Škorpión

Je Škorpión telom, Škorpión dušou,jeho ticho strieľa najostrejšou kušou.
Za ľadovou maskou žeravý krb bije,ja jediná viem, aká vášeň v ňom žije.
Neotvára sa ľahko, múr si stavia z tehál,rozum s jeho srdcom ťažký boj zas prehral.

Škorpiónie srdce ako oheň páli,vstane, aj keby sme obaja v popol spadli.
Keď jeho duša padá, viem, že zvíťazí,túto hrdú silu nikto neporazí.

Ak miluje, tak navždy, do morku svojich kostí,no ak ho niečo bolí, nepozná súcitnosti.

Aj bez rúk vylezie na najvyšší štít,v tej najväčšej búrke vie ma ochrániť.
Neverí prázdnym slovám, iba činy platia,v jeho ostrom zraku sa všetky klamstvá tratia.

Je verný, kým vernosť prúdi mojou krvou,no zradu by spálil tou najhoršouko vlnou.
Je Škorpión, v ktorom hlboké more drieme,niet na svete muža, čo zlomil by ho k zemi.

Hnev a jed ho spália, keď osud ho raní,no z popola vstane, môj Pán nevídaný.

Urobí krok vpred skôr, než ja vôbec tuším,poznám jeho myseľ, splývam s jeho dušou.Žiarlivosť ho chytá, keď ma stratiť hrozí,skrýva sa za hradby, kde vládnu len bohovia

Z hlbokého ticha rodí sa jeho svetlo,uctievam ho navždy – moje krásne peklo.

Vaša Nana