Hejty nepatria na tuto stranku

Obraz z dvoch svetov

Dlho tu nebola žiadna poviedka. Ani u mňa, ani u môjho Pána. Dôvod je prostý. Na tejto stránke sa pohybujú ľudia, ktorí majú neutíchajúcu potrebu rýpať do vecí, do ktorých ich nič nie je.

Ľudia, ktorí ma obviňujú, že som si vytvorila falošný profil a sama sa hrám na svojho Pána – len aby som bola zaujímavá.

Moja odpoveď? Vypichnite si oči závisťou. Závisť je totiž veľký pán, však? Nedokážete prehltnúť fakt, že niekto iný môže prežívať dokonalosť, absolútnu spokojnosť a oddanosť. No na to, aby ste napísali priamo mne, nemáte odvahu.

Radšej útočíte na môjho Pána.
Hejtujete nás, no naše príbehy aj tak hltáte riadok po riadku.

Tak nech sa páči, tu máte pár úprimných riadkov o tom, ako podľa mňa vyzerá skutočný PÁN – nie nejaký honič ega, ktorý sa zbabelo skrýva za klávesnicou a nikdy nenájde odvahu vystúpiť z tieňa. A pardon, máme tu ešte jednu špeciálnu kategóriu: ľudia, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta, no keď príde na lámanie chleba, sú z nich zrazu len bezradní subíci.

Zostane po nich ticho, pretože sami netušia, čo robiť, aby nevyzerali ako absolútni neschopáci.Svetom BDSM som si prešla a za tie roky som spoznala rôznych dominantov aj sadistov. Dovolím si tvrdiť, že mám dosť skúseností na to, aby som vedela, čo je reálne a čo nie. Môj krotiteľ je však výnimočný. Pýtate sa, v čom? V samej jeho podstate.

Má dvadsaťosem rokov a niekto by si mohol pomyslieť, že je príliš mladý a mal by sa učiť od tých, ktorí majú odkrútené roky. No pravda je taká, že mnohí z tých „skúsených“ by sa mohli učiť od neho.On dokonale rozumie hranici medzi D/s a reálnym životom.

Obaja máme svoje rodiny a záväzky mimo tohto sveta. Akceptujeme realitu toho druhého. Áno, píšeme si a voláme každý deň. Vie o každom mojom kroku – kam idem, s kým idem, prečo tam idem a kedy sa vrátim. Vie to nie preto, že by ma obmedzoval, ale preto, že je mojím Pánom. Nehráme sa na pieskovisku. Berieme to smrteľne vážne.

Mám od neho pevný denný režim od rána až do noci. Pozná moju povahu, moje nálady, no nesnaží sa ma prerobiť. Má ma rád takú, aká som. Miluje moju podstatu a ja bezhranične milujem tú jeho. Ani ja ho nechcem meniť. Samozrejme, nie vždy so všetkým bezhlavo súhlasím, ale všetkým prechádzame spolu. Spoločne posúvame naše limity, dokážeme si na rovinu povedať pozitívne aj negatívne veci. Rozprávame sa o BDSM, no rovnako aj o bežných starostiach všedného dňa.

Stojí pri mne v dobrom aj v zlom. Keď sa objaví skutočný problém v realite, neotočí sa mi chrbtom. Pomáha mi rásť a posúvať sa v živote ďalej. Pomáhame si navzájom.A čo sa týka samotného BDSM? Áno, vie byť krutý. Vie byť arogantný hajzeľ, ktorý nepozná zľutovanie. Lenže presne takého ho hľadáma presne to potrebujem. Dokáže ma bleskovo dostať do hlbokého módu otrokyne. Niekedy cez fyzickú bolesť, inokedy len jediným prenikavým pohľadom či chladnou vetou.

Jeho dotyk v sebe nesie nesmiernu silu a nehu zároveň. Spôsob, akým ma viaže, je pevný, zahanbujúci, no absolútne dokonalý. Presne vie, ako na mňa. Prečo? Pretože ma naozaj počúva a dokáže čítať medzi riadkami.A prečo dokážem byť ja dokonalá pre neho? Nie kvôli telu – hoci on by vám tvrdil opak – ale kvôli mojej duši. Ja sa na subinku nehrám. Ja pri ňom submisívna skutočne som. Jeho slovo je pre mňa zákonom. Doslova hltám jeho príkazy a teším sa z každej maličkosti, ktorú mi venuje. Pohľad, letmý dotyk, krásne gestá, vtipné rozhovory, no rovnako aj tvrdé lekcie. Všetko, čo mi dáva, je jeho drahocenný čas, ktorý patrí iba mne. Dáva mi jasne najavo, že som preňho tá jediná a dokonalá. Že ma hľadal celé roky a nevedel nájsť – až kým neprišiel deň D. Ja sama som už prestávala veriť, že stretnem toho pravého. Ale našla som ho a som zaňho nesmierne vďačná. Za jeho inteligenciu, zmysel pre humor a schopnosť načúvať.Keď sa za nami zatvoria dvere, automaticky prepíname do našich rolí.

No aj počas tej najtvrdšej lekcie cítim, že ma vníma. Pamätá si všetko, o čom sme si písali na začiatku. Počúval, navnímal ma a premenil to do reality. Náš D/s vzťah nezačína a nekončí len na mieste činu, prelieva sa aj do bežného života. Hoci obaja plne rešpektujeme rodinné vzťahy toho druhého, máme dosť veľké srdcia na to, aby sme to s prehľadom zvládli. Každé ráno, keď mi pípne správa na dobré ráno, mi poskočí srdce a žalúdok zaplaví tá známa, príjemná nervozita.

Drží ma to v strehu, no zároveň ma to robí dokonale šťastnou a spokojnou. Vážim si, že sme sa našli. Viem, aké ťažké je objaviť ten jeden chýbajúci kúsok puzzle. No keď do seba zapadnú, obraz je kompletný. Ja som svoj obraz našla a som vďačná za každú minútu a sekundu, kedy môžem byť jeho. A ten, kto to nedokáže pochopiť a vie len rýpať a provokovať? Nech si trhne. Je to náš vzťah. Iba náš.

Nezávidte, ľudia. Treba jednoducho vykročiť, veriť si a nielen snívať a hejtovať spoza monitora.Prečo to všetko píšem?

Pretože je nás tu veľa takých, ktorí prežívame túto skrytú krásu a naplnenie. No keď sa niekomu chceme pochváliť, neveria nám. Odsudzujú nás, hejtujú a snažia sa to pekné medzi nami rozbombardovať. Nenechajte sa! Sú to presne tí ľudia, ktorí v realite nikdy nič hlboké nezažili, lebo sa zbabelo schovávajú za klávesnice. Pre mňa sú to len obyčajní honiči. Nech sa páči, schovávajte sa ďalej, ale dávajte si dobrý pozor, do ktorého Pána sa navážate. Aby som v budúcich poviedkach nezačala priamo menovať a zverejňovať správy, ktoré mi od vás chodia...Tak sa dohodnime.

Nech si každý píše poviedky, aké chce, a kto chce, nech ich číta. Ale náš vzťah láskavo nechajte na pokoji. Táto stránka má byť pre nás všetkých útočiskom – miestom, kde sa nemusíme skrývať a tváriť sa, že sme ako všetci ostatní. Tak si nekazme čaro tohto miesta.

Majme sa radšej radi.

Nana a jej krotiteľ