne. Nočná obloha bola tichá. Pán sedel na stoličke s roztiahnutými nohami a ja som sedela na zemi, chrbtom opretá o jeho hruď, schúlená medzi jeho stehnami. Zapálili sme si spoločnú cigaretu. Dym stúpal k hviezdam.
Jeho veľká, teplá ruka ma pomaly a nežne hladila po ramene a mokrých vlasoch.
Nikto z nás nič nehovoril. Ticho liečilo ten prežitý šok.Táto lekcia bola pre mňa tou najdôležitejšou v živote. Nebolo to o sexe. Bolo to o absolútnej, hraničnej dôvere.
To, čo som v tej chvíli na balkóne cítila medzi jeho nohami – to bezpečie po búrke, tá emocionálna čistota a prepojenie dvoch duší – bolo také silné a hlboké, že na to len veľmi ťažko hľadám ľudské slová. Ostala som len ja, môj Pán a vedomie, že odteraz som v jeho rukách kompletne pretvorená.
Vaša Nana
Ps: Chcela by som sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať za množstvo krásnych správ k mojim poviedkam. Ste všetci úžasní! Nikdy by mi nenapadlo, že mi kvôli mojim príbehom napíše toľko z vás. Ďakujem vám a sľubujem, že každému odpíšem. Nesmierne si vážim, že ste tu a čítate moju tvorbu.
Ako každý iný v mojom monotónnom živote. Hneď po prebudení mechanicky zapínam Instagram, aby som zistila, či mi napísal, alebo či aspoň videl moju poslednú správu.
Niežeby som odpoveď nepoznala vopred, no ten moment kontroly vo mne zakaždým prebúdza rovnaké, elektrizujúce chvenie. Sladká neistota.
To je tá nedočkavá, impulzívna Ruža vo mne.
Na druhej strane, Líška v mojom vnútri vie svoje.
Chápe, že sa ozve – možno o týždeň, možno o pár dní, ale ozve sa.
Líška sedí ticho v kúte a trpezlivo čaká.
Telo Ruže je však spurné, netrpezlivé a chvíľami až nahnevané z toho vákua.
Otvorila som aplikáciu a našla len prázdno. Správa nebola ani prečítaná. Keď už som mala čet otvorený, pustila som si na dobré ráno aspoň naše staré hlasové správy – závislosť si žiadala aspoň minimálnu dávku. Nakŕmila som tú netrpezlivú Ružu v sebe, zišla dole do kuchyne a začala pripravovať raňajky.S rannou kávou som vyšla na terasu.
Vonku bolo nádherné, hrejivé teplo, vzduchom sa niesol štebot vtákov. Koža nasávala ranný chlad a ja som sledovala stereotypný ruch ulice, každodenný rituál prebúdzajúceho sa sveta. V momente, keď som sa zamyslene pristihla pri úvahách o živote susedov, ma z letargie vytrhlo ostré pípnutie telefónu.Pozriem na displej a tam svietilo jeho meno. Správa od Neho.
Ten pocit by som priala zažiť každej žene. Moment, kedy sa vám žalúdok prevráti naruby, dlane sa okamžite zvlhčia, srdce splašene udiera do rebier a do žíl sa vyleje čisté, detské šťastie.
A pritom? Netušíte, čo v tej správe stojí. Teší vás samotný fakt, že si na vás spomenul. Že existujete v jeho svete
Otvorila som správu .„Ránko, smieško. Poteš Pána hneď zrána. Pamätáš si, čo si mi hovorila do telefónu? O tom zrkadle? Máš hodinu. Ukáž, že si moja kurva. A iba moja.“
Po prečítaní týchto slov vo mne obe identity poskočili od vzrušenia. Pán prehovoril a niečo od nás žiada. „Hlavne to nepokaziť,“ zašepkala opatrná Líška.
Ruža ju však okamžite umlčala: „Ako by sme to mohli pokaziť? Čo je zlé na tom, splniť mu fantáziu? Chce to náš Pán, nič nie je príliš ťažké.“
Ibaže jedna vec je rozprávať o svojich najtemnejších sexuálnych predstavách do telefónu a druhá vec je reálne ich zhmotniť. V tom momente sa ma zmocnil paralyzujúci ostych.Pozbierala som zvyšky odvahy a vyšla hore do šatne. Obliekla som si čipkované samodržiace pančuchy a transparentné negližé – jeho najobľúbenejšie. Vzhľad som doplnila sýtočerveným rúžom a obojkom. Na veľké zrkadlo v šatni som pripevnila stredne veľké dildo s prísavkou. Kľakla som si na kolená tak, aby bol umelý falus v dokonalej výške mojich úst. Telefón som oprela vedľa seba a spustila nahrávanie.
Priblížila som sa k zrkadlu a zatvorila oči. Predstavila som si, že tá chladná hmota predo mnou je On. Môj Pán. Jazykom som pomaly prešla od koreňa až po žalúď, jemne a s rozvahou, presne tak, ako to miluje. Počas toho som sa nútila hľadieť priamo do objektívu kamery. Postupne som pridávala prácu rúk a zrýchľovala tempo. Zrazu sa reality rozplynula. Zabudla som, kde som a čo robím. Úplne som sa odovzdala ilúzii orálneho sexu pred zrkadlom.Keď nahrávanie skončilo, pozrela som sa na displej. Môj vlastný obraz ma šokoval: tvár som mala pokrytú slinami, oči hladné, neukojené a priam nadržané. No zároveň v nich bolo vidieť hlboké zahanbenie. Líška vo mne je totiž nesmelá a čistotu tohto aktu niesla ťažko – celú túto scenériu odtiahla divoká Ruža. Líška sa len červenala, potila v kúte a čakala, kedy to skončí. Bez toho, aby som si video pozrela, som ho odoslala Pánovi. Pocítila som nesmiernu úľavu a hrdosť, že som splnila jeho príkaz.Prezliekla som si do pohodlného domáceho oblečenia a vrátila sa k bežným domácim prácam. Okolo obeda však telefón pípol znova.
Dostavil sa rovnaký telesný zásah ako ráno, no tentoraz bola Líška extrémne nervózna a Ruža priam neovládateľne nadržaná.
Správa znela stroho: „Za 5 minút poď von. Ideme preč.“Nič viac. Čo sa dá stihnúť za päť minút? Absolútne nič. Vybehla som pred dom presne tak, ako som bola – neupravená, v domácom úbore, bez akejkoľvek prípravy. Len som rýchlo zamkla dvere.
Jeho auto už stálo na ceste. Naozaj tam bol. V celej svojej dominantnej kráse.Vykročila som k autu a otvorila predné dvere.
Strohý povel ma však zastavil: „Nie, smieško. Dozadu, na kolená a daj si na oči masku.
Bez váhania som poslúchla. Kľakla som si na podlahu zadných sedadiel a nasadila si nepriehľadnú masku. Okamžite ma obklopila jeho silná, vzrušujúca vôňa. Moje vnútro bolo v plameňoch – kľačala som v idúcom aute, absolútne bezbranná, nepripravená, ponížená a šialene nadržaná. Celú hodinu sme išli v absolútnom tichu. Nepovedal ani slovo a ja som sa neodvážila vydať žiadny zvuk.V tom tichu sa však rozprávali tie dve vo mne. Dohadovali sa, čo ma čaká. Na jednej veci sa však zhodli: obe boli vo vytržení, pretože sme boli v prítomnosti Pána.Auto konečne zastavilo. Motor stíchol.
Pocítila som, ako ma chytil za ruku a vyviedol von. Slepá a vedená jeho pevnou rukou som z okolitých hlasov pochopila, že vchádzame do hotela. To neopísateľné teplo a vlhko medzi nohami hraničilo s bolesťou. Cítila som, že moje nohavičky sú kompletne premočené. Hanbila som sa za svoju telesnú reakciu, no moje telo odmietalo poslúchať racionálnu myseľ.
Vo výťahu som zacítila jeho ruku na svojom zadku. Hladil ma, zatiaľ čo mi na krk tlačil horúce bozky. Jeho stisk bol drsný, no zároveň paradoxne bezpečný.„Páči sa ti to, smieško?“ zašepkal.
Zo mňa vypadlo len slabé: „Áno, páči.“V tom momente ma zrazu len tak capol po zadku. Nebolo to silno, no mňa to predsa prekvapilo.
„Prosim? Zle som rozumel,“ ozval sa jeho prísny hlas.
„Áno, Pane, páči sa mi to,“ okamžite som sa opravila a podriadila hierarchii.
Výťah zastavil.
Prešli sme chodbou, v sprievode pípania hotelovej karty sa otvorili dvere a hneď ako sa za nami zabuchli, Pán ma obrovskou silou pritlačil o stenu. Jeho bozky boli vášnivé, surové a deštruktívne. Zahryzol sa mi do pier tak intenzívne, až som ucítila kovovú chuť vlastnej krvi. Jeho ústa sa presunuli nižšie, na krk a dekolt. Jedným prudkým pohybom na mne roztrhol tielko a zacal mi drsne, no s citeľným rešpektom k môjmu telu, bozkávať prsia. Bradavky okamžite stvrdli. Začala som stonať. Vedela som, že ma od orgazmu delia sekundy.Začala som prosíkať, aby som sa ho mohla dotknúť, aby som mohla aspoň trochu kontrolovať tú záplavu vzrušenia.
Jeho odpoveď bola nekompromisná: „Nie. Si moja kurva a robím si s tebou, čo chcem a kedy chcem. Stoj a ani sa nepohni!“Stiahol zo mňa šortky aj s tými beznádejne mokrými nohavičkami. Ticho sa zasmial: „Niekto je tu nadržaný... Mám pocit, že tie nohavičky sú nejako mokré. Nehanbíš sa?“ Prv než som stihla odpovedať, natlačil mi moju vlastnú spodnú bielizeň do úst ako roubík.
Zdvihol mi jednu nohu a vyložil si ju na rameno. Začal ma lízať. Robil to tak neuveriteľne jemne, až tá intenzita hraničila s mentálnou bolesťou. V duchu som kričala o pomoc, chcela som, aby to mučenie ukončil a nechal ma vyvrcholiť. Jeho jazyk krúžil s neopísateľnou precíznosťou. Pridal prsty.
„Nezabudni, že...“ začal hovoriť, no v tom momente moje telo explodovalo v prudkom orgazme.
Usmial sa, kým mnou zmietali kŕče: „Nezabudni, že si musíš vypýtať povolenie na orgazmus. Ale to je už asi neskoro, však?“
Cez látku v ústach som zo seba vysúkala: „Prepáčte, Pane... neovládla som sa.“
„Vidím, vidím. Čo s tebou?“ pokarhal ma a konečne mi dal dole masku z očí.Konečne som ho videla. Jeho výraz bol prísny, no hlboko v očiach mu hralo vzrušenie. „Ty nevieš, aká je tvoja úloha predtým, než sa opovážiš urobiť?“
„Viem, Pane. Cítim sa veľmi zahanbená.“
„Čo s tým urobíme?“ spýtal sa s chladným pokojom.„Prijmem akýkoľvek trest, Pane. Prosím, naučte ma toto pravidlo.“Usmial sa.
„Dievčatko, ani netušíš, o čo ma žiadaš. Ale v poriadku, naučím ťa to.“ Odišiel k taške a vytiahol kovové putá. Spútal mi ruky za chrbtom a odviedol ma k posteli, na ktorú ma bez rituálov hodil. Následne vytiahol vibračný kolík. Bez varovania ho do mňa vsunul a zapol na najnižšiu frekvenciu.
Ľahol si ku mne, jeho dych ma pálil na uchu: „Takže, dievčatko. Ideme sa učiť, ako sa ovládať a ako si pýtať povolenie.“„Áno, Pane, prosím. Túžim sa to naučiť. Budem dobrá žiačka.“ Netušila som však, aké peklo bude nasledovať.Už po prvých sekundách jemných vibrácií som cítila, že sa blížim k vrcholu. V panike som vykríkla: „Pane, prosím, môžem?!“„Nie, nemôžeš. Vydrž,“ odpovedal chladne, zatiaľ čo mi hral s bradavkami a jemne ma hrýzol do kože. Moje telo bolo v jednom ohni.
Bola som absolútne bezmocná, spotená, uväznená na hranici extázy. „Prosím, Pane, môžem? Už to nevydržím!“ vykríkla som znova.Pán kolík vypol. V izbe ostalo hrobové ticho.„Pane, prosím, pokračujte...“ zamrnčala som.Iba sa usmial: „Popros.“„Prosím, Pane... Vaša kurva je nenasytná, potrebuje cítiť orgazmus!“„V poriadku.“ Zapol vibrátor na najvyššie obrátky.
To, čo nasledovalo, sa nedá opísať slovami. O pár sekúnd som opäť kričala, žobrala o uvoľnenie.Na moje prekvapanie Pán zrazu zavelil: „Urob sa pre mňa! Poď! Poď!“ kričal, priam reval mi do tváre, a v tom istom momente ma rázne udrel otvorenou dlaňou priamo cez rozkrok. Bolesť bola taká ostrá, že som vykríkla.No táto bolesť v kombinácii s vibráciami spustila masívny, nekontrolovateľný orgazmus. Pán neprestal. Začal mi prstami intensivne masírovať klitoris, zatiaľ čo kolík vo mne stále kmital na maximum. Moje telo reagovalo ejakuláciou.
Striekala som pod jeho rukami, kým ma zaplavovali ďalšie a ďalšie vlny orgazmov, jedna za druhou, bez prestávky.
Moje vedomie sa začalo trieštiť. V tej tme za zavretými viečkami, uprostred kŕčov a stonania, sa tie dve vo mne ocitli zoči-voči.
Už sa neskrývali.„Dosť, preboha, už dosť! Ja toto neunesiem, umriem tu!“ kričala v panike Líška. Bola schúlená do klbka, úplne ochromená tou surovou intenzitou. Cítila čistú, paralyzujúcu bezmocnosť. Všetka jej opatrnosť bola preč, zostal len strach zo straty kontroly.„Už drž hubu, Líška!“ zrevala Ruža, hoci sama sotva lapala po dychu. Bola divoká, spotená, s očami dokorán. „Nič sa nezastaví! Pozri sa na Neho! On ťa vlastní. Presne toto si chcela, toto je to, po čom si v noci plakala! Prijmi to!“„Ale to bolí... tá rozkoš bolí, ja už nevládzem!“ plakala Líška, kým mnou preletel ďalší prúd extázy, ktorý ma prinútil prehnúť sa v chrbte.„Bolesť je len brána, ty hlúpa,“ smiala sa Ruža cez slzy a triasla sa v kŕčoch spolu s mojím telom. „Rozpusť sa v tom. Poddaj sa mu. Nemáš žiadnu hrdosť, nemáš žiadne meno. Si len Jeho hračka. Pusť to kormidlo a spadni na dno.“A Líška v tom momente naozaj pustila. Pod tlakom ďalšieho orgazmu sa zlomila. Jej strach sa zmenil na absolútnu, čistú úľavu. Uvedomila si, že už nemusí nič predstierať, nemusí sa chrániť. Pán mal všetko pod kontrolou, on niesol zodpovednosť za jej telo aj myseľ.„On ma nenechá zomrieť, však?“ zašepkala Líška, tentoraz už s odovzdaným, až posvätným pokojom, zatiaľ čo sa jej po tvári liali slzy.„Nenechá. On ťa len pretvára,“ odpovedala Ruža, ktorej hlas sa už pomaly strácal v hmle vyčerpania.
Moje vedomie sa definitívne rozplynulo. Už som nevládala ani kričať. Začala som len slabo prosíkať o opak – aby ma už nechal, aby to zastavil, lebo moje fyzické telo to už nedokázalo uniesť. On však pokračoval s chladnou vytrvalosťou a orgazmy ma trhali v nekonečnej, vyčerpávajúcej slučke.Pán napokon kolík z môjho tela vytiahol. Vibrácie ustali, no moje vnútro sa stále nekontrolovateľne chvelo. Ležala som bezvládne, dolámaná tou šialenou vlnou extázy. Pán sa nado mňa naklonil, zovrel mi čeľusť v prstoch a prinútil ma pozrieť sa mu priamo do očí. Jeho pohľad bol temný, uhrančivý a absolútne dominantný.„Pozri sa na mňa, smieško,“ prehovoril hlbokým, pokojným hlasom, z ktorého mi prebehol mráz po chrbte. „Si moja. Patríš mi. A toto si dobre zapamätaj, pretože toto bol len začiatok. Chcem, aby si vedela, že pri mne sa musíš a budeš cítiť bezpečne. Moje ruky ťa chránia, no zároveň ti vedia spôsobiť bolesť – trest, ktorý už nikdy v živote nebudeš chcieť zopakovať. Ale tie isté ruky ti vedia dať aj najčistejšiu rozkoš. Je len na tebe a na tvojej poslušnosti, čoho z toho dostaneš viac. Rozumela si mi?“„Áno, Pane... rozumiem,“ zašepkala som a slzy mi tiekli do vlasov. Cítila som absolútny, posvätný rešpekt.Bez ďalších slov ma rázne otočil na brucho. Počula som zvuk rozopínania jeho nohavíc a vzápätí som na svojom zadku zacítila horúčavu jeho nahého tela. Vytiahol svoj tvrdý penis a bez akéhokoľvek varovania ho do mňa vsunul.Zalapala som po dychu. Urobil to tak silno, tak surovo a hlboko – presne tak, ako to obaja šialene milujeme.
Rýchlosť a tvrdosť, s akou do mňa vrážal, hraničila s čistou bolesťou, no táto bolesť bola pre mňa palivom. V mojom vnútri sa znova prebudili tie dve hádavé ženy, no teraz nekričali. Našli dokonalý konsenzus. On udal vražedné tempo a ja som sa naň chcela za každú cenu nakalibrovať. Chytila som rytmus jeho bokov a začala som prirážať spolu s ním, akoby sme boli jeden dokonalý, primitívny stroj.„Páči sa ti, ako si ťa beriem, ty moja kurva?“ zavrčal mi do krku a s plnou silou ma udrel dlaňou po zadku. Raz. Druhýkrát. Tretíkrát.
Boli to rany, z ktorých sa mi okamžite tvorili tmavé modriny, no vo mne to nespustilo plač, ale hysterický, nadržaný smiech. Ten zvuk na mojej koži ma privádzal do šialenstva.
Zrazu mi jednou rukou zovrel moje čierne vlasy pri koreňoch a potiahol ich dozadu s takou brutálnou silou, až ma hlavou a hruďou zdvihol z postele. Moja hlava bola zvrátená dozadu, v tele sa mi nahromadilo toľko napätia, že som to neustála. Prišiel ďalší masívny orgazmus.
Moje svaly sa stiahli tak prudko, až som znova začala nekontrolovateľne striekať. Prúd mojej vlastnej šťavy vystrelil na posteľ a zasiahol aj jeho telo, kompletne som ho omočila.Pán sa hlboko zasmial, vytiahol sa zo mňa a v sekunde ma otočil na chrbát. Prstami prešiel po mokrom plátne plachty, nabral moju tekutinu a bez váhania mi ju s divokým pohľadom rozotrel po celej tvári a perách.„Cítiš to, smieško?“ opýtal sa, kým ma držal pritlačenú k matracu.
„Čo tam cítiš?“„Vás, Pane... a seba,“ vykoktala som zmätene.„To je šťava mojej kurvy. A iba mojej,“ zasyčal. Chytil ma za krk a pritiahol moju tvár k svojmu rozdráždenému penisu. „Uprac to. Vyfajči ma.“S radosťou som sa podriadila. Oblizovala som ho a sala, zatiaľ čo som na jeho tele cítila chuť a vôňu seba samej. Bolo to nesmierne zvrátené, ponižujúce, no zároveň to najvzrušujúcejšie, čo som kedy zažila.
Po chvíli ma od seba odtiahol. Pozrel sa na moju rozmazanú tvár a na perách sa mu objavil ten špecifický úsmev – úsmev, ktorý ma zakaždým desil aj priťahoval, lebo znamenal, že má pre mňa pripravené niečo hraničné.„Mám pocit, že máš špinavú tvár, smieško.
Mala by si sa umyť, nemyslíš?“Zostala som prekvapená, srdce mi opäť podskočilo strachom, no moje vzrušenie dosahovalo vrchol.
Chytil ma za ruku, postavil ma na nohy a odtiahol ma do hotelovej kúpeľne. Na moje prekvapanie tam bola vaňa napustená studenou vodou až po úplný okraj. Pán ma postavil pred ňu, chytil ma pod bradou a zdvihol mi hlavu, aby som sa mu musela pozrieť hlboko do očí.
Výraz jeho tváre zvážnel. Bol nebezpečný.„Veríš mi, smieško?
Ale chcem počuť pravdu! Pretože práve teraz to zistím.“Tá veta visela vo vzduchu ako rozsudok smrti.
Líška vo mne chcela utiecť, triasla sa hrôzou, no Ruža v kombinácii s mojou absolútnou oddanosťou vedela, že niet cesty späť. Ja som mu verila celou svojou dušou.
On bol môj bezpečný prístav, aj keď ma práve vystavoval nebezpečenstvu.„Áno, Pane. Verím Vám. Absolútne Vám verím,“ odpovedala som pevným hlasom.
„Dobre. Nadýchnuť!“ vykríkol na mňa rázne.Sotva som stihla nasať vzduch do pľúc, jeho ruka ma drsne schmatla za vlasy a zatlačila moju hlavu pod hladinu vody.Svet okolo mňa stíchol. Okolo tváre sa mi rozprestreli čierne vlasy a ja som bola uväznená v chlade pod vodou.
Netrvalo to dlho, bolo to len pár sekúnd, no pre moju psychiku to bola večnosť. Bol to moment absolútnej straty kontroly nad vlastným dýchaním, nad vlastným životom.Trhla som sebou, keď ma za vlasy prudko vytiahol von. Lapala som po vzduchu, voda mi stekala z tváre.„Nadýchnuť!“ zreval znova bez súcitu.A znova som skončila pod vodou.
Tento rituál, tento krst čistou dôverou, zopakoval asi desaťkrát. Zakaždým to bolo rovnaké – strach, chlad, sekundy absolútnej odovzdanosti a potom spásny nádych na jeho povel. Bola som tak neskutočne nadržaná a vzrušená z toho, ako hlboko dokážem zájsť. Tá totálna bezmocnosť a slepá dôvera, ktorú som k nemu prežívala, mi spaľovali mozog. Vedela som, že ma neutopí. Vedela som, že ma drží pevne.Keď ma vytiahol naposledy, nechala som sa ním bezvládne viesť.
Vzal mäkký hotelový uterák, jemne osušil mi vlasy aj tvár a bez slova ma obliekol.
O pár minút neskôr sme už sedeli vonku na balkóne. Nočná obloha bola tichá. Pán sedel na stoličke s roztiahnutými nohami a ja som sedela na zemi, chrbtom opretá o jeho hruď, schúlená medzi jeho stehnami. Zapálili sme si spoločnú cigaretu. Dym stúpal k hviezdam.
Jeho veľká, teplá ruka ma pomaly a nežne hladila po ramene a mokrých vlasoch.
Nikto z nás nič nehovoril. Ticho liečilo ten prežitý šok.Táto lekcia bola pre mňa tou najdôležitejšou v živote. Nebolo to o sexe. Bolo to o absolútnej, hraničnej dôvere.
To, čo som v tej chvíli na balkóne cítila medzi jeho nohami – to bezpečie po búrke, tá emocionálna čistota a prepojenie dvoch duší – bolo také silné a hlboké, že na to len veľmi ťažko hľadám ľudské slová. Ostala som len ja, môj Pán a vedomie, že odteraz som v jeho rukách kompletne pretvorená.
Vaša Nana
Ps: Chcela by som sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať za množstvo krásnych správ k mojim poviedkam. Ste všetci úžasní! Nikdy by mi nenapadlo, že mi kvôli mojim príbehom napíše toľko z vás. Ďakujem vám a sľubujem, že každému odpíšem. Nesmierne si vážim, že ste tu a čítate moju tvorbu.
