Na ďalšieho muža čakali dlho. Nechali si doniesť jedlo a pitie, keď zrazu prišlo šesť mužov naraz. Ale ani jeden nepoložil kamienok na mapu.
“Kde len môžu byť,” podotkol s napätím v hlase Turzo. “Nechce sa mi veriť že nemajú tábor kde je aspoň 200 mužov.” Prišli ďalší jazdci, ale výsledok bol ten istý.
“Do čerta. Nie sú to duchovia, niekde musia žiť...
Do stanu vošiel majiteľ. Niečo sa mu nezdalo.
“Koku nedir? Koku nedir?!” Nerozumeli mu. Chceli ho vyzliecť, ale on spoza opaska vytiahol jazdecký kožený bičík a šľahol im cez lýtka. Vyskočili od bolesti. Švihal hlava nehlava. Dievčatá sa rozutekali a on ich naháňal v malom priestore. Šľahal, kým sa neunavil. Dievčatá plakali a chytali si bolestivé ...
Ani tento krát im jedlo nestačilo. Všetky boli zvyknuté na nedostatok, ale nie na taký veľký. Jasna sa nechcela ponáhľať k miskám. Nechcela byť tá, čo im berie. Ramo vstal a šiel si sadnúť k peci. Jasna si všimla, že vždy keď idú jesť, odíde od stola. Keď dojedli, chytil Jasnu za ruku. Nechápavo šla s ním. Potom zobral za ruku Čadcu a postavil ju o...
Čadca Jasne gestom naznačila, aby bola ticho. Zobrala kus látky a umyla Aničke tvár.
Blížil sa večer, ktosi zabúchal na železnú stanovú rúru a tá zazvonila. Čadca vyskočila, zobrala z nízkej poličky tri misky a šálku. “Poď so mnou,” kývla na Jasnu. Vonku ich čakal voz s jedlom. Dvaja pomocníci naberali s veľkých hrncov kašu a nejaký vývar. Okrem to...
Aj keď bolo okolo veľa žien, mala pocit, že je sama. Akoby všetky vedeli, že je nevybraná. Akoby ju už vyčlenili a nepatrila k nim. Možno nechceli počúvať jej sťažnosti na osud a možno nechceli mat nič spoločné s osudom, ktorý ju čakal. Lebo oni boli niečo viac, boli vybrané. A to je tu najviac. Do stanu vošiel muž, ktorý riadil výber a s ním aj dv...
Zobrazujem 16 - 20 z 24