Ležala som tvárou k zemi, cítila som jeho čižmu ako mi tlačí na chrbát. Pokrčila som ruky pod seba a napla svaly, švihla som nohou a podkopla ho, pregúlila som sa, aby na mňa nespadol. Našmátrala som za sebou odlomenú nožičku zo stoličky, priskočila, sadla si mu na hrudník a švihla som z rukou v snahe trafiť ho do hlavy. Čakal to.
Rýchlo uhol hlavou na bok, tak že som buchla drevom o zem a rozbrnela sa mi celá ruka. Stále som na ňom sedela, ale nemohla som pohnúť pravou rukou. Prižmúril oči a bleskovo sa prevrátil, čím ma zo seba zhodil. "Tera mano seka" vykríkol a celým mojim telom začala prúdiť strašná bolesť. Zvíjala som sa na zemi ako dážďovka a on sa len smial a prstom usmerňoval zaklínadlo, kde mala bolesť pôsobiť. Spomenula som si, ako ma môj učiteľ poučoval o sebaovládaní a zablokovaní bolesti, bez toho je hraničiar veľmi zraniteľný. Musím sa ovládnuť! Zaťala som zuby a snažila sa zabudnúť, ako mi šklbe svalmi. Použijem moje najobľúbenejšie kúzlo. Prestala som sa zvíjať a len som ležala na chrbte. Drow zvedavý, pristúpil bližšie, zistiť čo sa deje. Mala som zatvorené oči, ale keď sa naklonil, otvorila som ich a sila môjho pohľadu ho odhodila k dverám cely. Môj "úder nenávisti" z neho urobil celkom slušný terč, letiaci plavne vzduchom. Dopadol na zem a zostal ležať. Pod hlavou mu rozkvitla kaluž krvi. "Bol si fešák, ale liezol si mi na nervy" zavrčala som smerom k nemu a vydala do tmavej chodby. Pridržujúc sa steny som pomaličky klopýtala po chodbe, pri každom podozrivom zvuku som sa prikrčila ako mačka a čakala čo na mńa za hrôzu vybehne z poza rohu. Bol to rozľahlý komplex chodieb, ale nepôsobilo to ako pevnosti a hrady ktoré som poznala zo svojho sveta. Táto pevnosť bola vytesaná do skaly a mramoru, v stenách tlmene svietilo namodravé svetlo a čím viacej som sa približovala do vnútra komplexu, tým bolo teplejšie. Aj keď bola tma, tak som videla kde stúpam a išlo sa mi čoraz lepšie. Došla som na Tčkovú križovatku a nevedela som ako ďalej. Započúvala som sa, z pravej chodby sa tlmene ozýval krik, tak som sa vydala na ľavo. Na konci chodby boli dvere. Podišla som k nim a stlmila dych. Nič nebolo počuť tak som opatrne chytila kľučku a otvorila dvere. Bola som v malej miestnosti. Zariadená bola skromne ale vkusne. Potrebovala som sa dať trošku do poriadku, tak som sa poumývala v studenej vode a pristúpila k skrini. Našla som si čierne kožené nohavice, halenku a vestu z tmavej kože. Ešte by to chcelo niečo ostré, ale v skrini to asi nájdem ťažko.
Pokračovanie na budúce ...:o)
Rýchlo uhol hlavou na bok, tak že som buchla drevom o zem a rozbrnela sa mi celá ruka. Stále som na ňom sedela, ale nemohla som pohnúť pravou rukou. Prižmúril oči a bleskovo sa prevrátil, čím ma zo seba zhodil. "Tera mano seka" vykríkol a celým mojim telom začala prúdiť strašná bolesť. Zvíjala som sa na zemi ako dážďovka a on sa len smial a prstom usmerňoval zaklínadlo, kde mala bolesť pôsobiť. Spomenula som si, ako ma môj učiteľ poučoval o sebaovládaní a zablokovaní bolesti, bez toho je hraničiar veľmi zraniteľný. Musím sa ovládnuť! Zaťala som zuby a snažila sa zabudnúť, ako mi šklbe svalmi. Použijem moje najobľúbenejšie kúzlo. Prestala som sa zvíjať a len som ležala na chrbte. Drow zvedavý, pristúpil bližšie, zistiť čo sa deje. Mala som zatvorené oči, ale keď sa naklonil, otvorila som ich a sila môjho pohľadu ho odhodila k dverám cely. Môj "úder nenávisti" z neho urobil celkom slušný terč, letiaci plavne vzduchom. Dopadol na zem a zostal ležať. Pod hlavou mu rozkvitla kaluž krvi. "Bol si fešák, ale liezol si mi na nervy" zavrčala som smerom k nemu a vydala do tmavej chodby. Pridržujúc sa steny som pomaličky klopýtala po chodbe, pri každom podozrivom zvuku som sa prikrčila ako mačka a čakala čo na mńa za hrôzu vybehne z poza rohu. Bol to rozľahlý komplex chodieb, ale nepôsobilo to ako pevnosti a hrady ktoré som poznala zo svojho sveta. Táto pevnosť bola vytesaná do skaly a mramoru, v stenách tlmene svietilo namodravé svetlo a čím viacej som sa približovala do vnútra komplexu, tým bolo teplejšie. Aj keď bola tma, tak som videla kde stúpam a išlo sa mi čoraz lepšie. Došla som na Tčkovú križovatku a nevedela som ako ďalej. Započúvala som sa, z pravej chodby sa tlmene ozýval krik, tak som sa vydala na ľavo. Na konci chodby boli dvere. Podišla som k nim a stlmila dych. Nič nebolo počuť tak som opatrne chytila kľučku a otvorila dvere. Bola som v malej miestnosti. Zariadená bola skromne ale vkusne. Potrebovala som sa dať trošku do poriadku, tak som sa poumývala v studenej vode a pristúpila k skrini. Našla som si čierne kožené nohavice, halenku a vestu z tmavej kože. Ešte by to chcelo niečo ostré, ale v skrini to asi nájdem ťažko.
Pokračovanie na budúce ...:o)
