Sedel v kresle z tmavej kože, v miestnosti, kde svetlo nedosahovalo všetky kúty. Tlmený jazz hral z gramofónu, ako keby čas vonku prestal plynúť. Na jeho zápästí tikali hodinky – nie preto, že by bol netrpezlivý, ale preto, že vedel: príchod takej ženy sa nemeria minútami. Meria sa tlkotom srdca, ktoré čaká, aby konečne mohlo niekoho pohltiť… a pri...