Lezdom

Sedím už v aute uháňajúc z Púchovských Olšian, smer naše milované mestečko. Ja vzadu, stále nahodená v školskej rovnošate, Viera s Vladimírom ako jazdec a spolujazdec o krok vpred. Zobrali ma autom a tak nemusím vlakom, veľké plus.
Nálada je napätá, bavia sa len oni, ja pozorujem okolitú prírodu a rozmýšľam nad profesorom.
Brzdíme až pred ich dom...

Do nočného ticha sa ozvalo klopanie na dvere, no s posledným nárazom o drevo večer opäť utíchol. Michal otvoril oči. Miestnosť pokrývala tma a prisahal by, že len pred chvíľou zaspal. Čo ho zobudilo zistil až s ďalším klopaním, tentoraz dôraznejším. Napadlo mu, či sa nedostali pod útok, ale to by po chodbách už pochodovali muži a zvonku by bol počuť...

Plynulo prejdem na kapitolu číslo 7, blbosť. Vrátim sa kúusoček späť. Túto nazvem kapitola 6.1. Ešte sme slávnostne neukončili „prípravný výbor“. Netreba sa ponáhľať, vyhrnúť rukávy a hajde na to!
Vo dverách si s Vierkou dávame „fajf“ po slovensky five.
Mne to nestačí k úspechu, a po otočke späť, rozbieham otázkou odbrzdený, sediaci vagón: „Diana? Mô...

"Bolesť až tak moc nemusím. Teda normálne" povedala.
"A nenormálne?"

"Tak... vieš občas sa hodí ale nič hrozné." dodala a zapýrila sa.

"Aha, takže keď ti dám facku tak rada nebudeš, ale ak ti plesnem po zadku, ešte ho vyceríš hej?"

Pýr pokračoval. Obzrela sa. Pozerala či nás niekto nepočúva.

"Tak asi."


______


Nohy naširoko, na kolenách, za...